Novotvary - Gramatika - Minulý čas (Časovanie slovies)

Časovanie slovies. Minulý čas.

Tento článok je pokračovaním úvodného článku o slovesách a časovaní slovies v P-AdW adunajčine a západčine.

Tento článok sa zameriava na vysvetlenie minulého času, na vysvetlenie typov minulého času a ich odlišného využitia, a na vysvetlenie časovania slovies v daných typoch minulého času.

Článok priamo neobsahuje prehľad všetkých slovies v minulom čase, ani prehľad časovania všetkých slovies v minulom čase. Prehľad neustále rastie a desiatky, stovky, či tisícky slovies nie je efektívne zhromažďovať do obyčajného článku na blogu. Kapacitne na to nie je stavaný. Preto je v predposlednej sekcii všetkých článkov o časovaní slovies v P-AdW odkaz na separátny online dokument. Po jeho otvorení si čitatelia tohto blogu vždy budú môcť pozrieť najaktuálnejšie prehľady časovania slovies v príslušnom slovesnom čase. V prípade tohto článku slovesá v minulom čase.

 

----

Slovesné časy

• Prítomný čas - Tolkienove poznámky a existujúce texty v adunajčine nám neprezrádajú úplne všetky detaily o prítomnom čase, no máme dostatok náznakov, aby sme si utvorili pomerne podrobnú predstavu. Prítomný čas sa vyskytoval aspoň v jednom podtype, ale možné sú aj dva podtypy, a teoreticky až tri či dokonca štyri (v závislosti od toho, ktoré formy ste ochotní považovať za prítomný čas).
• Minulý čas - Tolkienove poznámky a existujúce texty v adunajčine nám neprezrádajú úplne všetky detaily o minulom čase, no máme dostatok náznakov, aby sme si utvorili pomerne podrobnú predstavu. Minulý čas sa vyskytoval minimálne v dvoch podtypoch, a teoreticky až v troch či dokonca štyroch (v závislosti od toho, ktoré formy ste ochotní považovať za minulý čas). 
  
• Budúci čas - Tolkien spomenul v poznámkach, že adunajčina má budúci čas a že sa dá utvárať aj pomocným slovesom, avšak nikdy ho bližšie nevysvetlil. Aby sme pre P-AdW vytvorili používateľný budúci čas, ale zároveň učinili zadosť Tolkienovmu mlčaniu, bude charakter budúceho času v niečom povedomý, ale v niečom aj mierne netypický. Bude mať dva podtypy.
  

----
 

Minulý čas

Profesor Tolkien nám zanechal pomerne veľa materiálu ohľadom toho, ako v adunajčine približne znel minulý čas, ako sa časovali jednotlivé slovesá, ktoré sa nachádzali v minulom čase. Nasledujúce prehľady obsahujú tak kánonické formy, ako aj novotvarové formy slovies v minulom čase. Niektoré nejasné pôvodné formy v minulom čase boli mierne upravené a doplnené, tam kde to bolo nevyhnutné. Máme náznaky pre podtypy minulého času, ktoré sú funkčne podobné (no nie vždy totožné s) niektorým bežným podtypom minulého času v anglickom jazyku.

Ako sme uviedli v hlavnom článku o slovesách, časovanie slovies čiastočne závisí od dĺžky ich neurčitkov. Môžeme ich takto rozdeliť na tri druhy: "Dvoj-spoluhláskové", "troj-spoluhláskové" a "odvodené" (alias "s viac ako štyrmi spoluhláskami"). Odlišné počty spoluhlások v slovesách budú mať vplyv na výslednú podobu slovies vo všetkých troch hlavných časoch, prítomnom, minulom i budúcom, a obzvlášť v jednotlivých podtypoch každého z troch hlavných časov.

Nasledujúci prehľad poukazuje na viaceré možné podoby časovaných slovies, v závislosti od podtypu minulého času a od gramatického rodu slovesa. Zohľadňuje sa aj dokonavý a nedokonavý vid (či činnosť opísaná slovesom už skončila alebo ešte prebieha). Predstavujeme aj utváranie záporu slovesa.

Arhun. Arhin. Arhan. = "Bol. Bola. Bolo."

----


Podtyp: Minulý jednoduchý čas

Obdoba anglického Past Simple, teda Jednoduchého minulého času. Čo podmet začal vykonávať a koná, v minulom čase, ale bez náznaku, že činnosť prebieha práve teraz. Je tam naopak naznačené, že činnosť priebieha, ale bude dokončená. Zo slovenskej perspektívy dokonavý vid.

Príklady minulého jednoduchého času v jednotnom čísle:

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY   
  
• nidukka, kidukka, udukka, hidukka, adukka - vysl. nidukka, kidukka, udukka, hidukka, udukka - "ja som (o)býval(a)", "ty si (o)býval(a)", "on (o)býval", "ona (o)bývala", "ono (o)bývalo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", dûka, "býva", "prebýva" - Doslova "ja-(o)býval(a)", "ty-(o)býval(a)", "on-(o)býval", "ona-(o)bývala", "ono-(o)bývalo".
• nibâdukka, kibâduka, ubâduka, hibâdukka, abâduka - vysl. nibádukka, kibádukka, ubádukka, hibádukka, abádukka - "ja som ne(o)býval(a)", "ty si ne(o)býval(a)", "on ne(o)býval", "ona ne(o)bývala", "ono ne(o)bývalo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva" - Dosl. "ja-ne-(o)býval(a)", "ty-ne-(o)býval(a)", "on-ne-(o)býval", "ona-ne-(o)bývala", "ono-ne-(o)bývalo". 
• nihuzanna, kihuzanna, uhuzanna, hihuzanna, ahuzanna - vysl. nihuzanna, kihuzanna, uhuzanna, hihuzanna, ahuzanna - "ja som počul(a)", "ty si počul(a)", "on počul", "ona počula", "ono počulo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", huznâ, "počuť", "počúvať" - Dosl. "ja-počul(a)", "ty-počul(a)", "on-počul", "ona-počula", "ono-počulo".
• nibâhuzanna, kibâhuzanna, ubâhuzanna, hibâhuzanna, abâhuzanna - vysl. nibáhuzanna, kibáhuzanna, ubáhuzanna, hibáhuzanna, abáhuzanna - "ja som nepočul(a)", "ty si nepočul(a)", "on nepočul", "ona nepočula", "ono nepočulo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať" - Dosl. "ja-ne-počul(a)", "ty-ne-počul(a)", "on-ne-počul", "ona-ne-počula", "ono-ne-počulo".
• nimanna, kimanna, umanna, himanna, amanna - vysl. nimanna, kimanna, umanna, himanna, amanna - "ja som (si) myslel(a)",  "ty si (si) myslel(a)", "on (si) myslel", "ona (si) myslela", "ono (si) myslelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", manâ, "myslieť" - Dosl. "ja-myslel(a)", "ty-myslel(a)", "on-myslel", "ona-myslela", "ono-myslelo".
• nibâmanna, kibâmanna, ubâmanna, hibâmanna, abâmanna - vysl. nibámanna, kibámanna, ubámanna, hibámanna, abámanna - "ja som (si) nemyslel(a)", "ty si (si) nemyslel(a)", "on (si) nemyslel", "ona (si) nemyslela", "ono (si) nemyslelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", manâ, "myslieť" - Dosl. "ja-ne-myslel(a)", "ty-ne-myslel(a)", "on-ne-myslel", "ona-ne-myslela", "ono-ne-myslelo".
• ninakhar, kinakhar, unakhar, hinakhar, anakhar - vysl. ninachar, kináchar, unachar, hinachar, anachar - "ja som prišiel/prišla", "ty si prišiel/prišla", "on prišiel", "ona prišla", "ono prišlo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", nâkhi, "prichádzať" - Dosl. "ja-prišiel/prišla", "ty-prišiel/prišla", "on-prišiel", "ona-prišla", "ono-prišlo". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza". 
• nibânakhar, kibânakhar, ubânakhar, hibânakhar, abânakha - vysl. nibánachar, kibánachar, ubánachar, hibánachar, abánachar - "ja som neprišiel/neprišla", "ty si neprišiel/neprišla", "on neprišiel", "ona neprišla", "ono neprišlo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", nâkhi, "prichádzať" - Dosl. "ja-ne-prišiel/neprišla", "ty-ne-prišiel/prišla", "on-ne-prišiel", "ona-ne-prišla", "ono-ne-prišlo". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza".
  
• nitudda, kitudda, utudda, hitudda, atudda - vysl. nituda, kituda, utuda, hituda, atuda - "ja som (u)videl(a) / zazrel(a)", "ty si (u)videl(a) / zazrel(a)", "on (u)videl / zazrel", "ona (u)videla / zazrela", "ono (u)videlo / zazrelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-(u)videl(a) / -zazrel(a)", "ty-(u)videl(a) / -zazrel(a)", "on-(u)videl / -zazrel", "ona-(u)videla / -zazrela", "ono-(u)videlo / -zazrelo". 
• nibâtudda, kibâtudda, ubâtudda, hibâtudda, abâtudda - vysl. nibátudda, kibátudda, ubátudda, hibátudda, abátudda - "ja som ne(u)videl(a) / nezazrel(a)", "ty si ne(u)vidl(a) / nezazrel(a)", "on ne(u)videla / nezazrela", "ona ne(u)videla / nezazrela", "ono ne(u)videlo / nezazrelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-ne-(u)videl(a) / -ne-zazrel(a)", "ty-ne-(u)videl(a) / -ne-zazrel(a)", "on-ne-(u)videl / -ne-zazrel", "ona-ne-(u)videla / -ne-zazrela", "ono-ne-(u)videlo / -ne-zazrelo".
• niyadda, kiyadda, uyadda, hiyadda, ayadda - vysl. nijadda, kijadda, ujadda, hijadda, ajadda - "ja som šiel/šla", "ty si šiel/šla", "on šiel", "ona šla", "ono šlo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", yad-, "ísť", yadda, "ísť (jednoduchý minulý čas)" - Kánonické skloňovanie na základe kánonického adunajského slovesa "ísť". Dosl. "ja-šiel/-šla", "ty-šiel/-šla", "on-šiel", "ona-šla", "ono-šlo".
• nibâyadda, kibâyadda, ubâyadda, hibâyadda, abâyadda - vysl. nibájadda, kibájadda, ubájadda, hibájadda, abájadda - "ja som nešiel/nešla", "ty si nešiel/nešla", "on nešiel", "ona nešla", "ono nešlo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", yad-, "ísť", yadda, "ísť (jednoduchý minulý čas)" - Kánonické skloňovanie na základe kánonického adunajského slovesa "ísť". Dosl. "ja-ne-šiel/-šla", "ty-ne-šiel/-šla", "on-ne-šiel", "ona-ne-šla", "ono-ne-šlo".

Príklady minulého jednoduchého času v množnom čísle:

• nêdukkam, lidukkam, yudukkam, yidukkam, yadukkam - vysl. nédukkam, lidukkam, judukkam, jidukkam, jadukkam - "my sme (o)bývali", "vy ste (o)bývali", "oni (o)bývali", "ony (o)bývali", "ony (o)bývali" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", dûka, "býva", "prebýva",-m, koncovka m. č. - Doslova "my-(o)bývali", "vy-(o)bývali", "oni-(o)bývali", "ony-(o)bývali", "ony-(o)bývali".
• nêbâdukkam, libâdukkam, yubâdukkam, yibâdukkam, yabâdukkam - vysl. nébádukkam, libádukkam, jubádukkam, jibádukkam, jabádukkam - "my sme ne(o)bývali", "vy ste ne(o)bývali", "oni ne(o)bývali", "ony ne(o)bývali", "ony ne(o)bývali" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-(o)bývali", "vy-ne-(o)bývali", "oni-ne-(o)bývali", "ony-ne-(o)bývali", "ony-ne-(o)bývali". 
• nêhuzannam, lihuzannam, yuhuzannam, yihuzannam, yahuzannam - vysl. néhuzannam, lihuzannam, juhuzannam, jihuzannam, jahuzannam - "my sme počuli", "vy ste počuli", "oni počuli", "ony počuli", "ony počuli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-počuli", "vy-počuli", "oni-počuli", "ony-počuli", "ony-počuli".
• nêbâhuzannam, libâhuzannam, yubâhuzannam, yibâhuzannam, yabâhuzannam - vysl. nébáhuzannam, libáhuzannam, jubáhuzannam, jibáhuzannam, jabáhuzannam - "my sme nepočuli", "vy ste nepočuli", "oni nepočuli", "ony nepočuli", "ony nepočuli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-počuli", "vy-ne-počuli", "oni-ne-počuli", "ony-ne-počuli", "ony-ne-počuli".
• nêmannam, kimannam, yumannam, yimannam, yamannam - vysl. némannam, limannam, jumannam, jimannam, jamannam - "my sme (si) mysleli",  "vy ste (si) mysleli", "oni (si) mysleli", "ona (si) mysleli", "ony (si) mysleli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-mysleli", "vy-mysleli", "oni-mysleli", "ony-mysleli", "ony-mysleli".
• nêbâmannam, libâmannam, yubâmannam, yibâmannam, yabâmannam - vysl. nébámannam, libámannam, jubámannam, jibámannam, jabámannam - "my sme (si) nemysleli", "vy sme (si) nemyslelie", "oni (si) nemysleli", "ony (si) nemysleli", "ony (si) nemysleli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-mysleli", "vy-ne-mysleli", "oni-ne-mysleli", "ony-ne-mysleli", "ony-ne-mysleli".
• nênakhanam, linakhanam, yunakhanam, yinakhanam, yanakhanam - vysl. nénachanam, linachanam, junachanam, jinachanam, janachanam - "my sme prišli", "vy ste prišli", "oni prišli", "ony prišli", "ony prišli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", nâkh, "prichádzať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-prišli", "vy-prišli", "oni-prišli", "ony-prišli", "ony-prišli".
• nêbânakhanam, libânakhanam, yubânakhanam, yibânakhanam, yabânakhanam - vysl. nébánachanam, libánachanam, jubánachanam, jibánachanam, jabánachanam - "my sme neprišli", "vy ste neprišli", "oni neprišli", "ony neprišli", "ony neprišli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", nâkh, "prichádzať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-prišli", "vy-ne-prišli", "oni-ne-prišli", "ony-ne-prišli", "ony-ne-prišli".
• nêtuddam, lituddam, yutuddam, yituddam, yatuddam - vysl. nétuddam, lituddam, jutuddam, jituddam, jatuddam - "my sme (u)videli / zazreli", "vy ste (u)videli / zazreli", "oni (u)videli / zazreli", "ony (u)videli / zazreli", "ony (u)videli / zazreli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-(u)videli / -zazreli", "vy-(u)videli / -zazreli", "oni-(u)videli / -zazreli", "ony-(u)videli / -zazreli", "ony-(u)videli / -zazreli". 
• nêbâtuddam, libâtuddam, yubâtuddam, yibâtuddam, yabâtuddam - vysl. nébátuddam, libátuddam, jubátuddam, jibátuddam, jabátuddam - "my sme ne(u)videli / nezazreli", "vy ste ne(u)videli / nezazreli", "oni ne(u)videli / nezazreli", "ony ne(u)videli / nezazreli", "ony ne(u)videli / nezazreli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-(u)videli / -ne-zazreli", "vy-ne-(u)videli / -ne-zazreli", "oni-ne-(u)videli / -ne-zazreli", "ony-ne-(u)videli / -nezazreli", "ony-ne-(u)videli / -ne-zazreli".
• nêyaddam, liyaddam, yuyaddam, yiyaddam, yayaddam - vysl. néjaddam, lijaddam, jujaddam, jijaddam, jajaddam - "my sme šli", "vy ste šli", "oni šli", "ony šli", "ony šli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", yad-, "ísť", yadda, "ísť (jednoduchý minulý čas)", -m, koncovka m. č. - Kánonické skloňovanie na základe kánonického adunajského slovesa "ísť". Dosl. "my-šli", "vy-šli", "oni-šli", "ony-šli", "ony-šli".
• nêbâyaddam, libâyaddam, yubâyaddam, yibâyaddam, yabâyaddam - vysl. nébájaddam, libájaddam, jubájaddam, jibájaddam, jabájaddam - "my sme nešli", "vy ste nešli", "oni nešli", "ony nešli", "ony nešli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", yad-, "ísť", yadda, "ísť (jednoduchý minulý čas)", -m, koncovka m. č. - Kánonické skloňovanie na základe kánonického adunajského slovesa "ísť". Dosl. "my-ne-šli", "vy-ne-šli", "oni-ne-šli", "ony-ne-šli", "ony-ne-šli".

Minulý jednoduchý čas sa používa aj pri tvorbe historického prézentu (tzv. aorist), v kánonickej aj P-AdW verzii adunajčiny a západčiny (doplnením slova vyjadrujúceho kontext minulých udalostí), a v prípade P-AdW adunajčiny a západčiny sa využíva aj na tvorbu oboch podtypov budúceho času (použitím pomocného slovesa alebo doplnením slova vyjadrujúceho kontext budúcich udalostí).

O použití jednoduchého minulého času pre tvorbu aoristu (historického prézentu) si viac povieme nižšie v tomto článku (a tiež v článku o minulom čase). O použití jednoduchého minulého času pri tvorbe budúceho času si povieme viac v osobitnom článku o budúcom čase.


----


Podtyp: Minulý priebehový čas

Obdoba anglického Past Continuous, teda Priebehového minulého času. Čo podmet robí počas súčasných udalostí, práve tu a teraz, v tejto chvíli, v minulom čase. Nie je tu jednoznačné, či činnosť bude aj ukončená. Zo slovenskej perspektívy nedokonavý vid.

Príklady minulého priebehového času v jednotnom čísle:

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY   
  
• nidukâra, kidukâra, udukâra, hidukâra, adukâra - vysl. nidukára, kidukára, udukára, hidukára, udukára - "ja (o)býval(a)", "ty (o)býval(a)", "on (o)býval", "ona (o)bývala", "ono (o)bývalo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", dûka, "býva", "prebýva" - Doslova "ja-(o)býval(a)", "ty-(o)býval(a)", "on-(o)býval", "ona-(o)bývala", "ono-(o)bývalo".
• nibâdukâra, kibâdukâra, ubâdukâra, hibâdukâra, abâdukâra - vysl. nibádukára, kibádukára, ubádukára, hibádukára, abádukára - "ja som ne(o)býval(a)", "ty si ne(o)býva(a)", "on ne(o)býval", "ona ne(o)bývala", "ono ne(o)bývalo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva" - Dosl. "ja-ne-(o)býval(a)", "ty-ne-(o)býval(a)", "on-ne-(o)býval", "ona-ne-(o)bývala", "ono-ne-(o)bývalo". 
• nihuznâra, kihuznâra, uhuznâra, hihuznâra, ahuznâra - vysl. nihuznára, kihuznára, uhuznára, hihuznára, ahuznára - "ja som počul(a)", "ty si počul(a)", "on počul", "ona počula", "ono počulo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", huznâ, "počuť", "počúvať" - Dosl. "ja-počul(a)", "ty-počul(a)", "on-počul", "ona-počula", "ono-počulo".
• nibâhuznâra, kibâhuznâra, ubâhuznâra, hibâhuznâra, abâhuznâra - vysl. nibáhuznára, kibáhuznára, ubáhuznára, hibáhuznára, abáhuznára - "ja som nepočul(a)", "ty si nepočul(a)", "on nepočul", "ona nepočula", "ono nepočulo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať" - Dosl. "ja-ne-počul(a)", "ty-ne-počul(a)", "on-ne-počul", "ona-ne-počula", "ono-ne-počulo".
• nimanâra, kimanâra, umanâra, himanâra, amanâra - vysl. nimanára, kimanára, umanára, himanára, amanára - "ja som (si) myslel(a)",  "ty si (si) myslel(a)", "on (si) myslel", "ona (si) myslela", "ono (si) myslelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", manâ, "myslieť" - Dosl. "ja-myslel(a)", "ty-myslel(a)", "on-myslel", "ona-myslela", "ono-myslelo".
• nibâmanâra, kibâmanâra, ubâmanâra, hibâmanâra, abâmanâra - vysl. nibámanára, kibámanára, ubámanára, hibámanára, abámanára - "ja som (si) nemyslel(a)", "ty si (si) nemyslel(a)", "on (si) nemyslel", "ona (si) nemyslela", "ono (si) nemyslelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", manâ, "myslieť" - Dosl. "ja-ne-myslel(a)", "ty-ne-myslel(a)", "on-ne-myslel", "ona-ne-myslela", "ono-ne-myslelo".
• ninâkhâra, kinâkhâra, unâkhâra, hinâkhâra, anâkhâra - vysl. ninachára, kináchára, unachára, hinachára, anachára - "ja som prichádzal(a)", "ty si prichádzal(a)", "on prichádzal", "ona prichádzala", "ono prichádzalo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", nâkh, "prichádzať" - Dosl. "ja-prichádzal(a)", "ty-prichádzal(a)", "on-prichádzal", "ona-prichádzala", "ono-prichádzalo". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza". 
• nibânakhâra, kibânakhâra, ubânakhâra, hibânakhâra, abânakhâra - vysl. nibánachára, kibánachára, ubánachára, hibánachára, abánachára - "ja som neprichádzal(a)", "ty si neprichádzal(a)", "on neprichádzal", "ona neprichádzala", "ono neprichádzalo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", nâkh, "prichádzať" - Dosl. "ja-ne-prichádzal(a)", "ty-ne-prichádzal(a)", "on-ne-prichádzal", "ona-ne-prichádzala", "ono-ne-prichádzalo". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza".
  
• nitudâra, kitudâra, utudâra, hitudâra, atudâra - vysl. nitudára, kitudára, utudára, hitudára, atudára - "ja som videl(a) / hľadel(a)", "ty si videl(a) / hľadel(a)", "on videl / hľadel", "ona videla / hľadela", "ona videlo / hľadelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-videl(a) / -hľadel(a)", "ty-videl(a) / -hľadel(a)", "on-videl / -hľadel", "ona-videla / -hľadela", "ono-videlo / -hľadelo". 
• nibâtudâra, kibâtudâra, ubâtudâra, hibâtudâra, abâtudâra - vysl. nibátudára, kibátudára, ubátudára, hibátudára, abátudára - "ja som nevidel(a) / nehľadel(a)", "ty si nevidel(a) / nehľadel (a)", "on nevidel / nehľadel", "ona nevidela / nehľadela", "ono nevidelo / nehľadelo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť" - Dosl. "ja-ne-videl(a) / -ne-hľadel(a)", "ty-ne-videl(a) / -ne-hľadel(a)", "on-ne-videl / -ne-hľadel", "ona-ne-videla / -ne-hľadela", "ono-ne-videlo / -ne-hľadelo".
• niyadâra, kiyadâra, uyadâra, hiyadâra, ayadâra - vysl. nijadára, kijadára, ujadára, hijadára, ajadára - "ja som išiel/išla", "ty si išiel/išla", "on išiel", "ona išla", "ono išlo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", yada, "ísť", "cestovať" - Dosl. "ja-išiel/-išla", "ty-išiel/-išla", "on-išiel", "ona-išla", "ono-išlo". 
• nibâyadâra, kibâyadâra, ubâyadâra, hibâyadâra, abâyadâra - vysl. nibájadára, kibájadára, ubájadára, hibájadára, abájadára - "ja som nešiel/nešla", "ty si nešiel/nešla", "on nešiel", "ona nešla", "ono nešlo" - ni-, "ja", ki-, "ty", u-, "on", hi-, "ona", a-, "ono", bâ, "ne-", "nie", yada, "ísť", "cestovať" - Dosl. "ja-ne-išiel/-ne-išla", "ty-ne-išiel/-ne-išla", "on-ne-išiel", "ona-ne-išla", "ono-ne-išlo".

 

Príklady minulého priebehového času v množnom čísle:

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY   
  
• nêdukâram, lidukâram, yudukâram, yidukâram, yadukâram - vysl. nédukáram, lidukáram, judukáram, jidukáram, jadukáram - "my sme (o)bývali", "vy ste (o)bývali", "oni (o)bývali", "ony (o)bývali", "ony (o)bývali" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", dûka, "býva", "prebýva", -m, koncovka m. č. - Doslova "my-(o)bývali", "vy-(o)bývali", "oni-(o)bývali", "ony-(o)bývali", "ony-(o)bývali".
• nêbâdukâram, libâdukâram, yubâdukâram, yibâdukâram, yabâdukâram - vysl. nébádukim, libádukáram, jubádukáram, jibádukáram, jabádukáram - "my sme ne(o)bývali", "vy ste ne(o)bývali", "oni ne(o)bývali", "ony ne(o)bývali", "ony ne(o)bývali" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", dûka, "býva", "prebýva", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-(o)bývali", "vy-ne-(o)bývali", "oni-ne-(o)bývali", "ony-ne-(o)bývali", "ony-ne-(o)bývali". 
• nêhuznâram, lihuznâram, yuhuznâram, yihuznâram, yahuznâram - vysl. néhuznáram, lihuznáram, juhuznáram, jihuznáram, jahuznáram - "my sme počuli", "vy ste počuli", "oni počuli", "ony počuli", "ony počuli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-počuli", "vy-počuli", "oni-počuli", "ony-počuli", "ony-počuli".
• nêbâhuznâram, libâhuznâram, yubâhuznâram, yibâhuznâram, yabâhuznâram - vysl. nébáhuznáram, libáhuznáram, jubáhuznáram, jibáhuznáram, jabáhuznáram - "my sme nepočuli", "vy ste nepočuli", "oni nepočuli", "ony nepočuli", "ony nepočuli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", huznâ, "počuť", "počúvať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-počuli", "vy-ne-počuli", "oni-ne-počuli", "ony-ne-počuli", "ony-ne-počuli".
• nêmanâram, limannam, yumannam, yimannam, yamannam - vysl. némannam, limannam, jumannam, jimannam, jamannam - "my sme (si) mysleli",  "vy ste (si) mysleli", "oni (si) mysleli", "ony (si) mysleli", "ony (si) mysleli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-mysleli", "vy-mysleli", "oni-mysleli", "ony-mysleli", "ony-mysleli".
• nêbâmanâram, libâmannam, yubâmannam, yibâmannam, yabâmannam - vysl. nébámannam, libámannam, jubámannam, jibámannam, jabámannam - "my sme (si) nemysleli", "vy ste (si) nemysleli", "oni (si) nemysleli", "ony (si) nemysleli", "ony (si) nemysleli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", mana, "myslieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-mysleli", "vy-ne-mysleli", "oni-ne-mysleli", "ony-ne-mysleli", "ony-ne-mysleli".
• nênakhâram, linakhâram, yunakhâram, yinakhâram, yanakhâram - vysl. nénacháram, linacháram, junacháram, jinacháram, janacháram - "my sme prichádzali", "vy ste prichádzali", "oni/ony prichádzali" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", nâkh, "prichádzať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-prichádzali", "vy-prichádzali", "oni-prichádzali", "ony-prichádzali", "ony-prichádzali". Časovanie pre množné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru yanâkhim, t.j. "ony prichádzajú".
  
• nêbânakhâram, libânakhâram, yubânakhâram, yibânakhâram, yabânakhâram - vysl. nébánacháram, libánacháram, jubánacháram, jibánacháram, jabánacháram - "my sme neprichádzali", "vy ste neprichádzali", "oni/ony neprichádzali" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", nâkh, "prichádzať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-prichádzali", "vy-ne-prichádzali", "oni-ne-prichádzali", "ony-ne-prichádzali", "ony-ne-prichádzali". Časovanie pre jednotné číslo vychádza z kánonického adunajského tvaru nâkhi, t.j. "prichádza".
  
• nêtudâram, litudâram, yutudâram, yitudâram, yatudâram - vysl. nétudáram, litudáram, jutudáram, jitudáram, jatudáram - "my sme videli / hľadeli", "vy ste videli / hľadeli", "oni videli / hľadeli", "ony videli / hľadeli", "ony videli / hľadeli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-videli / -hľadeli", "vy-videli / -hľadeli", "oni-videli / -hľadeli", "ony-videli / -hľadeli", "ony-videli / -hľadeli". 
• nêbâtudâram, libâtudâram, yubâtudâram, yibâtudâram, yabâtudâram - vysl. nébátudáram, libátudáram, jubátudáram, jibátudáram, jabátudáram - "my sme nevideli / nehľadeli", "vy ste nevideli / nehľadeli", "oni nevideli / nehľadeli", "ony nevideli / nehľadeli", "ony nevideli / nehľadeli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", tudâ, "vidieť", "pozorovať", "hľadieť", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-videli / -ne-hľadeli", "vy-ne-videli / -ne-hľadeli", "oni-ne-videli / -ne-hľadeli", "ony-ne-videli / -ne-hľadeli", "ony-ne-videli / -ne-hľadeli".
• nêyadâram, liyadâram, yuyadâram, yiyadâram, yayadâram - vysl. néjadáram, lijadáram, jujadáram, jijadáram, jajadáram - "my sme išli", "vy ste išli", "oni išli", "ony išli", "ony išli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", yada, "ísť", "cestovať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-išli", "vy-išli", "oni-išli", "ony-išli", "ony-išli". 
• nêbâyadâram, libâyadâram, yubâyadâram, yibâyadâram, yabâyadâram - vysl. nébájadáram, libájadáram, jubájadáram, jibájadáram, jabájadáram - "my sme nešli", "vy ste nešli", "oni nešli", "ony nešli", "ony nešli" - nê-, "my", li-, "vy", yu-, "oni", yi-, "ony", ya-, "ony", bâ, "ne-", "nie", yada, "ísť", "cestovať", -m, koncovka m. č. - Dosl. "my-ne-išli", "vy-ne-išli", "oni-ne-išli", "ony-ne-išli", "ony-ne-išli".
  

Jedno konzistentné pravidlo, ktoré si človek v Tolkienových poznámkach o obdobe Jednoduchého minulého času a Priebehového minulého času môže všimnúť, je to, že časovanie v Jednoduchom minulom čase a v Aoriste (pozri ďalej) sa vyhýbalo dlhým samohláskam, zatiaľ čo časovanie v Priebehovom minulom čase takmer vždy obsahuje dlhé samohlásky (alebo aspoň v drvivej väčšine príkladov).

Dôležité je tu tiež to, že dlhé samohlásky v priebehovom podtype nebudú úplne na konci slovesa, ale predposlednou samohláskou. V slovese budú stáť ešte pred koncovou spoluhláskou a samohláskou slova. Preto napr. nakhâra a nakhâram alebo batâra a batâram, ale nie nakharâ a nakharâm, či batarâ a batarâm. Koncovky -a a -am označujú priebehový minulý čas a jednotné a množné číslo slovesa. Musia vždy ostať krátke.

Navyše, toto pravidlo neplatí len pri minulom čase, je rovnako badateľné aj v prítomnom čase: Jednoduchý prítomný čas preferuje vynechávať dlhé samohlásky v časovanej časti slovesa (podobne ako Jednoduchý minulý čas) a Priebehový minulý čas naopak obsahuje dlhé samohlásky v časovanej časti slovesa.

Toto pravidlo je veľmi užitočné ako určitá mnemotechnická pomôcka, ak si človek chce intuitívne zapamätať a rýchlo rozlišovať, ktorý podtyp minulého času (alebo i prítomného času) je ktorý. Dlhé samohlásky v časovanej časti slovesa budú naznačovať priebehový charakter, čisto krátke samohlásky v časovanej časti slovesa budú naznačovať jednoduchý charakter.

----

 
Podtyp: Aorist (historický prézent)

Aorist je zvláštnou kombináciou prítomného času a minulého času. Niektoré moderné jazyky si ho zachovali, vrátane niektorých európskych jazykov. V modernej slovenčine je aorist synonymný s domácim slovenským termínom "historický prézent". Vyskytuje sa v slovenčine len veľmi zriedkavo a to v rovnakom kontexte, ako v mnohých iných európskych jazykoch (vrátane angličtiny): Používa sa najmä ako určitý rozprávačský prostriedok, keď o udalosti v minulosti niekto rozpráva štýlom, ako keby ešte prebiehala v prítomnosti. Udalosti, ktoré by za bežných okolností boli opísané v minulom čase, sú teda opísané v prítomnom čase. Pre jasnú prítomnosť aoristu v Tolkienových poznámkach a zvláštne dvojaký charakter tohto slovesného času ho v tomto článku uvádzame aj pod prítomným časom, aj pod minulým časom. Funkčne je na pomedzí oboch časov. Adunajský a západský aorist, resp. historický prézent, je odvodený priamo od jednoduchého prítomného času.

Prítomný jednoduchý čas - príklady:

Nîlubên umidnaba balak ka uramana sakîlada an-Andaban. = "Isildur nastúpi na loď a plaví sa k brehom Stredozeme." (P-AdW adunajčina)
Bilba ubata hîmazadanda. = "Bilbo odkráča do hostinca." (P-AdW západčina)

Prítomný priebehový čas - príklady:

Nîlubên umidnâbi balak ka uramâni sakîlada an-Andaban. = "Isildur nastupuje na loď a plaví sa k brehom Stredozeme." (P-AdW adunajčina)
Bilba ubâti hîmazadanda. = "Bilbo kráča do hostinca." (P-AdW západčina)

Minulý jednoduchý čas - príklady:

Nîlubên umidnabba balak ka uramanna sakîlada an-Andaban. = "Isildur (už) nastúpil na loď a odplavil sa k brehom Stredozeme." (P-AdW adunajčina)
Bilba ubatta hîmazadanda. = "Bilbo odkráčal do hostinca." (P-AdW západčina)

Minulý priebehový čas - príklady:

Nîlubên umidnâbra balak ka uramânra sakîlada an-Andaban. = "Isildur (v tej chvíli) nastúpil na loď a plavil sa k brehom Stredozeme." (P-AdW adunajčina)
Bilba batâvra hîmazadanda. = "Bilbo kráčal do hostinca." (P-AdW západčina)

Aorist (historický prézent) - príklady:

Nadan ûrabîn autkan. Nîlubên umidnaba balak ka uramana sakîlada an-Andaban. = "Pred dvadsiatimi rokmi... Isildur nastúpi na loď a plaví sa k brehom Stredozeme." (P-AdW adunajčina)
Adûrepûh... Bilba ubata hîmazadanda. = "Včera... Bilbo (od)kráča do hostinca." (P-AdW západčina)

(Poznámka: Nadan ûrabîn autkan je doslovnejšie "Pred rokmi dvadsiatimi", keďže bežné číslovky a trpné príčastia sa píšu za podstatnými menami.)

----

Podtyp: Trpné príčastie a trpný rod (v minulom čase)

Trpné príčastie sa vyskytuje v slovenčine, angličtine, ale aj Tolkienovej fiktívnej adunajčine a západčine. Dá sa vyjadriť v prítomnom čase, v minulom čase, dokonca i budúcom čase. Podobne ako je aorist, historický prézent, kdesi na pomedzí prítomného času a minulého času, trpné príčastia sú na pomedzí slovies a prídavných mien. Platí to o to viac v slovných spojeniach, ktoré v sebe spájajú slovesá a prídavné mená.

Hoci trpné príčastie nie je oficiálnym podtypom nejakého slovesného času, s časovaním slovies súvisí dostatočne na to, aby sme ho pre úplnosť uviedli v tejto sekcii. Konkrétne, v tomto článku stvárnime trpné príčastie v minulom čase.

Profesor Tolkien napísal pomerne veľa poznámok ku trpnému (pasívnemu) rodu a trpným príčastiam. Časť významov však musíme dešifrovať z jeho vzorových výrazov alebo vzorových textov. Nie je to vždy ľahké, pretože niektoré pravidlá nie sú dostatočne vysvetlené, alebo sa Tolkien občas dopustil malých nezrovnalostí a neskôr ich už nepoopravil. Definitívnu verziu sa už nikdy nedozvieme, ale je možné zosúladiť aj zdanlivé protirečenia.

Asi najotáznejšie je, či sa prípona -ân spája len s niektorými podstatnými menami (napr. magân, "staviteľ") alebo je možné spájať ju so slovnými základmi do podoby prídavných mien, ktoré slúžia ako trpné príčastie (napr. zabathân, "uskromnený", "pokorený"). Zo zdrojových, resp. vzorových textov, ktoré vo svojich poznámkach poskytol Tolkien, sa vynára viacero možností, s ktorými si lámali hlavu už viacerí jazykovedne zameraní tolkienisti. Podľa mňa odviedli výbornú prácu s viacerými uveriteľnými hypotézami. Bez nich by som si ani netrúfol rozlúštiť situáciu s trpnými prkvami pre potreby P-AdW projektu.)

Hádam najlepším vysvetlením je, že prípona -ân pôvodne nebola pasívnou príponou, iba zakončením niektorých podstatných mien (napr. spomínaný "staviteľ"). V priebehu historického vývoja jazyka však niektoré podstatné mená s touto koncovkou na seba nabrali aj funkciu pasívneho, trpného významu. Napr. výraz zabathân, odvodený od zabath alebo zabathâ ("skromnosť", "byť skromný") pôvodne zrejme označoval "skromného", v zmysle "skromného človeka", "skromnej osoby", ale používaním za inými podstatnými menami na seba nabral význam trpného príčastia.

Toto je síce uveriteľné vysvetlenie, ale pri práci so zdrojovými textami nastáva problém, keď narazíme napr. na trpnú vetu Zigûrun zabathân, t.j. "Černokňažník (Sauron) je pokorený". Ak vieme, že niektoré podstatné mená, ktoré nie sú trpné (napr. magân, "staviteľ", zirân, , "milovaná osoba", atď.) končia na príponu -ân, mohlo by ľahko vzniknúť nedorozumenie, či je reč o podstatnom mene alebo trpnom príčastí.

Viacerí jazykovední tolkienisti nad týmto uvažovali a ponúkli rôzne riešenia. Osobne sa najviac prikláňam k riešeniu, ktoré navrhol Paul Strack z tolkienovskej jazykovednej databázy Eldamo.org: Pre rozlišovanie sa v podmete vety použije Tolkienov podmetový pád. Podstatné meno slúžiace ako podmet vety priberie patričnú rodovú koncovku (takú, akú podmetový pád používa aj pri skloňovaní), a za takto upraveným podmetom nenasleduje sloveso, ale nasleduje trpné príčastie. A naopak, ak sa ako podmet alebo kľúčové slovo vety zdôrazňuje skôr trpné slovo, použijeme patričnú rodovú koncovku pre trpné slovo. Už sme viackrát spomínali, že umiestňovanie podstatných mien alebo niektorých prídavných mien do podmetového pádu má takto upraveným podstatným alebo slovesným menám dodávať určitý dôraz v rámci vety. 

Porovnajme si preto nasledujúce dve vety:

Zigûrun zabathân unakhar = "Černokňažník (Sauron) prišiel pokorený" (dosl. "Černokňažník pokorený prišiel")

Zigûr zabathânan unakhar = "Černokňažníkov (Sauronov) pokoriteľ prišiel" (dosl. "Černokňažníka pokoriteľ prišiel")

Prvá veta je trpným príčastím v minulom čase. Druhá veta je tiež v minulom čase, ale podmetom je  to druhé slovo, a preto neslúži ako trpné príčastie, ale ako podstatné meno.

Podľa mňa existuje spôsob, ako to ešte detailnejšie odlíšiť, aby sa riziko nedorozumenia dalo odstrániť úplne. Možno si spomínate, že náš P-AdW projekt vytvoril novotvar prípony -ya, ktorý slúži ako koncovka privlastňovacích zámen a privlastňovacích prídavných mien (tiež novotvary). Preto by sme tú druhú vetu mohli utvoriť aj takto:

Zigûrya zabathânan unakhar = "Černokňažníkov (Sauronov) pokoriteľ prišiel" (dosl. "Černokňažníkov pokoriteľ prišiel")

Prosím. Teraz už máte určitú predstavu, ako sa dá v minulom čase utvoriť trpné príčastie pre slovesá mužského rodu, ženského rodu a druhového rodu, a tiež to, ako vhodne odlíšiť trpné príčastie od podstatného mena, ktoré slúži vo vete ako podmet. 

Prípona -ân však nie je jedinou príponou vyjadrujúcou trpný rod, trpný, pasívny stav, trpné príčastie. Okrem nej ešte existuje prípona alebo slabika -in alebo -nin, ktorá sa vyskytuje v slovnej zásobe západčiny. Najlepšie je to vidieť v miestnom názve Karningul, doslova "Rozoklané údolie", "Rozčesnuté údolie", "Rozseknuté údolie". Trošku si to zložené slovo rozoberme. Gul znamená "údolie". Karnin znamená "rozoklané", "rozseknuté", "rozčesnuté", pričom slovotvorný základ kar- (príp. karn-), znamená "rozrezať", "rozčesnúť" a prípona -nin (alebo -in) je trpnou, pasívnou príponou.

Nikde v Tolkienových poznámkach sa pasívny prvok -nin neobjavuje v súvislosti so živými tvormi, či už ľuďmi, zvieratami, inými bytosťami, alebo personifikáciami. Zdá sa teda, že išlo o druhú pasívnu príponu, ktorá existovala v adunajčine a západčine, a s najväčšou pravdepodobnosťou sa používala iba pre neživé veci a abstraktné veci. (Vzhľadom na charakter stredného rodu v adunajčie a západčine by sa za "neživé" považovali aj rastliny.) Samozrejme, úplne naisto to nevieme. V Tolkienových poznámkach sa nám zachovali akurát náznaky takéhoto používania oboch pasívnych prvkov.

Vzhľadom na Tolkienove zdrojové texty je však logické, že prípona -ân aby fungovala ako pasívna prípona pre "živé" podstatné mená (a podmety vo vete), zatiaľ čo prípona -nin by fungovala ako pasívna prípona pre "neživé" podstatné mená (a podmety vo vete). Ako sme už detailne uviedli v článkoch o podstatných menách, gramatické rody v adunajčine a západčine sú naturalistické: Takmer všetky podstatné mená, ale aj prídavné mená, sú v skutočnosti stredného rodu, pretože menej podstatných mien a prídavných mien označuje výlučne tvorov a bytosti mužského a ženského rodu. Vec, predmet, či abstraktný koncept je vždy stredného rodu. (Jedinou výnimkou sú zámerné personifikácie, a tých je veľmi málo.) Napr. "stolička" a "stôl", či "strom" a "hora" sú stredného rodu, nie mužského a ženského.

Preto by ma vôbec neprekvapovalo, ak by Tolkien vynašiel dva rôzne trpné prípony a rozlišoval ich používanie podľa gramatických rodov.

V praxi to znamená, že trpné príčastia v minulom čase P-AdW by sme mohli používať nasledujúcim spôsobom (prosím dbajte na prítomnosť pridaného -r- alebo ar-, naznačujúceho minulý čas):

Urzarân. alebo Hun arzarân. = "On bol starý." (dosl. "On-bol-starý" alebo "On-bol starý"), trpné príčastie pre osobu mužského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby

Hirzarân. alebo Hin arzarân. = "Ona bola stará." (dosl. "Ona-bola-stará" alebo "Ona-bola stará"), trpné príčastie pre osobu ženského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby

Urkarân. alebo Hun arkarân. = "On bol rozseknutý." (dosl. "On-bol-rozseknutý" alebo "On-bol rozseknutý"), trpné príčastie pre osobu mužského rodu zranenú v boji

Hirkarân. alebo Hin arkarân. = "Ona bola rozseknutá." (dosl. "Ona-bola-rozseknutá" alebo "Ona-bola rozseknutá"), trpné príčastie pre osobu ženského rodu zranenú v boji

Naru urzararân. alebo Narun arzarân. = "Muž bol starý." (dosl. "Muž on-bol-starý" alebo "Muž-on-bol starý"), trpné príčastie pre osobu mužského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby, s rôznym dôrazom

Zini hirzarân. alebo Zinin arzarân. = "Žena bola stará." (dosl. "Žena ona-bola-stará" alebo "Žena-ona-bola stará"), trpné príčastie pre osobu ženského rodu, opisujúce vzhľad alebo stav osoby, s rôzym dôrazom

Gulan arkarnin. = "Údolie bolo rozseknuté." "Údolie bolo rozoklané." (dosl. "Údolie-ono-bolo rozseknuté.", "Údolie-ono-bolo rozoklané."), trpné príčastie pre prírodný, krajinný, zemepisný útvar stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Abanpan arkarnin. = "Strom bol rozseknutý.", "Strom bol rozčesnutý." (dosl. "Strom-ono-bolo rozseknuté." "Strom-ono bolo rozčesnuté."), trpné príčastie pre prírodný, krajinný, zemepisný útvar stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Abanpan arzarnin. = "Strom bol starý." (dosl. "Strom-ono-bolo staré"), trpné príčastie pre prírodný, krajinný, zemepisný útvar stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Balakan arzarnin. = "Loď bola stará." (dosl. "Loď-ono-bolo staré"), trpné príčastie pre predmet, zariadenie, ľudský výtvor stredného rodu, opisujúce jeho vzhľad

Všimnite si, že hoci hovoríme v prítomnom čase, nepoužívame tu prvky typické pre jednoduchý alebo priebehový prítomný čas. Ako to však odlíšime od prípadov, keď sa tieto trpné príčastia odohrávajú v minulom čase alebo prítomnom čase ? V prípade minulého času dochádza k menším dodatočným doplnkom ku obom trpným príponám (nie na ich konci, ale na ich začiatku), a v prípade budúceho času sa používa pomocné sloveso, ktoré sa používa výlučne pre budúci čas. Ďalej sa o tom v tomto článku už rozpisovať nebudem, vysvetlím to bližšie v článkoch o minulom čase a budúcom čase.

Jednou z posledných "záhad" gramatiky slovies a časovania ostáva trpný rod. V tomto prípade nejde nevyhnutne o trpné príčastie, ale o vety, kde slovesá majú pasívny charakter a podmet vety nie je známy. Tolkien sa v poznámkach k adunajčine vyjadril, že pasívny, trpný hlas sa vyjadroval pomocou "neosobných slovesných foriem" a trochu nejasne o "subjekte v akuzatíve". Problém je v tom, že jazyk už v tej fáze nemal typickejšie pády, a navyše sa tu subjektom zjavne myslel "predmet", nie "podmet".

Ide o trpnú vetu typu "lúka sa kosila" (alebo hoci aj s trpným príčastím "lúka bola kosená") alebo napr. vetu "stĺp sa lámal" (s trpným príčastím "stĺp bol zlomený"). Tieto činnosti nevykonávajú spomínané neživé útvary, ale ľudia alebo niekto iní, no vykonávatelia týchto činností nie sú vo vete prítomní ako podmet. Web Eldamo.org navrhol, že takého pasívne (trpné) konštrukcie by mohli byť znázornené nasledujúcim spôsobom:

rahta târik = "zlomený bol stĺp" (pomerne doslova)

rahtâra târik = "lámal sa stĺp" (pomerne doslova)

Konštatovanie, v jednoduchom prítomnom čase (dokonavý vid) a priebehovom prítomnom čase (nedokonavý vid). Stĺp sa nezlomil sám. Stĺp je tu predmet vety, nie jej podmet. Anonymným podmetom bol niekto, kto ho zlomil (nejaká osoba, nepriateľské vojsko, atď.) alebo nejaký vplyv, ktorý prispel k jeho zlomeniu (zvetrávanie, zemetrasenie). Podobne, lúka sa nepokosila sama. Neberme vetu doslova, veta označuje, že lúka bola niekým pokosená, kosila ju nejaká osoba. Všimnite si neprítomnosť rodovej predpony v slovese.

Teda v takýchto pasívnych vetách bez podmetu, v trpnom rode, pôjde sloveso ako prvé (pred predmetom, ktorému sa niečo deje) a dané sloveso nebude obsahovať rodovú predponu pre sloveso.  

târik arahta = "stĺp lámal..." 

A táto veta ? Tu je pre porovnanie poradie, v ktorom sa zdá, že stĺp je podmetom vety. Aj keď sa veta ako-tak dá utvoriť, z hľadiska zmyslu je dosť bizarná. Stĺp nemôže lámať sám seba. V takýchto vetách je málo pravdepodobné, že stĺp bude podmetom, a že bude sám vykonávať činnosť uvedenú vo vete. (Asi jedinou výnimkou by bolo, keby sa stĺp na niekoho zrútil a lámal dotyčnú osobu. To radšej nikomu neprajme.)

Preto je pre vyjadrenie vety v pasívnom, trpnom rode, vety bez podmetu a so slovesom-prísudkom, potrebné použiť prvú uvedenú vetu: "Zlomený bol stĺp" (t.j. "stĺp bol zlomený") alebo "lámal sa stĺp" (t.j. "stĺp sa lámal"), pretože veta obsahuje iba prísudok (v podobne slovesa) a iba predmet (v podobe podstatného mena alebo zámena, ktorému sa niečo deje).

----

Prehľad časovania slovies v minulom čase

Prehľad časovania P-AdW slovies v priebehovom minulom čase a v jednoduchom minulom čase

V tomto pravidelne updatovanom prehľade si môžete vyhľadať časovanie všetkých P-AdW slovies v minulom čase (v oboch podtypoch, priebehovom minulom čase aj jednoduchom minulom čase).  

Berte prosím do úvahy, že P-AdW je postupne sa vyvíjajúci a časom sa príležitostne meniaci fanušícky jazykový projekt. Niektoré tvary časovaných slovies môžu niekedy podstúpiť určité revízie a úpravy, pre potreby konzistencie a logickosti gramatiky, a pod. Preto nepovažujte verziu dokumentu, ktorú práve čítate, za nemennú. Veľká časť slovies v P-AdW je ešte stále v procese vývoja.

Všetky copyrighty na profesorom Tolkienom vytvorené adunajské a západské slovesá, a na slovesá z quenijčiny a iných Tolkienových fiktívnych jazykov, patria Tolkienovým dedičom. Nenárokujem si žiadne oficiálne vlastníctvo týchto kánonických slovies, keďže sú samozrejme Tolkienovými pôvodnými výtvormi. Taktiež, všetky P-AdW novotvary slovies patria mne ako tvorcovi P-AdW a projektu P-AdW ako takému. Projekt P-AdW je experimentálny jazykový projekt robený pre radosť. Nikdy nebude ani komerčne využívaný, ani prezentovaný ako oficiálne jazykové dielo profesora Tolkiena.

Tieto prehľady časovania slovies či inú dokumentáciu P-AdW projektu nie je možné ďalej kopírovať, šíriť, či prezentovať ako svoje výtvory. Tieto prehľady časovania slovies či iná dokumentácia sa taktiež nesmú využívať na komerčné účely, vrátane vydavateľských účelov, či kurzov Tolkienových fiktívnych jazykov.

----

Externé odkazy

Adunajské slovesá, slovesné spôsoby, slovesné časy a časovanie (Eldamo.org)

Adunajské slovesá, slovesné spôsoby, slovesné časy a časovanie (Web Andreasa Moehna)

Adunajský minulý jednoduchý čas (Eldamo.org)

Adunajský minulý priebehový čas (Eldamo.org)

Adunajský prítomný jednoduchý čas a aorist alias historický prézent (Eldamo.org)

Adunajské trpné príčastia a ich utváranie (Eldamo.org.)

Adunajský trpný rod v slovesách a trpných príčastiach (Eldamo.org)

Historický prézent 1, Historický prézent 2 (Jazyková poradňa slovenského jazyka)