Preklad starej anglickej veršovanej povesti zo severného Anglicka (okolia hradu v Bambrough) do P-AdW adunajčiny a P-AdW západčiny.
Neviem, či profesor Tolkien niekedy čítal túto starú veršovanú povesť (resp. baladu) z Northumbrie, no úplne vylúčené to nie je. Zaujalo ma, že sa v nej nájde viacero prvkov, ktoré na mňa pôsobia ako zdroje inšpirácie podobné tým, ktoré inšpirovali jeho tvorbu a diela o Arde. Pôvodné korene tejto povesti s trochu nezvyčajným dračím motívom i motívom rodinnej lásky a súdržnosti siahajú ešte do raného stredoveku. Storočia sa šírila ústnou slovesnoťou. Prvýkrát bola písomne zaznamenaná v 13. až 14. storočí, v prepisoch sa potom opäť vynára v 18. storočí.
Naštudovanie povesti o bielom drakovi ("zemeplazovi") zo Spindleston Heugh, v podaní divadelnej spoločnosti Hazelsong Theatre. Vystúpenie a pieseň nakrútilo Archaeosoup Productions, apríl 2021.
Pôvodné znenie povesti/balady v angličtine:
The king is gone from Bamborough Castle,
Long may the princess mourn,
Long may she stand on the castle wall,
Looking for his return.
She has knotted the keys upon a string,
And with her she has them ta'en,
She has cast them o'er her left shoulder,
And to the gate she is gane.
She tripped out, she tripped in,
She tript into the yard;
But it was more for the king's sake,
Than for the queen's regard.
It fell out on a day, the king
Brought the queen with him home;
And all the lords, in our country,
To welcome them did come.
Oh! welcome father, the lady cries,
Unto your halls and bowers;
And so are you, my step-mother,
For all that's here is yours.
A lord said, wondering while she spake,
This princess of the North
Surpasses all the female kind in beauty, and in worth.
The envious queen replied, At least,
You might have excepted me;
In a few hours, I will her bring
Down to a low degree.
I will her liken to a Laidley worm,
That warps about the stone,
And not, till Childy Wynd comes back,
Shall she again be won.
The princess stood at the bower door
Laughing, who could her blame?
But e'er the next day's sun went down,
A long worm she became.
For seven miles east, and seven miles west,
And seven miles north, and south,
No blade of grass or corn could grow,
So venomous was here mouth.
The milk of seven stately cows,
It was costly her to keep,
Was brought her daily, which she drank
Before she went to sleep
At this day may be seen the cave,
Which held her folded up,
And the stone trough, thievery same
Out of which she did sup.
Word went east and word went west,
And word is gone over the sea,
That a Laidley worm in Spindleston-Heughs
Would ruin the North Country.
Word went east, and word went west,
And over the sea did go;
The Child of Wynd got wit of it,
Which filled his heart with woe.
He called straight his merry men all,
They thirty were and three:
I wish I were at Spindleston,
This desperate worm to see.
We have no time now here to waste,
Hence quickly let us sail:
My only sister Margaret,
Something, I fear, doth ail.
They built a ship without delay,
With masts of the rowan tree,
With fluttering sails of silk so fine,
And set her on the sea.
They went on board. The wind with speed
Blew them along the deep,
At length they spied an huge square tower
On a rock high and steep.
The sea was smooth, the weather clear,
When they approached nigher,
King Ida's castle they well knew,
And the banks of Bambroughshire.
The queen look'd out at her bower window,
To see what she could see;
There she espied a gallant ship
Sailing upon the sea.
When she beheld the silken sails,
Full glancing in the sun,
To sink the ship she went away,
Her witch wives every one.
The spells were vain; the hags returned
To the queen in sorrowful mood,
Crying that witches have no power,
Where there is rowan-tree wood.
Her last effort, she sent a boat,
Which in the haven lay,
With armed men to board the ship,
But they were driven away.
The worm leapt out, the worm leapt down,
She plaited round the stone;
And aye as the ship came to the land
She banged it off again.
The child then ran out of her reach
The ship on Budley-sand;
And jumping into the shallow sea,
Securely got to land.
And now he drew his berry-broad sword,
And laid it on her head;
And swore if she did harm to him
That he would strike her dead.
O! quit thy sword and bend thy bow,
And give me kisses three;
For though I am a poisonous worm,
No hurt I'll do to thee
Oh! quit thy sword, and bend thy bow,
And give me kisses three;
If I'm not won e'er the sun go down,
Won I shall never be.
He quitted his sword and bent his bow,
He gave her kisses three;
She crept into a hole a worm,
But out stept a lady.
No clothing had this lady fine,
To keep her from the cold
He took his mantle from him about,
And round her did it fold.
He has taken his mantle from him about,
And in it he wrapt her in,
And they are up to Bambrough castle,
As fast as they can win.
His absence and her serpent shape,
The king had long deplored,
He now rejoiced to see them both
Again to him restored.
The queen they wanted, whom they found
All pale, and sore afraid;
Because she knew her power must yield
To Childy Wynd's, who said,
Woe be to thee, thou wicked witch,
An ill death mayst thou dee;
As thou my sister has lik'ned,
So lik'ned shalt thou be.
I will turn you into a toad,
That on the ground doth wend;
And won, won, shat thou never be,
Till this world hath an end.
Now on the sand near Ida's tower,
She crawls a loathsome toad,
And venom spits on every maid
She meets upon her road.
The virgins all of Bambrough town
Will swear that they have seen
This spiteful toad, of monstrous size,
Whilst walking they have been.
All folks believe within the shire
This story to be true,
And they all run to Spindleston,
The cave and trough to view.
- - - -
Neveršovaný preklad do modernej slovenčiny:
Kráľ bol preč z hradu v Bambrough,
Dlho-predlho princezná smútila,
Dlho postávala na hradných múroch,
Na jeho návrat čakala
No jedného dňa sa kráľ
Vrátil domov, i s novou kráľovnou
A všetci páni v našej krajine
Ich prišli privítať
Ó, vitajže otec ! zvolala mladá pani
Vitaj v našich sieňach a komnatách
A vitaj i ty, moja nevlastná matka,
Všetko, čo je tu naše, je i tvoje
Jeden z pánov povedal, kým rozprávala
Táto princezná zo Severu
Prekonáva celý ženský rod v kráse i úcythodnosti.
Závistlivá kráľovná odvetila
Mohli ste aspoň pri mne urobiť výnimku
O niekoľko hodín ju ponížim
Až k zemi, na najnižšiu úroveň
Začarujem ju na bieleho zemeplaza
Obtáčajúceho sa okolo skaly
A až kým sa kráľovič Wynd nevráti
Dovtedy nebude oslobodená
Princezná stála pri dverách komnaty
Smiala sa, veď kto by ju vinil ?
No predtým, než zapadlo slnko a svitol zas deň
Na podlhovastého zemeplaza sa premenila
Sedem míľ na východ, sedem míľ na západ,
Sedem míľ na sever i na východ
Nedokázalo rásť stebielko trávy ani klas zrna
Až tak jedovatá bola jej tlama
Chýr sa šíril na západ, chýr sa šíril na východ
I za more sa ten chýr dostal
Dozvedel sa o ňom kráľovič Wynd
A jeho srdce sa naplnilo obavami
Povolal hneď svojich družinníkov
Bolo ich všetkých tridsať a tri
Vraví im, kiežby som bol v Spindlestone
Aby som toho biedneho zemeplaza videl
Nemáme tu už času na márnenie
Tak sa urýchlene odtiaľ vyplavme
Moja jediná sestra Margaréta
Bojím sa, že ju voľačo zlé trápi
Bez zdržovania sa postavili loď
So sťažňami z jarabinového dreva
S povievajúcimi plachatami sťa jemný hodváb
A spustili ju dole na morské vlny
Ó ! Odložže svoj meč a pokľakni
A pobozkaj ma trikrát
Ak ma neoslobodíš do západu slnka
Už nikdy oslobodená nebudem
Odložil svoj meč a pokľakol
Pobozkal ju tri razy
Vliezla do pukliny ako zemeplaz
No vystúpila z nej ako dievčina
Nemala na sebe šaty pani dobrá
Aby sa chránila pred chladom
Zložil si zo seba svoj plášť
A do plášťa bola zahalená
Zložil si zo seba svoj plášť
A do toho plášťa ju zahalil
A vybrali sa hore na hrad v Bambrough
Čo im len nohy a sily stačili
Jeho neprítomnosť a dcérinu hadiu podobu
Kráľ dlho-predlho odsudzoval
Teraz sa zaradoval, keď uvidel oboch
Ako sa k nemu vrátili
Kráľovnú vidieť chceli a našli ju
Celú bledú, namrzenú a vyľakanú
Pretože vedela, že jej moc musí ustúpiť
Kráľovičovi Wyndovi, ktorý povedal
Beda ti, ty podlá bosorka
Zlý skon ty budeš mať
Ako bola moja sestra zakliata
Tak budeš zakliata i ty
Premením ťa ja na ropuchu
Ktorá sa bude krčiť pri zemi
A oslobodená, oslobodená viac nebudeš
Až do konca tohto sveta
A teraz na piesku pri Idinej veži
Teperí sa ako odporná ropucha
A jed pľuje po každej dievčine
Ktorá jej vojde do cesty
Všetky panny z mesta Bambrough
By odprisahali, že videli
Tú zlomyseľnú ropuchu obrej veľkosti
Keď sa tam prechádzali
Všetci ľudia v tom grófstve veria
V pravdivosť toho príbehu
A všetci bežia ku Spindlestonu
Aby si tú jaskyňu a ten válov pozreli
- - - -
Tolkien spomínal, že Fram, muž z národnosti, ktorá bola predkom Rohančanov, pomohol poraziť a zabiť draka meno Scatha (staroseversky, "Plieniteľ", "Ničiteľ"). Zaujímavé je, že Scatha he jediným Tolkienovým drakom, ktorého Tolkien opísal výrazom "long-worm", teda "dlhý drak", "dlhý zemeplaz". Náhoda ?
Ako som už spomínal, prvotný pôvod tejto povesti siaha ešte do raného stredoveku, do jazykovo anglosaských čias. Svedčí o tom aj fakt, že v balade vystupuje postava kráľa vládnuceho na severe Anglicka v Northumbrii, navyše s kráľovskými dedičmi, synom (kráľoviča/princa, v tejto povesti Wynd) a dcérou (princezná, v tejto povesti Margaréta). Anglicko v ranom stredoveku ešte nebolo zjednotené, pár storočí severu Anglicka dominovala Northumbria ako samostatná monarchia.
Tolkien pre svojich Rohančanov a ich národnostných predkov zo severu Anglicka do veľkej miery používal ako predlohu materiálnu aj slovesnú kultúru Anglosasov, vrátane anglosaštiny alias staroangličtiny. V Dvoch vežiach starnúcemu, smútiacemu kráľovi Théodenovi nedávno zabili syna Théodreda pri potýčke so Sarumanovým vojskom, Théoden upadá do depresie a vzďaľuje sa najbližšej rodine, Saruman to ešte umocní kliatbou a svojím špiónom na dvore Grímom.
Mnohé rozprávkové, povestné a baladické motívy sú veľmi staré. Preto by ma neprekvapilo, ak by sa Tolkien inšpiroval niekde inde, nie priamo touto povesťou, ale viaceré motívy by vyzneli podobne. Kráľovi z balady o Laidley Worm v časoch bezradnosti a smútku počarí zlá bosorka-macocha, ktorej naletí, stratí sebaúctu a záujem o najbližšiu rodinu. Kráľovi Théodenovi z Pána prsteňov v časoch bezradnosti a smútku počarí spojencov zrádzajúci čarodejník (istar) Saruman, hlava rádu čarodeníkov, a Théoden upadne do depresie, stratí sebaúctu a záujem o najbližšiu rodinu. Kráľa z balady spod kliatby pomôžu oslobodiť jeho vlastné deti, jeho dedičia, syn a dcéra. Kráľa Théodena z Pána prsteňov spod kliatby pomôžu oslobodiť jeho sekundárni dedičia, synovec a neter. Kráľovič Wynd z balady pomohol odkliať svoju sestru Margarétu z podoby "dlhého zemeplaza", "dlhého draka" naspäť do ľudskej podoby. Predok Rohančanov Fram zabil dlhého zemeplaza, "dlhého draka" Scathu. Určité podobnosti sa tam nájsť dajú.
- - - -
Preklad do P-AdW adunajčiny:
- - - -
Preklad do P-AdW západčiny:
- - - -
Súvisiace články
Anglickojazyčná verzia tohto článku
- - - -
Externé odkazy
Veršovaná povesť The Laidley Worm of Spindleston Heugh (Mudcat.org.)
Divadelná adaptácia povesti o Laidley Worm od Spindleston Heugh, Hazlesong Theatre (ArchaeoSoup)
Spievaná adaptácia povesti o Laidley Worm od Spindleston Heugh, Hazlesong Theatre (ArchaeoSoup)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára