Novotvary - Prídavné mená

Novotvary prídavných mien pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu.

Vzhľadom na veľký počet potrebných prídavných mien pre P-AdW je pravdepodobné, že tento článok bude v budúcnosti rozdelený na niekoľko súvisiacich článkov, podobne ako články o podstatných menách a slovesách.  

 

Na článku sa pracuje. 

Prípony a koncovky prídavných mien

• -ên - "-ný", "-tí", "-ití", "-ci", "-ici" (P-AdW)
  
• -ân - kánonická pasívna prípona (Ad./P-AdW) 
• -in, -nin - kánonická pasívna prípona (Ad./P-AdW) 
• -âr - všeobecná koncovka pre základné vlastnosti (P-AdW)
  
• -a, -la - všeobecná koncovka, najmä pre stredný rod (P-AdW)
• -kâh - všeobecná koncovka, približne ako slovenské "-istné" (P-AdW)
  
• -al - všeobecná koncovka, používaná najmä pre prídavné mená pre rozšírenosť (Z./P-AdW)
  
• -lu, -li, -la - voliteľné, nepovinné koncovky pre mužský, ženský a stredný rod (P-AdW)
• -ya - všeobecná koncovka pre privlastňovacie prídavné mená, nerozlišuje rody (P-AdW)
  

Obvyklé formy prídavných mien

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• adûnila - vysl. adúnila - "západské", "súvisiace so západčinou" - Adûni, "západčina" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu.  
• âigal - vysl. ájgal - "ostrý", "ostrá", "ostré" - aica, laica, "ostré" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu označujúceho ostrosť hrany/ostria, čepele, hrotu, ale aj prenesene, ostrý plameň, ostré svetlo, a pod. 
  
• âva - vysl. áva - "vonkajší", "vonkajšia", "vonkajšie" - ara, ava, "vonku" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• aph(al), aph(la) - vysl. af(al), af(la) - "dlhý", "dlhá", "dlhé" - êphal, "ďaleko" (Ad.) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu.
• âuz(la) - vysl. áuz(la) - "bohatý", "bohatá", "bohaté" - ausië, "bohatstvo" (Q.), autë, "bohatstvo", "prosperita" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov.
  
• azrala - vysl. azrala - "morský", "morská", "morské" - azra, "more" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.  Na rozdiel od tvaru slova "more" v podmetovom páde - teda azru - alebo jeho prítomnosti v zloženom podstatnom mene súvisiacim s morom, sa v tomto prípade jeho tvar nemení. Tu sa objavuje iba ako slovotvorný základ bežného prídavného mena s významom "morské".
• balc - vysl. balk - "hrozné", "strašné", "hnusné" - balc, "hrozné", "strašné", "hnusné" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu.
  
• banaph, miyaph, aphik - vysl. banaf, mijaf, afik - "krátky", "krátka", "krátke" - êphal, "ďaleko", êphalak, "preďaleko" (Ad.), ban-, bana-, "polo-", "pol" (Z.), miyi, miy-, "malé" (Ad.), aph, "dlhé" (P-AdW), -ik, koncovka zdrobnenín v P-AdW - Tri rôzne varianty slova s významom "krátke" (slovenské znenie pre všetky tri je preložené rodovými variantmi slova). Doslovný preklad týchto P-AdW foriem slova "krátke" znie "polodlhé", "malodlhé", "kratučké". 
• bana, banal, banala - vysl. bana, banal, banala - "polovičné", "polovičaté" - ban-, bana-, "polovičné" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu. 
  
• banakilên, banakilimên - vysl. banakilén, banakilimén - "hobití", "polovičného/polovičných" - banakil, "hobit", "polovičný" (Z.), banakilim, "hobiti", "poloviční" (P-AdW), -ên , jedna z možných koncoviek pre prídavné mená (Ad./P-AdW) - Toto prídavné meno slúži na opis vecí súvisiacich s hobitmi, s výnimkou vyjadrenia vlastníctva niečoho hobitmi. Príklady: banakilên zadan, banakilimên zadîn - "hobití dom", "hobitie domy".
• baral, barala - vysl. baral, barala - "rýchle", "svižné" - bara-, "rýchle", "svižné" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu.
  
• barâkh(ala) (Ad.), barâh(ala) (Z.) - vysl. baráchala, baráhala - , "hrozivý", "urputný" (P-AdW - Ad.), barâh(la), "hrozivý", "urputný" (P-AdW - Z.) - 
• bolgal - vysl. bolgal - "vypuklé", "vyduté", "bruchaté" - bolg-, "vypuklé", "vyduté", voľnejšie aj "bruchaté" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu.
  
• borla - vysl. borla - "kamenný", "kamenná", "kamenné" - bora, "kameň" (P-AdW) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s kameňom.    
• braldal - vysl. braldal - "opojné" - bralda, "opojné" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu.  
• branda, brandala - vysl. branda, brandala - "hraničné", "pohraničné" - branda, "hranica", "pohraničie" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu.
  
• bulûla - vysl. bulúla - "nafúknutý", "tučný", "vypasený" - blé, "tučný", "vypasený", "teľnatý" (S. / N.) - Odvodené od uvedeného výrazu zo sindarčiny a noldorčiny.
  
• duluhrûyla (Ad.), dulhrûyla (Z.) - vysl. dul(u)hrújla - "zlovoľný", "zákerný", "zlý", "zlomyseľný", "zlovoľná", "zákerná", "zlá", "zlomyseľná", "zlovoľné", "zákerné", "zlé", "zlomyseľné" - dulg-, slovotvorný koreň pre "temno" (Ad.), hrúya, "zlé", "zákerné" (Q.) - Doslova "temnezlé".
• êphal - vysl. éfal - "ďaleký", "ďaleká", "ďaleké" - êphal, "ďaleké" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz pre "ďaleké", "vzdialené". Vyskytuje sa aj vo forme êphalak, "preďaleké", "veľmi vzdialené". Novotvarová príslovková forma v P-AdW znie êphan.
• êphalak - vysl. éfalak - "preďaleký", "preďaleká", "preďaleké" - êphalak, "preďaleké" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz pre "preďaleké", "veľmi vzdialené". Novotvarová príslovková forma v P-AdW znie êphanak.
• hnâwla (Ad.), hnâvla (Z.) - vysl. hnávla - "chorľavý", "chorľavá", "chorľavé" - hlaiwa, laiwa, "chorľavé", "choro vyzerajúce" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov.  
• halakla (Ad.), halkla (Z.) - vysl. halakla, halkla - "ľadový", "ľadová", "ľadové" - halak, halk, "ľad" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s ľadom.
• îzgala - vysl. ízgala - "bledý", "poblednutý", "bledá", "poblednutá", "bledé", "poblednuté" - isca, "bledé", "poblednuté" (Q.), îzga, "bledé", "poblednuté" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od P-AdW novotvaru.
  
• izrâla - vysl. izrála - "milovaný", "milovaná", "milované" - izrê, "miláčik", "milovaná osoba" (Ad.)  - Všeobecné prídavné meno pre niečo niekoho alebo niečo milované. 
• kali, kalila - vysl. kali, kalila - "veselý", "veselá", "veselé" - kali, "veselý", "bodrý" (Z.), Kalimac Brandagamba, Kali, "Chicholm Brandylen", "Chicho" (Z.) - Odvodené od kánonických západských výrazov. Kalimac by bolo doslova čosi ako "Veselko" alebo "Bodrík" (to druhé znie ako meno pre psíka), ale ide o Chicholma, alias Chicha (v angl. orig. Meriadoc Brandybuck, Merry). V kánonickej adunajčine a kánonickej západčine je zvláštny rozpor, kde v adunajčine môže slovo kali znamenať hovorovo "žena" (kvázi-spisovnejšie je žena zini), ale v západčine to isté slovo označuje veselú osobu alebo veselé prídavné meno. Veselé ženy jestvujú a určite môžu inšpirovať etymológie slov, ale povedal som si, že v P-AdW "ozajstná" verzia prídavného mena "veselý", "veselá", "veselé" znie kalila, s -la na konci. Týmto sa predíde zmätku. Príklad: Kalila Kalimac, "veselý Chicho" (a v hypotetickom variante, so zdôrazneným mužským rodom, Kalilu Kalimac).
  
• kharâr (Ad.), harâr (Z.) - vysl. charár (Ad.), harár (Z.) - "divý", divá", "divé" -  - Slovotvorný základ khara-, hara-, ktorý má v podstatných menách vždy všetky samohlásky krátke.
• kôr, kôrla - vysl. kór, kórla - "okrúhly", "kruhovitý", "okrúhla", "kruhovitá", "okrúhle", "kruhovité" - kôr, "kruh", "krúžok" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného P-AdW novotvaru (ktorý bol odvodený od synonymného quenijského výrazu).
  
• korêla - vysl. koréla - "guľatý", "zaoblený", "guľatá", "zaoblená", "guľaté", "zaoblené" - coron, "guľa", "lopta", "zemeguľa" (Q.), corna, "zaoblené", "zaguľatené", "tvaru zemegule" (Q.), corima, "zaoblené" (Q.), kôr, "kruh", "krúžok" (P-AdW) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov a uvedeného P-AdW novotvaru.  
  
• kûmen - vysl. kúmen - "prázdne", "duté" - cumna, "prázdne" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského slova.
• lâd - vysl. lád - "otvorený", "otvorená", "otvorené" - Väčšinou súvisí len so slovami v strednom rode, no môže označovať aj povahu ľudí v mužskom i ženskom rode.
  
• lâlazên - vysl. lálazén - "smejúci sa", "smejúca sa", "smejúce sa" -   - Opisuje smiech ako činnosť v určitom slovesnom čase.
  
• lâlazla - vysl. lálazla - "smejivý", "smejivá", "smejivé" -   - Opisuje smiech ako činnosť, ktorá sa u jednotlivca alebo živého tvora zvykne opakovať.   
• laug, laugal - vysl. laug, laugal - "teplý", "teplá", "teplé" - lauca, "teplé" (Q.), laug, "teplé" (S.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a uvedeného sindarského výrazu.  
• lêngal - vysl. léngal - "tupý", "tupá", "tupé" - lenca, "strnulé", "otupené", "pomalé" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu označujúceho tuposť hrany/ostria, čepele, hrotu, ale aj prenesene, ostrý plameň, ostré svetlo, a pod.  
  
• lôzla - vysl. lózla - "snežný", "snežná", "snežné" - lôz, "sneh" (P-AdW) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace so snehom. Väčšinou súvisí len so slovami v strednom rode.  
• lûrla, lûral - vysl. lúrla, lúral - "časový", "časová", "časové" - lûr, "čas" (P-AdW) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s konceptom času, s časovým úsekom. Väčšinou súvisí len so slovami v strednom rode.  
  
• manôlwêm (Ad.), manôlvêm (Z.) - vysl. manólvém - "očisťujúce (duchovne)" - manô, "duch", "duša" (Ad.), alwêm, alvêm, "zdravie" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu a od P-AdW novotvaru pre liečenie, uzdravovanie.
  
• manpuhên - vysl. manpuhén -"žijúci", "žijúca", "žijúce" - manpûh, "život" (P-AdW) - "Žijúci" nie v zmysle nažive, ale v zmysle žijúci v nejakom prostredí, na nejakom území, na nejakom mieste. 
  
• manpûla - vysl. manpúla - "živý", "živá", "živé" - manpûh, "život" (P-AdW) - "Živý" v zmysle živý tvor a akýkoľvek jednotlivec a jedinec, ktorý je živý, je nažive, badať na ňom známky života. 
  
• mâr, mâr- - vysl. már - "veľký", "veľká", "veľké", "veľko-" - Novotvarový adunajský výraz pre "malé". - Výraz mây ("veľké") je často používaný ako prípona miy- ("veľko-"), obzvlášť v P-AdW. Niekedy je to najbežnejší výskyt tohto slova, namiesto samostatného používania. Sloveso mârad, "zväčšovať", "narastať", "pribúdať" je odvodené od rovnakého slovotvorného koreňa.
• minala (Ad.), menala (Z.) - vysl. minala, menala - "nebeský", "nebeská", "nebeské" - minal (Ad.), menal (P-AdW/Z.) - Odvodené od kánonického a novotvarového podstatného mena pre oblohu, nebo.
  
• miyi, miy- - vysl. mij - "malý", "malá", "malé", "malo-" - Kánonický adunajský výraz pre "malé". - Výraz miyi ("malé") je často používaný ako prípona miy- ("malo-"), obzvlášť v P-AdW. Niekedy je to najbežnejší výskyt tohto slova, namiesto samostatného používania. Týmto z reálnych jazykov nepriamo pripomína aj maďarské používanie predpony kis- (od slova kis, "malé") na utváranie zdrobnenín slov alebo podstatných mien s konotáciami malých rozmerov alebo menšieho významu. Sloveso miyad, "zmenšovať", "scvrkávať (sa)", "ubúdať" je odvodené od rovnakého slovotvorného koreňa.  
• nînla - vysl. nínla - "vodný", "vodná", "vodné" - nîn, "voda" (Z.) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s vodou.   
• marnînla - vysl. marnínla - "vodnatý", "vodnatá", "vodnaté" - mâr, "veľké" (P-AdW), nîn, "voda" (Z.) - Prídavné meno pre veľmi vodnaté miesta a pod. 
• nîlên - vysl urén - "mesačný", "mesačná", "mesačné" - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s  mesiacom.    
• nôr - vysl. nór - "tvrdý", "odolný", "tvrdá", "odolná", "tvrdé", "odolné" - torna, "tvrdé" (Q.) - Akýkoľvek materiál a povrch, ktorý je tvrdý a odolný. V prípade osôb by bola reč o ich osobnej odolnosti a húževnatosti.  
• pâlal - vysl. pálal - "úderný", "udierajúci", "úderná", "udierajúca", "úderné", "udierajúce" - pâl, "udrieť" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného slovesného novotvaru.   
• patla - vysl. patla - "hladké", "vyhladené" - psar-, slovotvorný koreň, "hladké" (Q.), pathnâ, "hladké" (RvE) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu (konkrétne z ranejšej formy Quendya) a od uvedeného výrazu z archaickej pra-formy elfčiny.
  
• phar - vysl. far - "drahý", "cenný", "hodnotný", "drahá", "cenná", "hodnotná", "drahé", "cenné", "hodnotné" - pharaz, "zlato" (Ad.), phare, phâre, "reč", "jazyk" (Z.) - V zmysle nie milovanej osoby či veci, nie pokladu, pokladnice a pod., ale vo všeobecnom zmysle niečoho cenného, niečoho drahého a hodnotného. V P-AdW etymológia tohto prídavného mena, na základe podobnosti podstatných mien pharaz ("zlato" v kánonickej adunajčine) a phare ("reč" v kánonickej západčine) nie je vôbec náhodná. Aj abstraktné koncepty ako "reč", "jazyk" sú chápané ako čosi cenné, niečo drahé, podobne, ako je za cenné považované zlato. V slovenčine jestvuje príslovie "remeslo má zlaté dno", v Tolkienovom svete mali zlaté dno alebo aspoň cenu zlata rôzne každodenné jazyky.
  
• pharênal - vysl. farénal - "jazykový", "rečový", "jazyková", "rečová", "jazykové", "rečové" - phare, phâre, "reč", "jazyk" (Z.) - Týka sa tak jazykov ako systémov dorozumievania sa (s vlastnou históriou, gramatikou, fonetikou, slovnou zásobou, atď.), ako aj rečových zručností nejakej osoby.
• pôyla - vysl. pójla - "číry", "rýdzi", "číra", "rýdza", "číre", "rýdze" - poica, "číry", "čistý", "rýdzy" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
  
• rîngla, rîngal - vysl. ríngla, ríngal - "studený", "chladný", "studená", "chladná", "studené", "chladné" - ringa, "studené", "chladné" (Q.), ring, "studené", "chladné" (S.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a uvedeného sindarského výrazu.  
• saphal - vysl safal - "múdry", "rozumný", "múdra", "rozumná", "múdre", "rozumné" - saphad, "chápať" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského slovesa pre "chápať".
• saphên - vysl safén - "duševný", "mysliaci", "duševná", "mysliaca", "duševné", "mysliace" - saphad, "chápať" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského slovesa pre "chápať".
• sivâr, sivârla , sivâral - vysl. sivár, sivárla, siváral - "pokojný", "pokojná", "pokojné" - sivâr, "pokoj" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov.
  
• sôval - vysl. sóval - "bežný", "obyčajný", "bežná", "obyčajná", "bežné", "obyčajné" - sôval, "bežné", "obyčajné", "všeobecné" (Z.) - Kánonický výraz zo západčiny. 
• terla - vysl. ter - "drevený", "drevená", "drevené" - ter, "drevo" (P-AdW) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s drevom.    
• terzâyla, terzâyal - vysl. terzájla, terzájal - "lesný", "lesná", "lesné" - terzâyan, "les", "lesnaté územie" (P-AdW) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarov. Druhá forma slova je zriedkavejšia, používa sa spravidla pred slovami začínajúcimi na písmeno "a".
  
• têukla, têukal (Ad.), têucla, têucal (Z.) - vysl. téukla, téukal - "hrubé", "robustné" - tiuca, "hrubé" (Q.), túg, "hrubé" (S.) - Odvodené od uvedených quenijských a sindarských výrazov.
  
• têuwâh (Ad.), têuvâh (Z.) - vysl. téuváh - "nenávistný", "nenávistná", "nenávistné" - tev-, quenijský slovotvorný koreň znamenajúci "nenávidieť", "neznášať" (Q.), -kâh, prípona "-istné" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského slovotvorného koreňa a od uvedenej novotvarovej prípony. 
• tharantînla - vysl. farantínla - "štvrtinové" - tharantîn, "štvrtina", "štvrť" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu. Ľudovo aj v kratšom hovorovom tvare tharantîla.
  
• tharnila - vysl. farnila - "štvrťmincové" -  tharni, "štvrtinový peniaz", "štvrtina / marka (územná jednotka)" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu.
  
• tôr - vysl. tór - "tvrdý", "odolný", "tvrdá", "odolná", "tvrdé", "odolné" - torna, "tvrdé" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Odlišné od nôr, ktorého význam je skôr "pevné", "húževnaté".  
  
• tûrg - vysl. túrg - "silný", "silná", "silné" - turca, "silné" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s fyzickou silou alebo silnou vôľou. Odlišné od slova abâr, t.j. "sila" (mocenská), "moc".
• ûlkho (Ad.), ûlho (Z.) - vysl. úlcho, úlho - "zlý", "zlovoľný", "nesprávny", "zlá", "zlovoľná", "nesprávna", "zlé", "zlovoľné", "nesprávne" - ulca, ulco, "zlý", "zlovoľný", "úskočný", "nesprávny" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov ulca, ulco. 
• ûmaro - vysl. úmaro - "zlé", "zlovestné", "zradné", "zlovoľné" - úmara, úmáre, "zlé", "zlovestné", "zradné" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
  
• ûrabla (Ad.), ûrebla (Z.) - vysl. úrabla, úrebla - "ročný", "ročná", "ročné" - ûraba, ûreba, "rok" (P-AdW) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s časovým úsekom rok.   
• ûrapûla (Ad.), ûrepûla (Z.) - vysl. úrapúla, úrepúla - "denný", "denná", "denné" - ûrapûh, ûrepûh, "deň" (P-AdW) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace s časovým úsekom deň.  
• urên - vysl urén - "slnečný", "slnečná", "slnečné" - ûri, "slnko" (Ad.) - Všeobecné prídavné meno pre veci súvisiace so slnkom.   
• vâlan, vâln - vysl. válan, váln - "pekné", "krásne", "príjemné" - vanë, "pekné" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
  
• zarânu, zarâni, zarâna - vysl. zaránu, zaráni, zarána - "starecký", "starý", "starenkovská", "stará", "starecké", "staré" - zara, "starý", "stará", "staré" (Z.) - Odvodené od kánonického výrazu zara v západčine.
• zigira (Ad.), zihira (Z.) - vysl. zigira, zihira - "múdry", "múdra", "múdre" - -zir, -zîr, "múdry", "múdra", "múdre" (Z.) - Variácie sú banazigira, banazihira, "polomúdry", "prostý", atď.
  

Prídavné mená označujúce farby

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• dulga - vysl. dulga - "čierny", "čierna", "čierne" - dulgî (m. č.), "čierne", "tmavočierne" (Ad.) Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
  
• gimila - vysl. gimila - "strieborný", "strieborná", "strieborné" - gimil, "hviezda", "strieborne žiarivý ako hviezda" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu súvisiaceho s významom "hviezda" alebo "bledo/strieborne žiarivý ako hviezda".  
• malâl(a) - vysl. malál(a) - "žltý", "žltá", "žlté" -  malwa, "žltkasté", malina, "žlté", "zlatisté", ambalë, ammalë, "strnádka", "žltý vtáčik" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• hisîn(a) - vysl. hisín(a) - "sivý"/"šedý", "sivá"/"šedá", "sivé"/"šedé" - hiswa, "sivé", "šedivé" (Q.), sindë, sinda, "sivé", "šedivé", "hmlistej farby" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov. Ďalšie variácie sú hisînla a hisînal.
• iluya - vysl. iluja - "modrý", "modrá", "modré" - illuin, luinë, lúne, "modré" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov. Ďalšie variácie sú iluyla a iluyal.
• karasa - vysl. karasa - "červený", "červená", "červené" - carnë, "červené" (Q.), karne, "červené" (RvQ), caran, "červené" (S.), baraz, "červené" (K.) - Odvodené od uvedených quenijských, raných quenijských, sindarských a khuzdulských výrazov. Ďalšie variácie sú karasla a karasal.
• layaga - vysl. lajaga - "zelený", "zelená", "zelené" - laica, "zelené" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Ďalšie variácie sú layagla a layagal.
  

Pre prídavné mená v P-AdW je typické zakončenie na "-a", ktoré má vyjadrovať ich spätosť so stredným rodom a tým aj ich abstraktnosť a rodovú neutrálnosť. Platí to aj pri všetkých prídavných menách pre označenie farieb.

Pasívne ladené prídané mená

Z Tolkienových poznámok sa aspoň v prípade jeho (kánonickej) adunajčiny zdá, že prídavné mená s pasívnym, slovesnejším podtónom, sa písali za súvisiacim podstatným menom, nie pred ním. Toto kontrastuje so všetkými ostatnými prídavnými menami v danom jazyku, ktoré sa píšu podobne ako prídavné mená v angličtine alebo slovenčine, teda pred podstatným menom. Zdá sa, že pasívne prídavné mená by sa aspoň v adunajčine písali za podstatným menom.

Toto je jeden z mála prípadov v Tolkienových poznámkach v oboch jazykoch, pri ktorom je prídavné meno písané za podstatným menom, a nie pred ním. Jediným ďalším príkladom takéhoto slovosledu vo vete je písanie typických čísloviek (teda počtu, nie poradia ani množstva) za podstatným menom.

Nie je celkom isté, či sa tu Tolkien snaží o zámernú konzistentnosť slovosledu v jeho fiktívnom jazyku (t. j. "takto to v adunajčine chodí, vážení, klasické adjektíva pred podstatné meno, pasívne za podstatné meno") alebo sa usiluje o básnickejší slovosled (t. j. "autorský zámer zdrojového textu si vyžadoval, aby som tieto adjektíva dával na básnickejšie znejúce miesto, čiže za podstatným menom").

V jeho poznámkach sa prípona/koncovka -ân vyskytuje v dvoch zmysloch: Ako koncovka podstatných mien znamenajúcich "vykonávateľ/tvorca niečoho", "nositeľ istých vlastností", alebo ako koncovka označujúca pasívne znejúce prídavné mená. Napr. zabathân, "pokorený", resp. "ponížený", čo ešte aj v slovenčine má konotácie tak prídavného mena ako aj podstatného mena (prídavné meno použité ako označenie osoby/jednotlivca, ktorá/-ý bol pokorený alebo ponížený alebo sa musel pokoriť či ponížiť).

O pasívnych prídavných menách alebo aspoň pasívnych slovotvorných koreňoch máme príklady aj v západčine. Jedným z najlepších príkladov je Karningul, západský názov elfského Imladris, v anglickom origináli Rivendell. Všetky tri znamenajú "Rozoklanina", "Rozoklané údolie", "Rozčesnuté údolie", pretože Imladris et al je kaňonovité údolie, ktorým tečie rieka Bruinen ("Dunivá"), ktorej vody v minulosti rozčesli a vytvarovali dané údolie. Gul je v západčine podstatné meno označujúce "údolie", "dolinu", a pod., zatiaľ čo karnin je pasívny slovotvorný koreň tohto rozvitého podstatného mena. Daný koreň mal pôvodne podobu pasívneho prídavného mena.

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• alvarin - vysl. alvarin - "rastúci", "rastúca", "rastúce" -   - Používané najmä v strednom rode pre rastliny, ale dá sa použiť aj pre iné živé tvory, vrátane tých, ktoré zodpovedajú mužskému a ženskému rodu.
  
• haravnin - vysl. haravnin - "usadený", "usadená", "usadené" - harav, "stolička", -nin, kánonická pasívna prípona (Z./P-AdW) -  
• karnin - vysl. karnin - "rozoklaný", "rozčesnutý", "rozoklaná", "rozčesnutá", "rozoklané", "rozčesnuté" - karan, "rozseknúť", "rozčesnúť" (P-AdW) -  
  
• rahyân - vysl. rahján - "meniaci sa", "meniaca sa", "meniace sa" -      - Premenlivosť tu je aj v zmysle vôľou ovládanej premenlivosti aj tej, ktorá nie je ovládateľná vôľou období.
• rahyabân - vysl. rajhabán - "premenlivý", "premenlivá", "premenlivé" -    - Premenlivosť tu nie je v zmysle vôľou ovládanej premenlivosti, ale premenlivosti počasia, fáz mesiaca, ročných období.
  
• têuwân - vysl. téuván - "nenávidený", "nenávidená", "nenávidené" - tev-, quenijský slovotvorný koreň znamenajúci "nenávidieť", "neznášať" (Q.), -ân, kánonická pasívna prípona (Ad./P-AdW) - 

Privlastňovacie prídavné mená

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• banakilya, banakilimya - vysl. banakilja, banakilimja - "hobitov", "polovičného" (j. č.), "hobitov", "polovičných" - banakil, "hobit", "polovičný" (Z.), banakilim, "hobiti", "poloviční" (P-AdW), -ya, privlastňovacia prípona pre prídavné mená (P-AdW) - Toto prídavné meno je privlastňovacieho charakteru. (Porovnaj s privlastňovacími zámenami s koncovkou -rya.) Príklady: banakilya zadan, banakilimên zadin - "hobití dom", "hobitie domy". 
• Bilbaya - vysl. Bilbaja - "Bilbov" - Bilba, "Bilbo" (Z.), -ya, privlastňovacia prípona pre prídavné mená (P-AdW) - Odvodené od Bilbovho mena v kánonickej západčine. Príklad: Bilbaya zadan - "Bilbov dom" 
• kadarya - vysl. kadarja - "mestské (v zmysle vlastníctva)", "vlastnené mestom", "v majetku mesta" - kadar, "mesto" (Ad.), -ya, privlastňovacia prípona pre prídavné mená (P-AdW) - Príklad: kadarya zadan - "mestu patriaci dom" 
  

Privlastňovacie podstatné mená sa v Tolkienových poznámkach neobjavujú, nemáme ich potvrdené. Ich funkčnosť je však do P-AdW možné doplniť pomocou novotvarovej koncovky -ya. Táto koncovka je priama príbuzná koncovky - rya, ktorej pridaním na koniec zámena sa zámeno mení na privlastňovacie.

Voliteľné rodové koncovky

V kánonickej adunajčine a kánonickej západčine nemáme nikde potvrdené, že by prídavné mená používali prípony poukazujúce na ich gramatický rod. (Podobne je to aj s číslovkami poradia, ktoré majú charakter prídavných mien.)

Ani v P-AdW teda nie je vôbec potrebné, aby jej používatelia pridávali k prídavným menám rodové prípony, resp. koncovky. Ak sa však nájdu takí, ktorým by sa páčil voliteľný a čisto nepovinný systém rodovo rozlíšených prípon, ako napr. v slovenskom jazyku, môžem ponúknuť takúto drobnú, extra nadstavbu. Koncovky týchto "zrodovaných" verzií P-AdW prídavných mien odrážajú písmená typicky asociovaný s určitým gramatickým rodom v adunajčine a západčine. Je to predovšetkým u v mužskom rode, i v ženskom rode a v strednom rode zas a. Nižšie v tejto sekcii máte uvedené viaceré detailné príklady možného rodovejšieho stvárnenia prídavných mien v P-AdW adunajčine a P-AdW západčine.

Hypotetické rodové varianty prídavných mien (s koncovkami na základe gramatických rodov):

• NOVOTVAR ||| MUŽSKÝ ROD ||| ŽENSKÝ ROD ||| STREDNÝ ROD
• âuz ||| âuzlu (oba jazyky) ||| âuzli (oba jazyky) ||| âuzla (oba jazyky)  
• âva ||| âvalu (oba jazyky) ||| âvali (oba jazyky) ||| âvala (oba jazyky)  
• azrala ||| azralu (oba jazyky) ||| azrali (oba jazyky) ||| azrala (oba jazyky) 
• borla ||| borlu (oba jazyky) ||| borli (oba jazyky) ||| borla (oba jazyky) 
• bulûla ||| bulûlu (oba jazyky) ||| bulûli (oba jazyky) ||| bulûla (oba jazyky) 
• dulga ||| dulgalu (oba jazyky) ||| dulgali (oba jazyky) ||| dulgala (oba jazyky)
• duluhrûyla (Ad.), dulhrûyla (Z.) ||| duluhrûylu (Ad.), dulhrûylu (Z.) ||| duluhrûyli (Ad.), dulhrûyli (Z.) ||| duluhrûyla (Ad.), dulhrûyla (Z.)
• êphal ||| êphalu (oba jazyky) ||| êphali (oba jazyky) ||| êphala (oba jazyky) 
• gimila ||| gimilu (oba jazyky) ||| gimili (oba jazyky) ||| dulgala (oba jazyky) 
• hnâwla (Ad.), hnâvla (Z.) ||| hnâwlu (Ad.), hnâvlu (Z.) ||| hnâwli (Ad.), hnâvli (Z.) ||| hnâwla (Ad.), hnâvla (Z.)
• hisîna ||| hisînlu (oba jazyky) ||| hisînli (oba jazyky) ||| hisîna (oba jazyky) 
• iluya ||| iluylu (oba jazyky) ||| iluyli (oba jazyky) ||| iluyla (oba jazyky)   
• îzgala ||| îzgalu (oba jazyky) ||| îzgali (oba jazyky) ||| îzgala (oba jazyky) 
  
• izrâla ||| izrâlu (oba jazyky) ||| izrâli (oba jazyky) ||| izrâla (oba jazyky)  
• karasa ||| karaslu (oba jazyky) ||| karasli (oba jazyky) ||| karasa (oba jazyky)
  
• kharâr (Ad.), harâr (Z.) ||| kharlu (Ad.), harlu (Z.) ||| kharli (Ad.), harli (Z.) ||| kharla (Ad.), harla (Z.)
• kûmen ||| kûmenlu (oba jazyky) ||| kûmenli (oba jazyky) ||| kûmenla (oba jazyky)   
• lâd ||| lâdlu (oba jazyky) ||| lâdli (oba jazyky) ||| lâdla (oba jazyky)
• layaga ||| layaglu (oba jazyky) ||| layagli (oba jazyky) ||| layagla (oba jazyky) 
• manpûla ||| mânpulu (oba jazyky) ||| mânpuli (oba jazyky) ||| mânpula (oba jazyky)   
• mâr ||| mârlu (oba jazyky) ||| mârli (oba jazyky) ||| mârla (oba jazyky) 
• miy ||| miylu (oba jazyky) ||| miyli (oba jazyky) ||| miyla (oba jazyky) 
• nînla ||| nînlu (oba jazyky) ||| nînli (oba jazyky) ||| nînla (oba jazyky) 
• nôr ||| nôrlu (oba jazyky) ||| nôrli (oba jazyky) ||| nôrla (oba jazyky) 
• phar ||| pharlu (oba jazyky) ||| pharli (oba jazyky) ||| pharla (oba jazyky) 
• pharênal ||| pharênalu (oba jazyky) ||| pharênali (oba jazyky) ||| pharênala (oba jazyky) 
• pôyla ||| pôylu (oba jazyky) ||| pôyli (oba jazyky) ||| pôyla (oba jazyky)
  
• sivâr ||| sivârlu (oba jazyky) ||| sivârli (oba jazyky) ||| sivârla (oba jazyky) 
• soval ||| sovalu (oba jazyky) ||| sovali (oba jazyky) ||| soval / sovala (oba jazyky) 
• terla ||| terlu (oba jazyky) ||| terli (oba jazyky) ||| terla (oba jazyky)
  
• ûmaro ||| ûmarlu (oba jazyky) ||| ûmarli (oba jazyky) ||| ûmarla (oba jazyky) 
• ûrabla (Ad.), ûrebla (Z.) ||| ûrablu (Ad.), ûreblu (Z.) ||| ûrabli (Ad.), ûrebli (Z.) ||| ûrabla (Ad.), ûrebla (Z.)
• ûrapûla (Ad.), ûrepûla (Z.) ||| ûrapûlu (Ad.), ûrepûlu (Z.) ||| ûrapûli (Ad.), ûrepûli (Z.) ||| ûrapûla (Ad.), ûrepûla (Z.)
• urên ||| urênlu (oba jazyky) ||| urênli (oba jazyky) ||| urênla (oba jazyky)
• zîr ||| zîrlu (oba jazyky) ||| zîrli (oba jazyky) ||| zîrla (oba jazyky)

Všetky skratky "(Ad.)" a "(Z.)" v tomto prehľade možných rodových variantov označujú iba P-AdW novotvary pre adunajčinu a západčinu, neoznačujú Tolkienove kánonické výrazy z jeho poznámok.

Prosím, majte taktiež na pamäti, že gramatické rody v oboch týchto fiktívnych jazykoch majú inú základnú logiku, než slovenčina. V slovenčine určité typy koncoviek u podstatných mien, prídavných mien, slovies a niektorých zámen môžu poukazovať na gramatický rod. Platí to ešte aj pre abstraktné koncepty alebo neživé predmety. Lavica môže byť ženského rodu (rovnako ako žena), stôl môže byť mužského rodu (rovnako ako muž). V Tolkienovej adunajčine a (s najväčšou pravdepodobnosťou) aj v západčine je tento systém podstatne jednoduchší. Rod neurčuje presné znenie koncovky, ale jej významový kontext: Stôl a lavica nie sú ľudské ani iné živé bytosti, nemajú pohlavia. Obidva typy predmetov sú preto stredného rodu. V adunajčine a západčine by teda platilo "to stôl" a "to lavica". A v prípade muža alebo ženy by platilo, tak ako v slovenčine, že sú mužského rodu a ženského rodu. Ak sa teda rozhodnete používať P-AdW prídavné mená s jasnými rodovými koncovkami, berte to prosím do úvahy. Aby ste potom neutvorili slovné spojenie "stabilný stôl", kde "stabilný" bude znieť, ako by ste hovorili doslova o bytosti mužského rodu, ako keby stôl naozaj mal mužské pohlavie. V P-AdW adunajčine a P-AdW západčine musia tieto slovné spojenia znieť "stabilné stôl", "drevené lavica" alebo "útulné dom", "štvorkolesové voz", "ostré meč", "ozdobené prilba", "husté les", atď., atď.

(Jednou jedinou výnimkou z tohto pravidla je, ak podstatné meno v slovnom spojení opisuje personifikovanú neživú vec. Napr. Slnko, v ženskom rode, Mesiac, v mužskom rode. Danej téme sa venujem viac v separátnych článkoch.)

Privlastňovacie prídavné mená nemajú rodové koncovky.