Novotvary slovies pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu a rôzne formy ich časovania.
Vzhľadom na veľký počet potrebných slovies pre P-AdW je pravdepodobné, že tento článok bude v budúcnosti rozdelený na niekoľko súvisiacich článkov, podobne ako články o podstatných menách.
Na článku sa pracuje.
Sloveso "byť", "jestvovať"
- Ni - "ja" - Nian. - "Ja som."
- Ki - "ty" - Kin. - "Ty si."
- Hu - "on" - Hun. - "On je." - Naru hun. - "Muž je/jestvuje."
- Hi - "ona" - Hin. - "Ona je." - Zinî hin. - "Žena je/jestvuje."
- Ha - "ono" - Han. - "Ono je." - Abanak han. - "Voz je/jestvuje."
- Nê - "my" - Nên. - "My sme."
- Li - "vy" - Lin. - "Vy ste." -
- Yu - "oni" (muž. r.) - Yun. - "Oni sú." - Narî yun. - "Muži sú/jestvujú."
- Yi - "ony" (žen. r.) - Yin. - "Ony sú." - Zinî yin. - "Ženy sú/jestvujú."
- Ya - "ony (str. r.) - Yan. - "Ony sú." - Abanîk yan. - "Vozy sú/jestvujú."
Zámeno hê je podobnejšie slovu "mňa", než jednoduchému "ja".
Majte na pamäti, že na rozdiel od slovenčiny sa v adunajčine a západčine sloveso "byť" nepoužíva ako pomocné sloveso. Osobné zámená a rodové predpony sú integrované priamo na začiatok väčšiny slovies. Príklady:
Hun. Hin. Han. = On je/jestvuje. Ona je/jestvuje. Ono je/jestvuje.
Uzarânu. Hizarâni. Azarâna. = On je starý. Ona je stará. Ono je staré.
Uhînethu. Hihînethi. Ahînetha. = On je mladý. Ona je mladá. Ono je mladé.
----
Základné príklady
- Niyadi. - vysl. Nijad - "Ja idem."
- Kiyadi. - vysl. Kijad - "Ty ideš."
- Uyadi. - vysl. Ujad. - "On ide." - Naru uyad. - "Muž ide."
- Hiyadi. - vysl. Hijad. - "Ona ide." - Zinî hiyad. - "Žena ide."
- Ayadi. - vysl. Ajad. - "Ono ide." - Abanak ayad. - "Voz ide."
- Nêyadim. - vysl. Néjadim. - "My ideme."
- Liyadim. - vysl. Lijadim. - "Vy idete."
- Yuyadim. - vysl. Jujadim. - "Oni idú." - Narî yuyad. - "Muži idú."
- Yiyadim - vysl. Jijadim. - "Ony idú." - Zinî yiyad. - "Ženy idú."
- Yayadim. - vysl. Jajadim. - "Ony idú." - Abanîk yayad. - "Vozy idú."
- Ninakhi. - vysl. Ninachi. - "Ja prichádzam."
- Kinakhi. - vysl. Kinachi. - "Ty prichádzaš."
- Unakhi. - vysl. Unachi. - "On prichádza." - Naru unakhi. - "Muž prichádza."
- Hinakhi. - vysl. Hinachi. - "Ona prichádza." - Zinî hinakhi. - "Žena prichádza."
- Anakhi. - vysl. Anachi. - "Ono prichádza." - Abanak anakhi. - "Voz prichádza."
- Nênakhi. - vysl. Nénachi. - "My prichádzame."
- Linakhi. - vysl. Linachi. - "Vy prichádzate."
- Yunakhi. - vysl. Junachi. - "Oni prichádzajú." - Narî yunakhi. - "Muži prichádzajú."
- Yinakhi. - vysl. Jinachi. - "Ony prichádzajú." - Zinî yinakhi. - "Ženy prichádzajú."
- Yanakhi. - vysl. Janachi. - "Ony prichádzajú." - Abanîk yanakhi. - "Vozy prichádzajú."
- Niada. Bâniada. - vysl. Niada. Bániada. - "Je proti mne." "Nie je proti mne."
- Kiada. Bâkiada. - vysl. Kiada. Bákiada. - "Je proti tebe." "Nie je proti tebe."
- Niadaki. Bâniadaki. - vysl. Niadaki. Bániadaki. - "Ja som proti tebe." "Ja nie som proti tebe."
- Kiadani. Bâkiadani. - vysl. Kiadani. Bákiadani. - "Ty si proti mne." "Ty nie si proti mne."
----
Infinitív (neurčitok)
- NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
- abarûkh (Ad.), abarûh (Z.) - vysl. abarúch, abarúh - "(za)revať", "vrešťať", "ručať" - abâr, "moc", rûkh, "kričať" (Ad.) - Doslova "mocne kričať".
- anarad (Ad.), anard (Z.) - vysl. anarad, anard - "dávať", "podávať", "poskytovať", "dodávať" - anta, "dávať", "pridávať" (Q.) - Odvodené od quenijského výrazu.
- alwêma - vysl. alvéma - "uzdravovať sa", "zotavovať sa" - alwêm, "zdravie" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného novotvarového výrazu.
- azgarâ - vysl. azgará - "bojovať (vo vojne)" - azga, "vojna" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov pre "vojna", "bojovník".
- azranâ - vysl. azrána - "plaviť sa (po mori)" - azra, "more" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu pre "more".
- bawak (Ad.), bavk (Z.) - vysl. bavak, bavk - "strieľať" - bawkar, bavkar, "šíp" (P-AdW) - Odvodené od novotvarového výrazu pre "šíp".
- bith - vysl. bif - "povedať", "vysloviť", "hovoriť" - Kánonický adunajský výraz.
- dûka - vysl. dúka - "bývať", "prebývať" - dúkan, "obyvateľ (obydlia)" (Z.). - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny.
- gad - vysl. gad - "ostať" - Kánonický západský výraz. - Príklad: Gad tárla., "Ostať stáť."
- harâ - vysl. hará - "sedieť" - harav, "stolička", "sedadlo" (P-AdW) - Odvodené od novotvarového výrazu pre "stolička", "sedadlo".
- kala, nakal - vysl. kala, nakal - "jesť" -
- kan - vysl. kan - "držať", "podržať" - Kánonický adunajský výraz. -
- kaldabanud, aphanabanud - vysl. kaldabanud, afanabanud - "krepčiť radostne","poskakovať radostne" - kalda, "veselosť" (Z.), aphan, "blaženosť" (Ad.), aban, "zem" (Ad.), -ud, prípona -
- karâ - vysl. kara - "rezať", "krájať", "krojiť", "sekať", "ťať" - karnin, "rozčesnuté" (Z.) -
- kay - vysl. kaj - "ležať" - khay, "uložiť", "položiť", "ľahnúť" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
- khay, hay - vysl. chaj, haj - "uložiť", "položiť", "naukladať" - khay, "uložiť", "položiť", "ľahnúť" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
- khêt (Ad.), hêt (Z.) - vysl. chét, hét - "hádzať" - hat-, "hádzať" (Q.), khat , "hádzať" (rané verzie elfčiny MPE) -
- kîrroth (Ad.), cîrroth (Z.) - vysl. kírrof - "písať", "ryť (písmená)" -
- kuyvâ, kuyv - vysl. kujvá, kujv - "prebudiť sa", "zobudiť sa" -
- lîntha - vysl. línfí - "spievať" - lînth, "pieseň" (P-AdW) -
- lisâna - vysl. lisána - "viazať", "zväzovať" -
- maglâ - vysl. maglá - "vyrobiť", "vyrábať", "majstrovať" - magân, "remeselník", "výrobca", "staviteľ" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu. Odlišné od slovesného neurčitku pre "stavať", "budovať".
- maganâ - vysl. maganá - "stavať", "budovať" - magân, "remeselník", "výrobca", "staviteľ" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu. Odlišné od slovesného neurčitku pre "majstrovať", "vyrábať".
- manâ - vysl. maná - "myslieť (si)" - manô, "duch", "duchovná bytosť" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
- midâ - vysl. midá - "vstúpiť" - mittar(e), "vstúpenie" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
- midnabâ - vysl. midnabá - "nastúpiť" - mid-, "vstúpiť" (P-AdW), -nab, "na niečo" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových výrazov pre "vstúpiť" a "ísť na", "smerovať na".
- minlurâmana - vysl. minlurámana - "plachtiť/kĺzať vo vzduchu", "vznášať sa vo vetre" - râmana, "plachtiť", "plaviť sa", ráma, "plachta", "krídlo" (Ad./Q.) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu a quenijského výrazu.
- nôna (Ad.), nônd (Z.) - vysl. nóna, nónd - "narodiť sa" - nóna, "narodiť sa" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Príklady použitia: Unôndu. Hinôndi. Anônda., "Rodí sa." (mužský/ženský/stredný rod)
- pardâ, pard- - vysl. pardá, pard - "chvieť sa", "triasť sa"-
- parpûta - vysl. parpúta - "zvonivo trúbiť", "hlaholiť" - pard-, "chvieť sa", "triasť sa" (P-AdW), pûta, "fúkať", "duť" (Z.) - Odvodené od novotvarového výrazu a kánonického západského výrazu.
- pelgâ - vysl. pelgá - "osekávať (kameň, kryštál, atď.)", "tesať (do kameňa)" -
- phazag - vysl. fazag - "vládnuť", "panovať" -
- phulâ - vysl. fulá - "spať" - fúmë, húmë, "spať" (Q.), phulâ, "spánok" (P-AdW) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov (prvý skoršia forma, druhý neskoršia forma používaná Tolkienom v quenijčine) a od novotvaru podstatného mena pre "spánok".
- phur-, phura - vysl. fur-, fura - "hĺbiť", "ťažiť", "kopať" - Kánonický západský výraz a jeho slovotvorný základ. Vychádza zo západského miestopisného názvu Phurunargian ("Baňa trpaslíkov").
- râmana - vysl. rámana - "plachtiť", "plaviť sa" - ráma, "plachta", "krídlo" (Ad.) - Odvodené od kánonického výrazu pre "krídlo" a "plachtu".
- rênkôr - vysl. rénkór - "objímať" - rên, "rameno", kôr, "kruh", "krúžok", "prstenec", "prsteň" (P-AdW) - Odvodené od novotvarov pre "rameno" a "kruh", "prstenec".
- rûkh (Ad.), rûh (Z.) - vysl. rúch (Ad.), rúh (Z.) - "kričať", "hulákať" - Kánonický adunajský výraz a od neho odvodený západský novotvar. - Humorná je náhodná podobnosť so slovenskými slovami "ruch" a "rúhať sa".
- sûg, sûga - vysl. súg, súga - "piť" -
- traha - vysl. traha - "plaziť sa (cez dieru, chodbu, niečo)", "pchať sa (cez dieru, chodbu, niečo)" - trah-, "plaziť sa", "pchať sa (cez dieru)" (Z.) - Kánonický západský výraz a jeho slovotvorný základ.
- tamra - vysl. tamra - "kuť", "vykonávať kováčsku prácu" - tamar, "kováč" (Ad.), tamranê, "kováčka" (P-AdW) -
- tamâranga - vysl. tamáranga - "kuť oceľ", "kováčsky spracovávať oceľ" - tamar, "kováč" (Ad.), tamra, "kuť" (P-AdW), âranga, "oceľ" (P-AdW) -
- târla - vysl. tárla - "stáť" - tâl, "noha" (P-AdW) -
- tingâ - vysl. tingá - "brnknúť" - tingë, quingi, "brnknutie" (Q.), ting, "brnknutie" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a novotvarového podstatného mena. Príklad použitia: Tingâg pardên sarmît., "Brnkni na tie chvejúce sa struny."
- tuda, tud - vysl. tuda, tud - "hľadieť", "pozorovať", "pozerať sa", "dívať sa" - Kánonický západský výraz a jeho slovotvorný základ.
- zagara - vysl. zagara - "šermovať" - zagar, "meč" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
- zabath - vysl. zabaf - "pokoriť", "ponížiť" - zabathân, "bol ponížený", "bol pokorený" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského slova zabathân, ktoré je pasívneho charakteru a prelína sa v ňom sloveso a prídavné meno.
- zîrlida - vysl. zírlida - "pohládzať", "hladiť", "utešovať" - zîr, "láskavosť" (Ad.), linta-, "pohládzať", "utešovať" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od quenijského výrazu (resp. slovotvorného koreňa).
----
Tri hlavné typy slovies
----
Slovesné časy
- Prítomný čas - Tolkienove poznámky a existujúce texty v adunajčine nám neprezrádajú úplne všetky detaily o prítomnom čase, no máme dostatok náznakov, aby sme si utvorili pomerne podrobnú predstavu. Prítomný čas sa vyskytoval aspoň v jednom podtype, ale možné sú aj dva podtypy, a teoreticky až tri či dokonca štyri (v závislosti od toho, ktoré formy ste ochotní považovať za prítomný čas).
- Minulý čas - Tolkienove poznámky a existujúce texty v adunajčine nám neprezrádajú úplne všetky detaily o minulom čase, no máme dostatok náznakov, aby sme si utvorili pomerne podrobnú predstavu. Minulý čas sa vyskytoval minimálne v dvoch podtypoch, a teoreticky až v troch či dokonca štyroch (v závislosti od toho, ktoré formy ste ochotní považovať za minulý čas).
- Budúci čas - Tolkien spomenul v poznámkach, že adunajčina má budúci čas a že sa dá utvárať aj pomocným slovesom, avšak nikdy ho bližšie nevysvetlil. Aby sme pre P-AdW vytvorili používateľný budúci čas, ale zároveň učinili zadosť Tolkienovmu mlčaniu, bude charakter budúceho času v niečom povedomý, ale v niečom aj mierne netypický. Bude mať dva podtypy.
----
Prítomný čas
----
Minulý čas
Pozrite hlavný článok.----
Budúci čas
Pozrite hlavný článok.----
Kombinácie slovies s časticami
- NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
- anaz (Ad.), anz (Z.), "kde" + prípona "a" (označujúca stredný rod a všeobecné slovesné dianie) = anza (Ad. aj Z.), čo znamená "Kde je ?". Táto slovesná forma sa používa takmer výlučne v zmysle otázky. Tvar anza je tiež potrebné písať, ak sa nasledujúce slovo začína na spoluhlásku.
- placeholder
----
Slovesné spôsoby v P-AdW
Profesor Tolkien nám zanechal niekoľko indícií ohľadom typov slovesných spôsobov v slovesách adunajčiny. Je to relatívne malé množstvo, a pre potreby P-AdW sme nútení na viacerých miestach dotvoriť slovnú zásobu a gramatické pravidlá pre vyjadrenie ďalších bežných slovesných spôsobov.
----
P-AdW Želací spôsob (optatív) a P-AdW podmieňovací spôsob (kondicionál a konjunktív)
Tolkienove poznámky ku kánonickej adunajčine - i keď v dvoch rôznych vývojových verziách - nám prezentujú dve konkrétne slová, ktoré sa zjavne viažu k vyjadreniu želania (želací spôsob) alebo vyjadreniu podmienenia nejakého deja/udalosti niečím (podmieňovací spôsob). Tieto slová sú nai, zo skoršej verzie poznámok, a predpona du-, z neskoršej verzie poznámok.
Nai je zjavne prevzaté priamo z Tolkienovej quenijčiny (z ktorej bola prevzatá drvivá väčšina adunajských slov elfského pôvodu), kde sa vyskytuje v rovnakom tvare nai a má význam "možno", "mohlo by". Príklad použitia nai v skoršej verzii adunajčiny, z Tolkienových poznámok:
azrē nai phurrusim akhās-ada = doslova "moria by mohli prúdiť priepasti-do" (teda "do priepasti")
Vzhľadom na to, že výslovnostne je to dvojhláska (približne ako naše "naj"), a že jedna zo štyroch kánonických adunajských dvojhlások je âi, a kombinácia ai sa v adunajskom pravopise považuje za nesprávnu a neexistujúcu, pre P-AdW je potrebné slovo nai odlíšiť od quenijskej predlohy a urobiť konzistentnejším. Budeme ho preto vždy písať ako nâi, a bude teda oficiálne používať jednu zo štyroch adunajských dvojhlások. Po slovensky bude jeho výslovnosť znieť ako "náj" a po anglicky približne ako výslovnosť slova "nigh".
(Keďže nai pochádza so skoršej verzie Tolkienových poznámok, zatiaľ čo pravidlá o dvojhláskach a kombináciách samohlások sú prevažne z neskorších verzií poznámok, je úplne logické, že nai treba trošku zosúladiť s ostatnou gramatikou. Zároveň mu treba miernou úpravou dodať vlastnú identitu, nezávislú od quenijčiny, z ktorej bolo pôvodne vypožičané už Tolkienom. Preto nâi.)
Predpona du- (zjavne písaná vždy so spojovníkom) sa pridáva pred slovesá v situáciách, v ktorých by slovenčina použila pomocné slovesá "by malo" (alebo "by mal/-a", "by mali") a angličtina "should".
Zaujímavé je, že príklad použitia predpony du- sa vyskytuje v tej istej vete ako v našom príklade s nai, ale ide o prepracovanú verziu danej vety, z neskoršej a finálnejšej verzie adunajčiny. Finálnejšia verzia vety:
azrîya du-phursâ akhâsada = "moria by prúdili do priepasti"
To, že veta pochádza z finálnejšej formy adunajčiny a neskorších poznámok, je badať aj na odlišnom skloňovaní množného čísla pre "more" a odlišnom skloňovaní slovesa pre "prúdiť", "tiecť". Najhlavnejší je tu však fakt, že Tolkien DOPLN
Ďalšie možnosti pre doplnenie modality (slovesných spôsobov) v P-AdW, nekánonickými novotvarmi:
- kâu- (P-AdW Ad./Z.), câu- (Z.) - "môcť", "byť schopný", resp. obdoba angl. "could" - Odvodené od quenijského slovotvorného základu cav- (Q.) a od qenijského (raná verzia quenijčiny) slovotvorného základu kav- (RvQ). Variant câu- by bol zriedkavejší a unikátny pre západčinu (nárečia a pod.), variant kâu- by bol častejší a prítomný v oboch jazykoch.
(Spojenie âu je v adunajčine dvojhláskou (diftong), podobne ako âi v nâi, čomu zodpovedajú aj ich výslovnosti. Konkrétne, âu približne ako naše zvolanie "áu !" alebo "ou" v anglickom "loud", âi ako naše "áj" v slove "háj".)
Tieto novotvary by sa pripájali pred slovesá vo vete rovnakým spôsobom, ako horeuvedené nâi- a du-, čiže prostredníctvom spojovníka, ako určitá predpona so spojovníkom, na začiatku slovesa.
Príklady používania:
Ni nâi-yadda. = "Možno by som šiel." (dosl. "Ja možno by som šiel.")
Ni du-yadda. = "Keby som šiel." (dosl. "Ja keby som šiel.")
Ni kâu-yadda. = "Mohol by som ísť." (dosl. "Ja by som mohol ísť.")
Ak sa sloveso nasledujúce za týmito pomocnými slovami začína na samohlásku, zakončite tieto pomocné slová pridaním písmena -n. Príklady:
Ni nâin-azranna. = "Možno by som sa plavil." (dosl. "Ja možno by som plavil sa.")
Ni dun-azranna. = "Keby som sa plavil." (dosl. "Ja keby som plavil sa.")
Ni kâun-azranna. = "Mohol by som sa plaviť." (dosl. "Ja by som mohol plaviť sa.")
----
P-AdW rozkazovací spôsob (imperatív)
Obvyklé formy slovies v rozkazovacom spôsobe sú utvárané viacerými spôsobmi, vrátane pridania zámenných predpôn k slovesu, a potom vhodných slovesných prípon. Tieto zámenné predpony sú používané aj vtedy, keď je rozkazovací spôsob určený na rozkázanie niekomu, aby urobil niečo nejakej ďalej osobe alebo pre ďalšiu osobu.
Slovesá v rozkazovacom spôsobe, ktoré majú negatívne, zakazujúce konotácie, sú utvárané za pomoci slova bâ alebo bâ- ako predpony pre celé sloveso, namiesto začlenenia slova-záporu bâ ("nie", "nerob") do slovesa. Príklady:
Kitabda. = "Dotýkaš sa." (niečoho, nejakého povrchu)
Kitabdahê. = "Dotýkaš sa ma." (použité hê, hovoríme "mňa", "mne", nehovoríme o sebe ako "ja")
Kibâtabda. = "Nedotýkaš sa." (niečoho, nejakého povrchu)
Kibâtabdahê. = "Nedotýkaš sa ma."
Kitabdahê ! = "Dotkni sa ma !" / "Dotýkaj sa ma !"
Bâkitabdahê ! = "Nedotýkaj sa ma !" (zakazujúci príkaz v rozkazovacom spôsobe, priamo z kánonickej adunajčiny)
Novotvarovým doplnkom je rozkazovacia prípona -âg, ktorá je zámerne odlišná od všetkých ostatných slovesných prípon a koncoviek, aby nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam. Príklady:
Huznâg... / Kihuznâg... / Nêhuznâg... = "Počuj..." / "Ty, počuj..." / "Vy, počujte..." (neformálne výzvy, v rámci rozhovoru)
Huznudâg ! / Kihuznudâg ! / Nêhuznudâg ! = "Počúvaj !" / "Ty, počúvaj !" / "Počúvajte !" (riadne príkazy)
V závislosti od použitia zámenných predpôn a záporovej predpony je možné utvárať rôzne rozkazovacie tvary, ktoré sa navzájom líšia aj významovo. Niektoré nie sú priamo príkazmi či rozkazme, ale vzhľadom na použitú osobu vyznievajú ako vyhrážky či varovania. Príklady:
Bawkâg ! / Bavkâg ! = "Strieľať !" (príkaz, všeobecne)
Bâbawkâg ! / Bâbavkâg ! = "Nestrieľať !" (príkaz, všeobecne)
Nibawkâg ! / Nibavkâg ! = "Strieľam !" (varovanie, 1. osoba j. č.)
Nibâbawkâg ! / Nibâbavkâg ! = "Nestrieľam !" (uistenie, 1. osoba j. č.)
Kibawkâg ! / Kibavkâg ! = "Strieľaj !" (príkaz, 2. osoba j. č.)
Kibâbawkâg ! / Kibâbavkâg ! = "Nestrieľaj !" (príkaz, 2. osoba j. č.)
Nêbawkâg ! / Nêbavkâg ! = "Strieľame !" (varovanie, 1. osoba m. č.)
Nêbâbawkâg ! / Nêbâbavkâg ! = "Nestrieľame !" (uistenie, 1. osoba m. č.)
Libawkâg ! / Libavkâg ! = "Strieľajte !" (príkaz, 2. osoba m. č.)
Libâbawkâg ! / Libâbavkâg ! = "Nestrieľajte !" (príkaz, 2. osoba m. č.)
Je potrebné tu trocha rozlišovať:
- Ubawkâg ! / Hibawkâg ! / Abawkâg ! / Ubavkâg ! / Hibavkâg ! / Abavkâg ! = "Nech on/ona/ono strieľa !" (príkaz)
- Hêbawkâg ! / Libawkâg ! / Yubavkâg ! / Yibavkâg ! / Yabawkâg ! / Hêbavkâg ! / Libavkâg ! / Yubavkâg ! / Yibavkâg ! / Yabavkâg ! = "Nech my/vy/oni/ony strieľajú !" (príkaz)
- Ubawka ! / Hibawka ! / Abawka ! / Ubavka ! / Hibavka ! / Abavka ! = "On/ona/ono strieľa !" (varovanie)
- Hêbawka ! / Libawka ! / Yubawka ! / Yibawka ! / Yabawka ! / Hêbavka ! / Libavka ! / Yubavka ! / Yibavka ! / Yabavka ! = "My/vy/oni/ony strieľajú !" (varovanie)
Kým jedna sada viet, so slovesami končiacimi na -âg, označuje príkaz, druhá sada, so slovesami končiacimi na krátke a, varuje, oznamuje "Pozor ! Strieľajú ! / Strieľa to !". Porovnajme si to aj na nasledujúcej trojici:
Kanhuznardun bawka ! / bavkâ ! = "Lukostrelec strieľa !" (varovanie)
Kanhuznardun bawkâg ! / bavkâg ! = "Nech lukostrelec strieľa !" (príkaz)
Kanhuznardu kibawkâg ! / kibavkâg ! = "Ty lukostrelec, strieľaj !" (príkaz)
Ďalšie príklady rozkazovacieho spôsobu:
Tingâg dandalnab ! Kitingâg dandalnab ! = "Brnkaj na harfu !", "Ty brnkaj na harfu !"
Dandalrun tingâg ! Dandalrun kitingâg ! = "Nech harfista brnká na harfu !", "Ty, harfista, brnkaj na harfu !"
Yadâg tanad ! Kiyadâg tanad ! (Ad.) Yadâg tand ! Kiyadâg tand ! (Z.) = "Choď tam !", "Ty choď tam !"
----
P-AdW opytovací spôsob
Zdá sa, že opytovací spôsob rôznych viet by sa tvoril veľmi podobne ako oznamovací spôsob.
Veta by sa teda vyjadrila v oznamovacom spôsobe a bola by zakončená otáznikom.
Pochopiteľne, existovali by aj komplexnejšie verzie tohto postupu.
Opytovací spôsob by sa dal tvoriť aj začatím vety výrazmi "Kde", "Kam", "Kedy", "Koľko", "Koľkí" a pod.
Príklady opytovacieho spôsobu:
Kitingâ dandalnab ? / Kitingâ auda dandal ? - "Brnkáš na harfu ?" (formálnejšie) / "Brnkáš na harfu ?" (hovorovejšie)
Hitingâ dandalnab ? / Hitingâ auda dandal ? - "Brnká ona na harfu ?" (formálnejšie) / "Brnká ona na harfu ?" (hovorovejšie)
Ubavka kanhuzundô ? - "Strieľa on z luku ?" (dosl. "On-strieľa z-luku ?")
Anaz hênakhâtim ? - "Kde sa stretneme ?" (dosl. "Kde my-dvoj-príchod-ujeme (sa) ?" / "Kde my (sa) stretneme ?")
Anaz ninakhâti-ki ? - "Kde ťa stretnem ?" (dosl. "Kde ja-stretnem-teba ?")
Anaz hênakhâtim-ki ? - "Kde ťa stretneme ?" (dosl. "Kde my-stretneme-teba ?")
Anîd hênakhâtim ? - "Kedy sa stretneme ?" (dosl. "Kedy my-dvoj-príchod-ujeme (sa) ?" / "Kedy my (sa) stretneme ?")
Anîd ninakhâti-ki ? - "Kedy ťa stretnem ?" (dosl. "Kedy ja-stretnem-teba ?")
Anîd hênakhâtim-ki ? - "Kedy ťa stretneme ?" (dosl. "Kedy my-stretneme-teba ?")
Tînid ubâsaphadda ? - "Vtedy to nevedel ?" (dosl. "Vtedy on-nevedel ?")
Tînida lâd ? / Tînida lâdla ? - "Vtedy je otvorené ?" (dosl. "Vtedy-je otvorené ?")
Anîda hîmazadan lâd ? / Anîda hîmazadan lâdla ? - "Kedy je hostinec otvorený ?" (dosl. "Vtedy-je hostinec otvorené ?")
Anîd hênakhim hîmazadanda ? - "Kedy prídeme/dorazíme do hostinca ?" (dosl. "Kedy my-prídeme/my-dorazíme do-hostinca ?")
Mad-êphana hîmazadanda ? - "Ako ďaleko je do hostinca ?" (dosl. "Ako-ďaleko-je do-hostinca ?")
Hatân zagar akirya ? - "Ktorý meč je tvoj ?" (dosl. "Ktoré meč je-tvoje ?")
Hatâni zagîr alirya ? - "Ktoré meč sú vaše ?" (dosl. "Ktoré meče je/sú-vaše ?")
Mâdlinra mâvi ka rasmâvi auda lâira ? - "Koľko je oviec a baranov na lúke ?"
Mâdlinra balîk ramânim auda azra ? - "Koľko lodí sa plaví po mori ?"
Anza-ki ? / Anza ki ? - "Kde si ?" (dosl. "Kde-si ty ?")
Anazad kiyaddi ? / Anazad kibâti ? - "Kam ideš ?" / "Kam kráčaš ?" (dosl. "Kam ty-ideš / ty-kráčaš ?")
Príklady na používanie výrazov ako "kde", "kam", "kedy" si môžeme uviesť aj na príkladoch z prekladu jednej z Tolkienových básní, Žalospevu za Rohirrov. V úvodných vetách sa v nej opakuje otázka "Kde ?", tak si rozoberme jednotlivé vety ako príklady:
Anz îdô karabet ka karabnaret ? - "Kde je dnes/teraz ten kôň a ten jazdec ?"
Anza raset hatîn tâidô pûtara ? - "Kde je ten roh, ktorý kedysi trúbil ?"
Anza harmet ka kôrlabet ka bêl phindî phurusal ? - "Kde je tá prilba a kde tá krúžková zbroj a jasné vlasy vejúce ?"
Anza pâ auda dandalsarm ka karasa nitet alûrzin ? - "Kde je ruka na harfovej strune a ten červený oheň horiaci ?"
Anza tvîlet ka kirimet ka orhal polut alvarin ? - "Kde je tá jar a tá žatva a ten vysoký ovos rastúci ?"
(Pamäjte na to, že neživé veci, ktoré nie sú personifikované, sú vždy stredného rodu.)
----
Ďalšie slovesné predpony, ktoré priamo nesúvisia so slovesnými spôsobmi
Tieto slovesné predpony, slúžiace ako určitá obdoba pomocných slovies, vôbec nesúvisia so slovesnými spôsobmi, ale plnia ďalšie dôležité funkcie pri používaní slovies v P-AdW, spravidla špeciálne roly pri časovaní v určitých slovesných časoch.
inda-/-ind- - vyjadruje obdobu pomocného slovesa "bude" (byť v budúcom čase), resp. "bude vykonané", "bude urobené", "bude uskutočnené". Pre bližšie detaily pozrite článok o budúcom čase.
hâim- - vyjadruje obdobu slovesných tvarov "zvykne robievať", "zvykne vykonávať". Pre bližšie detaily pozrite články o prítomnom a minulom čase.
----
Externé odkazy
Adunajské slovesá, slovesné spôsoby, slovesné časy a časovanie (Eldamo.org)
Adunajské slovesá, slovesné spôsoby, slovesné čast a časovanie (Web Andreasa Moehna)
Historický prézent 1, Historický prézent 2 (Jazyková poradňa slovenského jazyka)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára