Kánonické, teda Tolkienom vytvorené podstatné mená v adunajčine, západčine a ich predkoch, edainských jazykoch, ktoré sa týkajú neživej i živej prírody.
Podstatné mená v kánonickej adunajčine s tematikou prírody
- agan - vysl. agan - "smrť" - Smrť v zmysle prírodného javu, prírodného procesu. Zdá sa, že v kultúrnom kontexte existovala aj obrazná, personifikovaná forma výrazu, a to Agân, písaná výlučne s veľkým začiatočným písmenom a dlhou formou (á) druhej samohlásky a.
- azra, azrî, azrat - vysl. azra, azrí, azrat - "more" (j. č.), "moria" (m. č.), "pár morí" (p. m. č.) - azra, "more", azrî, "moria", azrat, "pár morí" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy.
- azra-zâin - vysl. azra-zájn - "prímorské kraje", "morské kraje" - Kánonický adunajský výraz.
- huzun, huzîn, huznat - huzun, huzín, huznat - "ucho" (j. č.), "uši" (m. č.), "pár uší" (p. m. č.) - Jednotné číslo, množné číslo a duálne (párové) množné číslo pre výraz "ucho", "uši". Jeden z mála výrazov pre časti tela a ústroje, ktoré máme v kánonickej slovnej zásobe.
- inzil - vysl. inzil - "kvet", "kvetina" - Jeden z mála výrazov pre rastliny, ktoré máme v kánonickej slovnej zásobe. Človek sa až čuduje, že Tolkien nevynašiel pre slovnú zásobu ešte aspoň výraz pre strom a podobne.
- karab, karîb, karbû, karbî - vysl. karab, karíb, karbú, karbí - "kôň" (druh, dr. rod), "kone" (m. č.), "žrebec" (muž. rod, j. č,), "kobyla" (žen. rod, j. č.) - Paralela v skloňovaní tohto výrazu sa vyskytuje aj vo výraze pre medveďa, medvede.
- khibil, khibîl - vysl. chibil, chibíl - "prameň" (j. č.), "pramene" (m. č.) - Výslovnostne dbajte prosím na to, že množné číslo sa odlišuje len poslednou, dlhou samohláskou. Tento výraz sa dá používať aj v zmysle "studňa", "studnička", "studne", "studničky" (hlavne v zmysle prameňa alebo studničky v prírode, nie dedinskej studne). Vzhľadom na neprítomnosť zvuku "ch" v západčine (aspoň vo väčšine jej foriem) nie je isté, či sa v západčine tento výraz vyslovoval s "ch". Pravdepodobnejšie by asi bolo nahradenie "ch" písmenom "h", a západská verzia by asi znela hibil a hibîl.
- khô, khôi - vysl. chó, chój - "vrana", "vrany" - Podmetový pád je khâu.
- kulub, kulbu, kulbî - vysl. kulub, kulbu, kulbí - "koreňová zelenina" (druhové, kolektívne číslo), "koreňová zelenina" (j. č.), "(exempláre/kusy) koreňovej zeleniny" (m. č.) - Kulub je kolektívnym, druhovým číslom pre samotný koncept (koreňovú zeleninu) a kulbu je sekundárne odvodeným jednotným číslom pre koreňovú zeleninu (jeden jej exemplár, jeden kus, napr. jeden kus mrkvy alebo petržlenu).
- minal - vysl. minal - "obloha", "nebo" - Porovnajte adunajské pomenovanie najvyššej hory Númenoru, "Nebeského stĺpu", "Stĺpu nebies", Minul-târik, s jeho elfskou obdobou, Meneltarma.
- nîlu, nîlî - vysl. nílu, nílí - "mesiac" (j. č.), "mesiace" (m. č.) - Ako všetky neživé a abstraktné termíny v adunajčine, aj slovo pre mesiac je podstatným menom stredného rodu. Jedinú výnimku predstavuje personifikované slovo pre mesiac (s veľkým M, resp. ako naša Luna), Nîlû, vtedy je mesiac mužského rodu. Podmetový tvar slova "mesiac" v jednotnom čísle je nîlô, v množnom čísle nîlîya, a tvar slova "mesiac" v zloženom páde je nîlu.
- pûh - vysl. púh - "dych" -
- raba, rabî, rabô, rabê - vysl. raba, rabí, rabó, rabé - "pes" (druh, dr. rod), "psy" (m. č.), "pes" (muž. rod, j. č.), "sučka" (žen. rod, j. č.) - urîd
- rûkh - vysl. rúch - "výkrik", "(po)krik" - Výkrik, vykríknutie, jav uskutočniteľný ľudským hlasom. Výraz bol uvádzaný v zozname podstatných mien, takže ide najskôr o podstatné meno a slovesné odvodeniny sú asi o niečo dlhšieho tvaru.
- sakal - vysl. sakal - "breh", "pobrežie" - Uvádzané je iba ako "breh", pravdepodobne najmä v zmysle "pobrežie" (mora), ale zjavne aj v zmysle "breh rieky, jazera". Vyskytuje sa v adunajskom panovníckom mene Sakalthôr ("Brehu-syn", "Pobrežia-syn").
- ûri (Ad.), uir (Z.) - vysl. úri, uir - "slnko" - Zdá sa, že aspoň v kultúrnom kontexte adunajčiny existovala aj obrazná, personifikovaná forma výrazu, a to Ûri, písaná výlučne s veľkým začiatočným písmenom. Vo výraze badať vplyv slovotvorných koreňov zo slov elfských jazykov, obzvlášť ur-, teda "horúce", "blčiace". Z Tolkienových poznámok sa zdá, že, slovo uir bola neskoršia forma výrazu "slnko", v západčine, s trochu zmenenou výslovnosťou. Či bol výraz uir nárečovejšiu formu formálnejšieho ûri alebo nahradil pôvodný výraz, nie je z poznámok jasné. (V P-AdW budeme uir používať ako nárečovejšiu formu slova "slnko" v západčine.)
- Ûrinîluwat - vysl. Úriníluvat - "Slnko a Mesiac" (ako dvojica) - Slnko a Mesiac ako frazeologizmus, ako nerozlučná dvojica. Využité je tu duálne číslo adunajčiny (-at), používané pre prirodzené páry a prirodzené dvojice prírodných javov.
- urud, urîd - vysl. urud, uríd - "hora", "vrch" (j. č.), "hory", "vrchy" (m. č.) - Priamo uvedený je len tvar v množnom čísle, urîd, ale na základe poznámok ku gramatike skloňovania a gramatických čísel a ďalších príkladov vieme, že tvar v jednotnom čísle je urud. Vo výraze badať vplyv slovotvorných koreňov zo slov elfských jazykov, obzvlášť orot, "hora", a jeho tvaru v sindarčine, orod, "hora".
- urug, urîg, urgû, urgî - vysl. urug, uríg, urgú, urgí - "medveď" (druh, dr. rod), "medvede" (m. č.), "medveď" (muž. rod, j. č.), "medvedica" (žen. rod, j. č.) - Paralela v skloňovaní tohto výrazu sa vyskytuje aj vo výraze pre koňa, kone.
- zâyan alebo zâyin (j. č.), zâin (m. č.) - vysl. zájan, zájin (j. č.), záin (m. č.) - "zem", "krajina", "zeme", "krajiny" - Zem v zmysle súš, kraj, kus sveta, prípadne krajina. Nárečová forma jednotného čísla bola zen, narýchlo spomenutá v Tolkienových poznámkach. Slovo zâyin sa foneticky rýmuje so slovenským závin.
- zimra - vysl. zimra - "klenot" - Vyskytuje sa v adunajských panovníckych menách Zimrathôn (elfsky Hostamir, "Zhromažďovač klenotov") a Zimraphel (elfsky Míriel, "Klenotu-dcéra", tiež od elfského mírë, "klenot"), ale aj v edainskom ženskom mene Zimrahin ("Klenotu-dieťa"), z Hadorovho rodu (slovo je teda pôvodom z ich nárečia, hadorčiny, jednej z predchodkýň neskoršej adunajčiny).
- zôr - vysl. zór - 1.) "plameň", 2.) "pena", "penenie" - Je celkom zaujímavé, že tento adunajský výraz je podľa Tolkienových poznámok dvojvýznamový. Možno sa v kultúrno-jazykovej psychológii používateľov adunajčiny jav spenenej vody a jav plameňa nad ohňom považoval za podobný prírodný koncept ? Ktovie.
Podstatné mená v kánonickej západčine s tematikou prírody
- kûd - vysl. kúd - "diera" -
- ribadyan - vysl. ribadjan - "vtáčatko", ale aj "oslávenec" -
- tapuc - vysl. tapuk - "králik" - Výraz pre divo žijúce králiky a zjavne aj doma chované králiky.
- uir - vysl. uir - "slnko" (aspoň nárečovo) -
- zilbirâpha - vysl. zilbiráfa - "deväťsil (lekársky)" - Doslovný preklad by znel "maslo-chumáčik", narážka na anglické meno rastliny, t.j. butterburr. Jeden z mála výrazov pre rastliny, ktoré máme v kánonickej slovnej zásobe, tentokrát v západčine.
Podstatné mená v edainských jazykoch a taliske s tematikou prírody
----
Možno sa opýtate ohromene, "A to je všetko ?!". Bohužiaľ, ak sa máme držať čisto Tolkienových preživších poznámok (a do dnešného dňa boli vydané už prakticky všetky), viac toho nemáme. Nemáme ani len výraz pre strom, a nebyť edainských predchodcov adunajčiny a západčiny, netušili by sme ani len to, ako sa povie jednoduché a bežné slovo typu "kameň".
Aj s touto obmedzenejšou slovnou zásobou však človek dokáže prekvapujúco veľa. Dá sa z nej utvoriť viacero novotvarov, bez vypožičania si z iných Tolkienových jazykov. No ešte podstatnejší je tu fakt, že ich jednotné a množné čísla a podoby pri skloňovaní nám poskytujú šikovnú pomôcku pri vytváraní novotvarov, ktoré vznikli požičaním z iných Tolkienových jazykov a prešli fonetizačnou úpravou do foriem podobnejších tým, aké majú kánonické slová v adunajčine a západčine.
----
Externé odkazy
Ardalambion:
Eldamo.org:
Elfdict.com:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára