New additions - Grammar - Present tense (Conjugation)

Conjugation of verbs. Present tense.  

This article is a continuation of the introductory article concerning verbs and verb conjugation in P-AdW Adunaic and Westron.

This article focuses on explaining the present tense, explaining the types of present tense and their different uses, and explaining the verb conjugation in the given types of the present tense.

This article does not directly contain an overview of all the present tense verbs, nor the overview of all present tense verb conjugation. The overview is constantly expanding and it is not possible to effectivelly cumulate tens, hundreds or thousands of verbs into an ordinary blog article. Due to technical limitations, a blog is not built to handle such capacities. This is why the penultimate section of all articles on P-AdW verb conjugation contains an external link to a separate online text document. Once the readers of this blog open the link, they'll always be able to take a look at the latest version of the verb conjugation overview, in the respective verb tense. In the case of this particular article, the external document will feature an overview of verbs in the present tense.

 

----

Verb tenses

• Present tense - Tolkien's notes and existing writings in Adunaic do not reveal all of the details about the present tense, but we do have enough hints to create a relatively detailed idea about the present tense. The present tense occured in at least one subtype, but two distinct subtypes are also possible, and theoretically even as many as three or even four (depending on what forms we're willing to consider as the present tense).
• Past tense - Tolkien's notes and existing writings in Adunaic do not reveal all of the details about the present tense, but we do have enough hints to create a relatively detailed idea about the past tense. The present tense occured in at least two subtypes and theoretically even as many as three or even four (depending on what forms we're willing to consider as the past tense). 
  
• Future tense - Tolkien spomenul v poznámkach, že adunajčina má budúci čas a že sa dá utvárať aj pomocným slovesom, avšak nikdy ho bližšie nevysvetlil. Aby sme pre P-AdW vytvorili používateľný budúci čas, ale zároveň učinili zadosť Tolkienovmu mlčaniu, bude charakter budúceho času v niečom povedomý, ale v niečom aj mierne netypický. Bude mať dva podtypy.
  

----
 

Present tense

Profesor Tolkien nám zanechal pomerne veľa materiálu ohľadom toho, ako v adunajčine približne znel prítomný čas, ako sa časovali jednotlivé slovesá, ktoré sa nachádzali v prítomnom čase. Nasledujúce prehľady obsahujú tak kánonické formy, ako aj novotvarové formy slovies v prítomnom čase. Niektoré nejasné pôvodné formy v prítomnom čase boli mierne upravené a doplnené, tam kde to bolo nevyhnutné. Máme náznaky pre podtypy prítomného času, ktoré sú funkčne podobné (no nie vždy totožné s) niektorým bežným podtypom prítomného času v anglickom jazyku.

Ako sme uviedli v hlavnom článku o slovesách, časovanie slovies čiastočne závisí od dĺžky ich neurčitkov. Môžeme ich takto rozdeliť na tri druhy: "Dvoj-spoluhláskové", "troj-spoluhláskové" a "odvodené" (alias "s viac ako štyrmi spoluhláskami"). Odlišné počty spoluhlások v slovesách budú mať vplyv na výslednú podobu slovies vo všetkých troch hlavných časoch, prítomnom, minulom i budúcom, a obzvlášť v jednotlivých podtypoch každého z troch hlavných časov.

Nasledujúci prehľad poukazuje na viaceré možné podoby časovaných slovies, v závislosti od podtypu prítomného času a od gramatického rodu slovesa. Zohľadňuje sa aj dokonavý a nedokonavý vid (či činnosť opísaná slovesom už skončila alebo ešte prebieha). Predstavujeme aj utváranie záporu slovesa.


----


Subtype: Present simple tense

An equivalent of the English language Present Simple, i.e. simple present tense. What the subject began doing and what it is doing, in the present tense, but without a hint, that the action or activity is taking place right now, at this moment. Instead, it hints at the activity taking place, but that it will be completed. Zo slovenskej perspektívy dokonavý vid.

Examples of the present simple tense in the singular number:

• NEW ADDITIONS - PRONUNCIATION - MEANING - DERIVED FROM... - NOTES   
• niduka, kiduka, uduka, hiduka, aduka - pron. niduka, kiduka, uduka, hiduka, uduka - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", dûka, "býva", "prebýva" - "ja (o)bývam", "ty (o)bývaš", "on (o)býva", "ona (o)býva", "ono (o)býva" - Doslova "ja-(o)bývam", "ty-(o)bývaš", "on-(o)býva", "ona-(o)býva", "ono-(o)býva".
• nibâduka, kibâduka, ubâduka, hibâduka, abâduka - pron. nibáduka, kibáduka, ubáduka, hibáduka, abáduka - "ja ne(o)bývam", "ty ne(o)bývaš", "on ne(o)býva", "ona ne(o)býva", "ono ne(o)býva" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva" - Dosl. "ja-ne-(o)bývam", "ty-ne-(o)bývaš", "on-ne-(o)býva", "ona-ne-(o)býva", "ono-ne-(o)býva". 
• nihuzna, kihuzna, uhuzna, hihuzna, ahuzna - pron. nihuzna, kihuzna, uhuzna, hihuzna, ahuzna - "ja počujem", "ty počuješ", "on počuje", "ona počuje", "ono počuje" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", huznâ, "počuť", "počúvať" - Doslova "ja-počujem", "ty-počuješ", "on-počuje", "ona-počuje", "ono-počuje".
• nibâhuzna, kibâhuzna, ubâhuzna, hibâhuzna, abâhuzna - pron. nibáhuzna, kibáhuzna, ubáhuzna, hibáhuzna, abáhuzna - "ja nepočujem", "ty nepočuješ", "on nepočuje", "ona nepočuje", "ono nepočuje" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať" - Doslova "ja-ne-počujem", "ty-ne-počuješ", "on-ne-počuje", "ona-ne-počuje", "ono-ne-počuje".
• nimana, kimana, umana, himana, amana - pron. nimana, kimana, umana, himana, amana - "ja (si) myslím",  "ty (si) myslíš", "on (si) myslí", "ona (si) myslí", "ono (si) myslí" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", mana, "myslieť" - Doslova "ja-myslím", "ty-myslíš", "on-myslí", "ona-myslí", "ono-myslí".
• nibâmana, kibâmana, ubâmana, hibâmana, abâmana - pron. nibámana, kibámana, ubámana, hibámana, abámana - "ja (si) nemyslím", "ty (si) nemyslíš", "on (si) nemyslí", "ona (si) nemyslí", "ono (si) nemyslí" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", mana, "myslieť" - Dosl. "ja-ne-myslím", "ty-ne-myslíš", "on-ne-myslí", "ona-ne-myslí", "ono-ne-myslí".
• nituda, kituda, utuda, hituda, atuda - pron. nituda, kituda, utuda, hituda, atuda - "ja vidím / hľadím", "ty vidíš / hľadíš", "on vidí / hľadí", "ona vidí / hľadí", "ona vidí / hľadí" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-vidím / -hľadím", "ty vidíš / -hľadíš", "on-vidí / -hľadí", "ona-vidí / -hľadí", "ono-vidí / -hľadí". 
• nibâtuda, kibâtuda, ubâtuda, hibâtuda, abâtuda -  pron. nibaatuda, kibaatuda, ubaatuda, hibaatuda, abaatuda - "ja nevidím / nehľadím", "ty nevidíš / nehľadíš", "on nevidí / nehľadí", "ona nevidí / nehľadí", "ono nevidí / nehľadí" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-ne-vidím / -ne-hľadím", "ty-ne-vidíš / -ne-hľadíš", "on-ne-počuje / -ne-hľadí", "ona-ne-vidí / -ne-hľadí", "ono-ne-vidí / -ne-hľadí".

Examples of the present simple tense in the plural number:

• NEW ADDITIONS - PRONUNCIATION - MEANING - DERIVED FROM... - NOTES
  
• nêdukam, lidukam, yudukam, yidukam, yadukam - pron. nédukam, lidukam, judukam, jidukam, jadukam - "my (o)bývame", "vy (o)bývate", "oni (o)bývajú", "ony (o)bývajú", "ony (o)bývajú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", dûka, "býva", "prebýva",-m, koncovka m. č. - Doslova "my-(o)bývame", "vy-(o)bývate", "oni-(o)bývajú", "ony-(o)bývajú", "ony-(o)bývajú".
• nêbâdukam, libâdukam, yubâdukam, yibâdukam, yabâdukam - pron. nébádukam, libádukam, jubádukam, jibádukam, jabádukam - "my ne(o)bývame", "vy ne(o)bývate", "oni ne(o)bývajú", "ony ne(o)bývajú", "ony ne(o)bývajú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-(o)bývame", "vy-ne-(o)bývate", "oni-ne-(o)bývajú", "ony-ne-(o)bývajú", "ony-ne-(o)bývajú". 
• nêhuznam, lihuznam, yuhuznam, yihuznam, yahuznam - pron. néhuznam, lihuznam, juhuznam, jihuznam, jahuznam - "my počujeme", "vy počujete", "oni počujú", "ony počujú", "ony počujú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Doslova "my-počujeme", "vy-počujete", "oni-počujú", "ony-počujú", "ony-počujú".
• nêbâhuznam, libâhuznam, yubâhuznam, yibâhuznam, yabâhuznam - pron. nébáhuznam, libáhuznam, jubáhuznam, jibáhuznam, jabáhuznam - "my nepočujeme", "vy nepočujete", "oni nepočujú", "ony nepočujú", "ony nepočujú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Doslova "my-ne-počujeme", "vy-ne-počujete", "oni-ne-počujú", "ony-ne-počujú", "ony-ne-počujú".
• nêmanam, kimanam, yumanam, yimanam, yamanam - pron. némanam, limanam, jumanam, jimanam, jamanam - "my (si) myslíme",  "vy (si) myslíte", "oni (si) myslia", "ona (si) myslia", "ony (si) myslia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Doslova "my-myslíme", "vy-myslíte", "oni-myslia", "ony-myslia", "ony-myslia".
• nêbâmanam, libâmanam, yubâmanam, yibâmanam, yabâmanam - pron. nébámanam, libámanam, jubámanam, jibámanam, jabámanam - "my (si) nemyslíme", "vy (si) nemyslíte", "oni (si) nemyslia", "ony (si) nemyslia", "ony (si) nemyslia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-myslíme", "vy-ne-myslíte", "oni-ne-myslia", "ony-ne-myslia", "ony-ne-myslia".
• nêtudam, litudam, yutudam, yitudam, yatudam - pron. nétudam, litudam, jutudam, jitudam, jatudam - "my vidíme / hľadíme", "vy vidíte / hľadíte", "oni vidia / hľadia", "ony vidia / hľadia", "ony vidia / hľadia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-vidíme / -hľadíme", "vy vidíte / -hľadíte", "oni-vidia / -hľadí", "ona-vidí / -hľadí", "ono-vidí / -hľadí". 
• nêbâtudam, libâtudam, yubâtudam, yibâtudam, yabâtudam - pron. nébátudam, libátudam, jubátudam, jibátudam, jabátudam - "my nevidíme / nehľadíme", "vy nevidíte / nehľadíte", "oni nevidia / nehľadia", "ony nevidia / nehľadia", "ony nevidia / nehľadia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-vidíme / -ne-hľadíme", "vy-ne-vidíte / -ne-hľadíte", "oni-ne-vidia / -ne-hľadia", "ony-ne-vidia / -nehľadia", "ony-ne-vidia / -ne-hľadia".

Prítomný jednoduchý čas sa používa aj pri tvorbe historického prézentu (tzv. aorist), v kánonickej aj P-AdW verzii adunajčiny a západčiny (doplnením slova vyjadrujúceho kontext minulých udalostí), a v prípade P-AdW adunajčiny a západčiny sa využíva aj na tvorbu oboch podtypov budúceho času (použitím pomocného slovesa alebo doplnením slova vyjadrujúceho kontext budúcich udalostí).

O použití jednoduchého prítomného času pre tvorbu aoristu (historického prézentu) si viac povieme nižšie v tomto článku (a tiež v článku o minulom čase). O použití jednoduchého prítomného času pri tvorbe budúceho času si povieme viac v osobitnom článku o budúcom čase.


----


Subtype: Present continuous tense

An equivalent of the English language Present Continuous, i.e. continuous present tense. Čo podmet robí počas súčasných udalostí, práve tu a teraz, v tejto chvíli, v prítomnom čase. Nie je tu jednoznačné, či činnosť bude aj ukončená. Zo slovenskej perspektívy nedokonavý vid.

Examples of the present continuous tense in the singular number:

• NEW ADDITIONS - PRONUNCIATION - MEANING - DERIVED FROM... - NOTES   
• niduki, kiduki, uduki, hiduki, aduki - pron. niduki, kiduki, uduki, hiduki, uduki - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", dûka, "býva", "prebýva" - "ja (o)bývam", "ty (o)bývaš", "on (o)býva", "ona (o)býva", "ono (o)býva" - Doslova "ja-(o)bývam", "ty-(o)bývaš", "on-(o)býva", "ona-(o)býva", "ono-(o)býva".
• nibâduki, kibâduki, ubâduki, hibâduki, abâduki - pron. nibáduki, kibáduki, ubáduki, hibáduki, abáduki - "ja ne(o)bývam", "ty ne(o)bývaš", "on ne(o)býva", "ona ne(o)býva", "ono ne(o)býva" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva" - Dosl. "ja-ne-(o)bývam", "ty-ne-(o)bývaš", "on-ne-(o)býva", "ona-ne-(o)býva", "ono-ne-(o)býva". 
• nihuzni, kihuzni, uhuzni, hihuzni, ahuzni - pron. nihuzni, kihuzni, uhuzni, hihuzni, ahuzni - "ja počujem", "ty počuješ", "on počuje", "ona počuje", "ono počuje" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", huznâ, "počuť", "počúvať" - Doslova "ja-počujem", "ty-počuješ", "on-počuje", "ona-počuje", "ono-počuje".
• nibâhuzni, kibâhuzni, ubâhuzni, hibâhuzni, abâhuzni - pron. nibáhuzni, kibáhuzni, ubáhuzni, hibáhuzni, abáhuzni - "ja nepočujem", "ty nepočuješ", "on nepočuje", "ona nepočuje", "ono nepočuje" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať" - Doslova "ja-ne-počujem", "ty-ne-počuješ", "on-ne-počuje", "ona-ne-počuje", "ono-ne-počuje".
• nimani, kimani, umani, himani, amani - pron. nimani, kimani, umani, himani, amani - "ja (si) myslím",  "ty (si) myslíš", "on (si) myslí", "ona (si) myslí", "ono (si) myslí" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", mana, "myslieť" - Doslova "ja-myslím", "ty-myslíš", "on-myslí", "ona-myslí", "ono-myslí".
• nibâmani, kibâmani, ubâmani, hibâmani, abâmani - pron. nibámani, kibámani, ubámani, hibámani, abámani - "ja (si) nemyslím", "ty (si) nemyslíš", "on (si) nemyslí", "ona (si) nemyslí", "ono (si) nemyslí" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", mana, "myslieť" - Dosl. "ja-ne-myslím", "ty-ne-myslíš", "on-ne-myslí", "ona-ne-myslí", "ono-ne-myslí".
• ninâkhi, kinâkhi, unâkhi, hinâkhi, anâkhi - pron. nináchi, lináchi, unáchi, hináchi, anáchi - "ja prichádzam", "ty prichádzaš", "on prichádza", "on prichádza", "ono prichádza" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", nâkh, "prichádzať" - Dosl. "ja-prichádzam", "ty-prichádzaš", "on-prichádza", "ona-prichádza", "ono-prichádza". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza". 
• nibânâkhi, kibânâkhi, ubânâkhi, hibânâkhi, abânâkhi - pron. nibánáchi, libánáchi, ubánáchi, hibánáchi, abánáchi - "ja neprichádzam", "ty neprichádzaš", "on neprichádza", "on neprichádza", "ono neprichádza" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", nâkh, "prichádzať" - Dosl. "ja-ne-prichádzam", "ty-ne-prichádzaš", "on-ne-prichádza", "ona-ne-prichádza", "ono-ne-prichádza". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza".
  
• nitudi, kitudi, utudi, hitudi, atudi - pron. nitudi, kitudi, utudi, hitudi, atudi - "ja vidím / hľadím", "ty vidíš / hľadíš", "on vidí / hľadí", "ona vidí / hľadí", "ona vidí / hľadí" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-vidím / -hľadím", "ty vidíš / -hľadíš", "on-vidí / -hľadí", "ona-vidí / -hľadí", "ono-vidí / -hľadí". 
• nibâtudi, kibâtudi, ubâtudi, hibâtudi, abâtudi - pron. nibátudi, kibátudi, ubátudi, hibátudi, abátudi - "ja nevidím / nehľadím", "ty nevidím / nehľadím", "on nevidí / nehľadí", "ona nevidí / nehľadí", "ono nepočuje" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-ne-vidím / -ne-hľadím", "ty-ne-vidíš / -ne-hľadíš", "on-ne-počuje", "ona-ne-vidí / -nehľadí", "ono-ne-vidí / -ne-hľadí".
• nênâkhim, linâkhim, yunâkhim, yinâkhim, yanâkhim - pron. nénáchim, lináchim, junáchim, jináchim, janáchim - "my prichádzame", "vy prichádzate", "oni/ony prichádzajú" - Dosl. "my-prichádzame", "vy-prichádzate", "oni-prichádzajú", "ony-prichádzajú", "ony-prichádzajú". Časovanie pre množné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru yanâkhim, t.j. "ony prichádzajú".

 

Examples of the present continuous tense in the plural number:

• NEW ADDITIONS - PRONUNCIATION - MEANING - DERIVED FROM... - NOTES   
• nêdukim, lidukim, yudukim, yidukim, yadukim - pron. nédukim, lidukim, judukim, jidukim, jadukim - "my (o)bývame", "vy (o)bývate", "oni (o)bývajú", "ony (o)bývajú", "ony (o)bývajú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", dûka, "býva", "prebýva", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-(o)bývame", "vy-(o)bývate", "oni-(o)bývajú", "ony-(o)bývajú", "ony-(o)bývajú".
• nêbâdukim, libâdukim, yubâdukim, yibâdukim, yabâdukim - pron. nébádukim, libádukim, jubádukim, jibádukim, jabádukim - "my ne(o)bývame", "vy ne(o)bývate", "oni ne(o)bývajú", "ony ne(o)bývajú", "ony ne(o)bývajú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-(o)bývame", "vy-ne-(o)bývate", "oni-ne-(o)bývajú", "ony-ne-(o)bývajú", "ony-ne-(o)bývajú". 
• nêhuznim, lihuznim, yuhuznim, yihuznim, yahuznim - pron. néhuznim, lihuznim, juhuznim, jihuznim, jahuznim - "my počujeme", "vy počujete", "oni počujú", "ony počujú", "ony počujú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Doslova "ja-počujem", "ty-počuješ", "on-počuje", "ona-počuje", "ono-počuje".
• nêbâhuznim, libâhuznim, yubâhuznim, yibâhuznim, yabâhuznim - pron. nébáhuznim, libáhuznim, jubáhuznim, jibáhuznim, jabáhuznim - "my nepočujeme", "vy nepočujete", "oni nepočujú", "ony nepočujú", "ony nepočujú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Doslova "ja-ne-počujem", "ty-ne-počuješ", "on-ne-počuje", "ona-ne-počuje", "ono-ne-počuje".
• nêmanim, limanim, yumanim, yimanim, yamanim - pron. némanim, limanim, jumanim, jimanim, jamanim - "my (si) myslíme",  "vy (si) myslíte", "oni (si) myslia", "ony (si) myslia", "ony (si) myslia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Doslova "ja-myslím", "ty-myslíš", "on-myslí", "ona-myslí", "ono-myslí".
• nêbâmanim, libâmanim, yubâmanim, yibâmanim, yabâmanim - pron. nébámanim, libámanim, jubámanim, jibámanim, jabámanim - "my (si) nemyslíme", "vy (si) nemyslíte", "oni (si) nemyslia", "ony (si) nemyslia", "ony (si) nemyslia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "ja-ne-myslím", "ty-ne-myslíš", "on-ne-myslí", "ona-ne-myslí", "ono-ne-myslí".
• nênâkhim, linâkhim, yunâkhim, yinâkhim, yanâkhim - pron. nénáchim, lináchim, junáchim, jináchim, janáchim - "ja prichádzam", "ty prichádzaš", "oni prichádzajú", "ony prichádzajú", "ony prichádzajú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", nâkh, "prichádzať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-prichádzame", "ty-prichádzaš", "on-prichádza", "ona-prichádza", "ono-prichádza". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza". 
• nênakhim, linâkhim, yunâkhim, yinâkhim, yanâkhim - pron. nénachim, lináchim, junáchim, jináchim, janáchim - "my prichádzame", "vy prichádzate", "oni/ony prichádzajú" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", nâkh, "prichádzať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-prichádzame", "vy-prichádzate", "oni-prichádzajú", "ony-prichádzajú", "ony-prichádzajú". Časovanie pre množné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru yanâkhim, t.j. "ony prichádzajú".
  
• nêbânakhim, libânâkhim, yubânâkhim, yibânâkhim, yabânâkhim - pron. nébánachim, libánáchim, jubánáchim, jibánáchim, jabánáchim - "ja neprichádzam", "ty neprichádzaš", "on neprichádza", "on neprichádza", "ono neprichádza" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", nâkh, "prichádzať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "ja-ne-prichádzam", "ty-ne-prichádzaš", "on-ne-prichádza", "ona-ne-prichádza", "ono-ne-prichádza". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza".
  
• nêtudim, litudim, yutudim, yitudim, yatudim - pron. nétudim, litudim, jutudim, jitudim, jatudim - "my vidíme / hľadíme", "vy vidíte / hľadíte", "oni vidia / hľadia", "ony vidia / hľadia", "ony vidia / hľadia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-vidíme / -hľadíme", "vy vidíte / -hľadíte", "oni-vidia / -hľadia", "ony-vidia / -hľadia", "ony-vidia / -hľadia". 
• nêbâtudim, libâtudim, yubâtudim, yibâtudim, yabâtudim - pron. nébátudim, libátudim, jubátudim, jibátudim, jabátudim - "my nevidíme / nehľadíme", "vy nevidíte / nehľadíte", "oni nevidia / nehľadia", "ony nevidia / nehľadia", "ony nevidia / nehľadia" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-vidíme / -ne-hľadíme", "vy-ne-vidíte / -ne-hľadíte", "oni-ne-vidia / -ne-hľadia", "ony-ne-vidia / -ne-hľadia", "ony-ne-vidia / -ne-hľadia".

Jedno konzistentné pravidlo, ktoré si človek v Tolkienových poznámkach o obdobe Jednoduchého prítomného času a Priebehového prítomného času môže všimnúť, je to, že časovanie v Jednoduchom prítomnom čase a v Aoriste (pozri ďalej) sa vyhýbalo dlhým samohláskam, zatiaľ čo časovanie v Priebehovom prítomnom čase takmer vždy obsahuje dlhé samohlásky (alebo aspoň v drvivej väčšine príkladov).

Dôležité je tu tiež to, že dlhé samohlásky v priebehovom podtype nebudú úplne na konci slovesa, ale predposlednou samohláskou. V slovese budú stáť ešte pred koncovou spoluhláskou a samohláskou slova. Preto napr. nâkhi a nâkhim alebo bâti a bâtim, ale nie nakhi a nakhim, či bati a batim. Koncovky -i a -im označujú priebehový prítomný čas a jednotné a množné číslo slovesa. Musia vždy ostať krátke.

Navyše, toto pravidlo neplatí len pri prítomnom čase, je rovnako badateľné aj v minulom čase: Jednoduchý minulý čas preferuje vynechávať dlhé samohlásky v časovanej časti slovesa (podobne ako Jednoduchý prítomný čas) a Priebehový minulý čas naopak obsahuje dlhé samohlásky v časovanej časti slovesa.

Toto pravidlo je veľmi užitočné ako určitá mnemotechnická pomôcka, ak si človek chce intuitívne zapamätať a rýchlo rozlišovať, ktorý podtyp prítomného času (alebo i minulého času) je ktorý. Dlhé samohlásky v časovanej časti slovesa budú naznačovať priebehový charakter, čisto krátke samohlásky v časovanej časti

----

 
Subtype: Aorist ('historical present tense')

At its heart, the aorist is peculiar combination of present tense and past tense. Certain modern languages had preserved it a method of expression in their grammars, including some European languages. In my native modern Slovak, the aorist is synonymous with the domestic linguistic term "historical present tense". Its occurence in my own native Slovak is generally very rare, occuring in the same contexts as in many other European languages (including English): It's used primarily as a certain type of narrative means or storytelling means, whenever someone is referring to an event that occured in the past in a manner that indicates (at face value) that the event in question is still taking place in the present. Events that, under normal circumstances, would be described in past tense, are thus described instead in present tense. Because of the clear presence of the aorist in Tolkien's notes and the oddly 'doubled' nature of this verb tense, we list it both in this article on the present tense and the article on the past tense. Functionally, it is on the threshold of both tenses. The Adunaic and Westron aorist (or, if you will, a 'historical present tense'), is derived directly from the present simple tense.

Present simple tense - examples:

Nîlubên umidnaba balak ka uramana sakîlada an-Andaban. = "Isildur boards a ship and sails to the shores of Middle-earth." (P-AdW Adunaic)
Bilba ubata hîmazadanda. = "Bilbo walks to an inn." (P-AdW Westron)

Present continuous tense - examples:

Nîlubên umidnâbi balak ka uramâni sakîlada an-Andaban. = "Isildur is boarding a ship and sailing to the shores of Middle-earth." (P-AdW Adunaic)
Bilba ubâti hîmazadanda. = "Bilbo is walking to an inn." (P-AdW Westron)

Past simple tense - examples:

Nîlubên umidnabba balak ka uramanna sakîlada an-Andaban. = "Isildur had (already) boarded a ship and sailed to the shores of Middle-earth." (P-AdW Adunaic)
Bilba ubatta hîmazadanda. = "Bilbo had walked to an inn." (P-AdW Westrion)

Past continuous tense - examples:

Nîlubên umidnâbra balak ka uramânra sakîlada an-Andaban. = "Isildur (in that moment) was boarding a ship and sailing to the shores of Middle-earth." (P-AdW Adunaic)
Bilba batâvra hîmazadanda. = "Bilbo was walking to an inn." (P-AdW Westron)

Aorist (historický prézent) - examples:

Nadan ûrabîn autkan. Nîlubên umidnaba balak ka uramana sakîlada an-Andaban. = "Twenty years ago... Isildur boards a ship and sails to the shores of Middle-earth." (P-AdW Adunaic)
Adûrepûh... Bilba ubata hîmazadanda. = "Yesterday... Bilbo walks to an inn." (P-AdW Westron)

(Note: Nadan ûrabîn autkan is more literally "Ago years twenty", because the ordinary numerals and the trpné príčastia past participles ? are written after nouns.)

----

Subtype: The passive participle and the passive voice (in the present tense)

The concept of the passive participle (including the past participle) occurs in English, in Slovak, but also in Tolkien's fictional Adunaic and Westrotívnej adunajčine a západčine. Dá sa vyjadriť v prítomnom čase, v minulom čase, dokonca i budúcom čase. Podobne ako je aorist, historický prézent, kdesi na pomedzí prítomného času a minulého času, trpné príčastia sú na pomedzí slovies a prídavných mien. Platí to o to viac v slovných spojeniach, ktoré v sebe spájajú slovesá a prídavné mená.

Hoci trpné príčastie nie je oficiálnym podtypom nejakého slovesného času, s časovaním slovies súvisí dostatočne na to, aby sme ho pre úplnosť uviedli v tejto sekcii. Konkrétne, v tomto článku stvárnime trpné príčastie v prítomnom čase.

Professor Tolkien wrote a relatively large number of notes concerning the passive voice and the passive participles. However, we must decipher part of the individual meanings from his example terms or sample writings. It's not always easy, because some of the rules are not sufficiently explained, or Tolkien occassionally committed minor inconsistencies and didn't correct them later. We'll never learn about what might have been the definitive version, but it is possible to reconcile even the apparent contradictions.

Asi najotáznejšie je, či sa prípona -ân spája len s niektorými podstatnými menami (napr. magân, "staviteľ") alebo je možné spájať ju so slovnými základmi do podoby prídavných mien, ktoré slúžia ako trpné príčastie (napr. zabathân, "uskromnený", "pokorený"). Zo zdrojových, resp. vzorových textov, ktoré vo svojich poznámkach poskytol Tolkien, sa vynára viacero možností, s ktorými si lámali hlavu už viacerí jazykovedne zameraní tolkienisti. Podľa mňa odviedli výbornú prácu s viacerými uveriteľnými hypotézami. Bez nich by som si ani netrúfol rozlúštiť situáciu s trpnými prkvami pre potreby P-AdW projektu.)

Hádam najlepším vysvetlením je, že prípona -ân pôvodne nebola pasívnou príponou, iba zakončením niektorých podstatných mien (napr. spomínaný "staviteľ"). V priebehu historického vývoja jazyka však niektoré podstatné mená s touto koncovkou na seba nabrali aj funkciu pasívneho, trpného významu. Napr. výraz zabathân, odvodený od zabath alebo zabathâ ("skromnosť", "byť skromný") pôvodne zrejme označoval "skromného", v zmysle "skromného človeka", "skromnej osoby", ale používaním za inými podstatnými menami na seba nabral význam trpného príčastia.

Toto je síce uveriteľné vysvetlenie, ale pri práci so zdrojovými textami nastáva problém, keď narazíme napr. na trpnú vetu Zigûrun zabathân, t.j. "Černokňažník (Sauron) je pokorený". Ak vieme, že niektoré podstatné mená, ktoré nie sú trpné (napr. magân, "staviteľ", zirân, , "milovaná osoba", atď.) končia na príponu -ân, mohlo by ľahko vzniknúť nedorozumenie, či je reč o podstatnom mene alebo trpnom príčastí.

Viacerí jazykovední tolkienisti nad týmto uvažovali a ponúkli rôzne riešenia. Osobne sa najviac prikláňam k riešeniu, ktoré navrhol Paul Strack z tolkienovskej jazykovednej databázy Eldamo.org: Pre rozlišovanie sa v podmete vety použije Tolkienov podmetový pád. Podstatné meno slúžiace ako podmet vety priberie patričnú rodovú koncovku (takú, akú podmetový pád používa aj pri skloňovaní), a za takto upraveným podmetom nenasleduje sloveso, ale nasleduje trpné príčastie. A naopak, ak sa ako podmet alebo kľúčové slovo vety zdôrazňuje skôr trpné slovo, použijeme patričnú rodovú koncovku pre trpné slovo. Už sme viackrát spomínali, že umiestňovanie podstatných mien alebo niektorých prídavných mien do podmetového pádu má takto upraveným podstatným alebo slovesným menám dodávať určitý dôraz v rámci vety. 

Therefore, let's compare the following two sentences:

Zigûrun zabathân unakha = "The Sorcerer (Sauron) comes / arrives humbled" (lit. "Sorcerer humbled comes / arrives")

Zigûr zabathânan unakha = "The Sorcerer's (Sauron's) humbler comes / arrives" (lit. "Sorcerer's humbler comes")

Prvá veta je trpným príčastím v prítomnom čase. Druhá veta je tiež v prítomnom čase, ale podmetom je  to druhé slovo, a preto neslúži ako trpné príčastie, ale ako podstatné meno.

Podľa mňa existuje spôsob, ako to ešte detailnejšie odlíšiť, aby sa riziko nedorozumenia dalo odstrániť úplne. Možno si spomínate, že náš P-AdW projekt vytvoril novotvar prípony -ya, ktorý slúži ako koncovka privlastňovacích zámen a privlastňovacích prídavných mien (tiež novotvary). Preto by sme tú druhú vetu mohli utvoriť aj takto:

Zigûrya zabathânan unakha = "The Sorcerer's (Sauron's) humbler came / had arrived" (lit. "Sorcerer's humbler is coming / is arriving")

And there you go. Now you already have a certain idea, how you can create trpné príčastie for verbs of the masculine gender, feminine gender and common gender within the present tense, as well as how you can appropriately differentiate the trpné príčastie from a noun serving as the object of the sentence. 

However, the suffix -ân is not the only suffix that denotes the trpný rod, trpný, passive state, trpné príčastie. Okrem nej ešte existuje prípona alebo slabika -in alebo -nin, ktorá sa vyskytuje v slovnej zásobe západčiny. Najlepšie je to vidieť v miestnom názve Karningul, doslova "Rozoklané údolie", "Rozčesnuté údolie", "Rozseknuté údolie". Trošku si to zložené slovo rozoberme. Gul znamená "údolie". Karnin znamená "rozoklané", "rozseknuté", "rozčesnuté", pričom slovotvorný základ kar- (príp. karn-), znamená "rozrezať", "rozčesnúť" a prípona -nin (alebo -in) je trpnou, pasívnou príponou.

Nikde v Tolkienových poznámkach sa pasívny prvok -nin neobjavuje v súvislosti so živými tvormi, či už ľuďmi, zvieratami, inými bytosťami, alebo personifikáciami. Zdá sa teda, že išlo o druhú pasívnu príponu, ktorá existovala v adunajčine a západčine, a s najväčšou pravdepodobnosťou sa používala iba pre neživé veci a abstraktné veci. (Vzhľadom na charakter stredného rodu v adunajčie a západčine by sa za "neživé" považovali aj rastliny.) Samozrejme, úplne naisto to nevieme. V Tolkienových poznámkach sa nám zachovali akurát náznaky takéhoto používania oboch pasívnych prvkov.

Vzhľadom na Tolkienove zdrojové texty je však logické, že prípona -ân aby fungovala ako pasívna prípona pre "živé" podstatné mená (a podmety vo vete), zatiaľ čo prípona -nin by fungovala ako pasívna prípona pre "neživé" podstatné mená (a podmety vo vete). Ako sme už detailne uviedli v článkoch o podstatných menách, gramatické rody v adunajčine a západčine sú naturalistické: Takmer všetky podstatné mená, ale aj prídavné mená, sú v skutočnosti stredného rodu, pretože menej podstatných mien a prídavných mien označuje výlučne tvorov a bytosti mužského a ženského rodu. Vec, predmet, či abstraktný koncept je vždy stredného rodu. (Jedinou výnimkou sú zámerné personifikácie, a tých je veľmi málo.) Napr. "stolička" a "stôl", či "strom" a "hora" sú stredného rodu, nie mužského a ženského.

Preto by ma vôbec neprekvapovalo, ak by Tolkien vynašiel dva rôzne trpné prípony a rozlišoval ich používanie podľa gramatických rodov.

V praxi to znamená, že trpné príčastia v P-AdW by sme mohli používať nasledujúcim spôsobom:

Uzarân. alebo Hun zarân. = "On je starý." (dosl. "On-je-starý" alebo "On-je starý"), trpné príčastie pre osobu mužského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby

Hizarân. alebo Hin zarân. = "Ona je stará." (dosl. "Ona-je-stará" alebo "Ona-je stará"), trpné príčastie pre osobu ženského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby

Ukarân. alebo Hun karân. = "On je rozseknutý." (dosl. "On-je-rozseknutý" alebo "On-je rozseknutý"), trpné príčastie pre osobu mužského rodu zranenú v boji

Hikarân. alebo Hin karân. = "Ona je rozseknutá." (dosl. "Ona-je-rozseknutá" alebo "Ona-je rozseknutá"), trpné príčastie pre osobu ženského rodu zranenú v boji

Naru uzarân. alebo Narun zarân. = "Muž je starý." (dosl. "Muž on-je-starý" alebo "Muž-on-je starý"), trpné príčastie pre osobu mužského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby, s rôznym dôrazom

Zini hizarân. alebo Zinin zarân. = "Žena je stará." (dosl. "Žena ona-je-stará" alebo "Žena-ona-je stará"), trpné príčastie pre osobu ženského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby, s rôzym dôrazom

Gulan karnin. = "Údolie je rozseknuté/rozoklané." (dosl. "Údolie-ono-je rozseknuté/rozoklané"), trpné príčastie pre prírodný, krajinný, zemepisný útvar stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Abanpan karnin. = "Strom je rozseknutý/rozčesnutý." (dosl. "Strom-ono-je rozseknuté/rozčesnuté"), trpné príčastie pre prírodný, krajinný, zemepisný útvar stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Abanpan zarnin. = "Strom je starý." (dosl. "Strom-ono-je staré"), trpné príčastie pre prírodný, krajinný, zemepisný útvar stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Balakan zarnin. = "Loď je je stará." (dosl. "Loď-je staré"), trpné príčastie pre predmet, zariadenie, ľudský výtvor stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Všimnite si, že hoci hovoríme v prítomnom čase, nepoužívame tu prvky typické pre jednoduchý alebo priebehový prítomný čas. Ako to však odlíšime od prípadov, keď sa tieto trpné príčastia odohrávajú v minulom čase alebo prítomnom čase ? V prípade minulého času dochádza k menším dodatočným doplnkom ku obom trpným príponám (nie na ich konci, ale na ich začiatku), a v prípade budúceho času sa používa pomocné sloveso, ktoré sa používa výlučne pre budúci čas. Ďalej sa o tom v tomto článku už rozpisovať nebudem, vysvetlím to bližšie v článkoch o minulom čase a budúcom čase.

Jednou z posledných "záhad" gramatiky slovies a časovania ostáva trpný rod. V tomto prípade nejde nevyhnutne o trpné príčastie, ale o vety, kde slovesá majú pasívny charakter a podmet vety nie je známy. Tolkien sa v poznámkach k adunajčine vyjadril, že pasívny, trpný hlas sa vyjadroval pomocou "neosobných slovesných foriem" a trochu nejasne o "subjekte v akuzatíve". Problém je v tom, že jazyk už v tej fáze nemal typickejšie pády, a navyše sa tu subjektom zjavne myslel "predmet", nie "podmet".

Ide o trpnú vetu typu "lúka sa kosí" (alebo hoci aj s trpným príčastím "lúka je kosená") alebo napr. vetu "stĺp sa láme" (s trpným príčastím "stĺp je zlomený"). Tieto činnosti nevykonávajú spomínané neživé útvary, ale ľudia alebo niekto iní, no vykonávatelia týchto činností nie sú vo vete prítomní ako podmet. Web Eldamo.org navrhol, že takého pasívne (trpné) konštrukcie by mohli byť znázornené nasledujúcim spôsobom:

rahata târik = "zlomený je stĺp" (pomerne doslova)

rahâti târik = "láme sa stĺp" (pomerne doslova)

Konštatovanie, v jednoduchom prítomnom čase (dokonavý vid) a priebehovom prítomnom čase (nedokonavý vid). Stĺp sa nezlomil sám. Stĺp je tu predmet vety, nie jej podmet. Anonymným podmetom bol niekto, kto ho zlomil (nejaká osoba, nepriateľské vojsko, atď.) alebo nejaký vplyv, ktorý prispel k jeho zlomeniu (zvetrávanie, zemetrasenie). Podobne, lúka sa nepokosila sama. Neberme vetu doslova, veta označuje, že lúka bola niekým pokosená, kosila ju nejaká osoba. Všimnite si neprítomnosť rodovej predpony v slovese.

Teda v takýchto pasívnych vetách bez podmetu, v trpnom rode, pôjde sloveso ako prvé (pred predmetom, ktorému sa niečo deje) a dané sloveso nebude obsahovať rodovú predponu pre sloveso.  

târik arahata = "stĺp láme..." 

A táto veta ? Tu je pre porovnanie poradie, v ktorom sa zdá, že stĺp je podmetom vety. Aj keď sa veta ako-tak dá utvoriť, z hľadiska zmyslu je dosť bizarná. Stĺp nemôže lámať sám seba. V takýchto vetách je málo pravdepodobné, že stĺp bude podmetom, a že bude sám vykonávať činnosť uvedenú vo vete. (Asi jedinou výnimkou by bolo, keby sa stĺp na niekoho zrútil a lámal dotyčnú osobu. To radšej nikomu neprajme.)

Preto je pre vyjadrenie vety v pasívnom, trpnom rode, vety bez podmetu a so slovesom-prísudkom, potrebné použiť prvú uvedenú vetu: "Zlomený je stĺp" (t.j. "stĺp je zlomený") alebo "láme sa stĺp" (t.j. "stĺp sa láme"), pretože veta obsahuje iba prísudok (v podobne slovesa) a iba predmet (v podobe podstatného mena alebo zámena, ktorému sa niečo deje).

----

Prehľad časovania slovies v prítomnom čase

Prehľad časovania P-AdW slovies v priebehovom prítomnom čase a v jednoduchom prítomnom čase

V tomto pravidelne updatovanom prehľade si môžete vyhľadať časovanie všetkých P-AdW slovies v prítomnom čase (v oboch podtypoch, priebehovom prítomnom čase aj jednoduchom prítomnom čase).  

Berte prosím do úvahy, že P-AdW je postupne sa vyvíjajúci a časom sa príležitostne meniaci fanušícky jazykový projekt. Niektoré tvary časovaných slovies môžu niekedy podstúpiť určité revízie a úpravy, pre potreby konzistencie a logickosti gramatiky, a pod. Preto nepovažujte verziu dokumentu, ktorú práve čítate, za nemennú. Veľká časť slovies v P-AdW je ešte stále v procese vývoja.

Všetky copyrighty na profesorom Tolkienom vytvorené adunajské a západské slovesá, a na slovesá z quenijčiny a iných Tolkienových fiktívnych jazykov, patria Tolkienovým dedičom. Nenárokujem si žiadne oficiálne vlastníctvo týchto kánonických slovies, keďže sú samozrejme Tolkienovými pôvodnými výtvormi. Taktiež, všetky P-AdW novotvary slovies patria mne ako tvorcovi P-AdW a projektu P-AdW ako takému. Projekt P-AdW je experimentálny jazykový projekt robený pre radosť. Nikdy nebude ani komerčne využívaný, ani prezentovaný ako oficiálne jazykové dielo profesora Tolkiena.

Tieto prehľady časovania slovies či inú dokumentáciu P-AdW projektu nie je možné ďalej kopírovať, šíriť, či prezentovať ako svoje výtvory. Tieto prehľady časovania slovies či iná dokumentácia sa taktiež nesmú využívať na komerčné účely, vrátane vydavateľských účelov, či kurzov Tolkienových fiktívnych jazykov.

----

Externé odkazy

Adunajské slovesá, slovesné spôsoby, slovesné časy a časovanie (Eldamo.org)

Adunajské slovesá, slovesné spôsoby, slovesné časy a časovanie (Web Andreasa Moehna)

Adunajský prítomný jednoduchý čas a aorist alias historický prézent (Eldamo.org)

Adunajský prítomný priebehový čas (Eldamo.org)

Adunajské trpné príčastia a ich utváranie (Eldamo.org.)

Adunajský trpný rod v slovesách a trpných príčastiach (Eldamo.org)

Historický prézent 1, Historický prézent 2 (Jazyková poradňa slovenského jazyka)