Novotvary - Podstatné mená - Neživá príroda a geológia

Novotvary podstatných mien pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu, s témou neživej prírody.

Geológia, vodstvo, astronómia, všetko nájdete v tomto zozname novotvarov.

 

 

Tento článok je v prevažnej miere hotový, čo sa jeho obsahu a súčasného stavu týka.

V adunajčine aj západčine sú všetky neživé veci, predmety, útvary, a všetky abstraktné koncepty stredného rodu. Na rozdiel od slovenčiny preto neexistuje abstraktná gramatická rodovosť založená na tradičných rodových koncovkách. Ani v adunajčine, ani v západčine, či už Tolkienovej kánonickej alebo našej rozšírenej P-AdW verzie, teda nie je možné povedať "ten kameň", "tá skala", "ten potok", "tá rieka", "ten deň", "tá noc", "ten vietor", "tá búrka". Všetky tieto termíny sú výlučne v strednom rode: "to kameň", "to skala", "to potok", "to rieka", "to deň","to noc", "to vietor", "to búrka". 

Žiadne z konceptov súvisiacich s neživou prírodou nie sú životné v (až doslovnom) zmysle ako živé tvory mužského alebo ženského pohlavia, či už zvieratá alebo ľudia. Drvivá väčšina podstatných mien a slov v adunajčine a západčine je stredného rodu. Jedinou ojedinelou výnimkou z tohto ľahko zapamätateľného pravidla sú prípady, ak niekto zámerne personifikuje nejaký prvok neživej prírody či iné neživé veci alebo abstraktné koncepty. Vtedy sa dané výrazy spravidla píšu s veľkým začiatočným p (O personifikáciách si povieme viac v jednom z budúcich článkov.)

 

(C) Matěj Čadil - Blue Mountains (Modré vrchy)

Všeobecné výrazy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• nesên, nesîn - vysl. nesén, nesín - "príroda", "nátura" (j. č.), "prírody", "nátury" (m. č.) - nassë, "príroda", "esencia", "podstata", "nátura" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Zdrojový výraz aj novotvarový výraz vyjadrujú doslovný význam i obrazný význam.  

 

Vodstvo 

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• azra, azrî, azrat - vysl. azra, azrí, azrat - "more" (j. č.), "moria" (m. č.), "pár morí" (p. m. č.) - azra, "more", azrat, "pár morí" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy. 
• azra-zâin - vysl. azra-zájn - "prímorské kraje", "morské kraje" - Kánonický adunajský výraz.  
• lôn, lín - vysl. lón, lín - "jazero", "jazerá" - lóna, "jazierko", "pleso", "rybník" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Horské jazerá, plesá, sa môžu nazývať urdulôn, "horo-jazero", urdulín, "horo-jazerá". Rybník či rybníky s rybami sú lîngulôn, lîngulín.
• nîn - vysl. nín - 1.) "voda", 2.) "vodný tok" - nîn, "voda" (Z.) - Kánonický výraz zo západčiny.
• nîr - vysl. nír - "rieka" - nîn, "voda" (Z.) - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny. Zdrobnenina pre rieku je nîrik, "riečka". Určité tvary sú nîret a nîrit.
• sirîr - vysl. sirír - "potok" - sír(ë), "potok" (Q.), sîr, sír, "potok", "riečka" (S.) - Odvodené od quenijského a sindarského výrazu. Zdrobnenina pre potok je sirîk, "potôčik". Určité tvary sú sirîret a sirîrit.
• wallâm, wallîm - vysl. vallám, vallím - "vlna" (j. č.), "vlny" (m. č.) - falma, "vlna" (Q.), solmë, "vlna" (Q.), falma, "vlna" (RvQ), falle, "pena" (RvQ) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov a od výrazov z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).

 

Horstvá, podložia, rudy, nerasty, geológia

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• bora, bori - vysl. bora, bori - "kameň", "menšia skala" (j. č.), "kamene", "menšie skaly" (m. č.) - bor, "kameň" (edainské jazyky) - Odvodené od edainského výrazu bor, "kameň". Edainské jazyky z Prvého veku tvorili základ pre budúcu adunajčinu, jazyka Númenorčanov, boli jej predchodcami. Na rozdiel od čisto adunajského výrazu-novotvaru abanrud, ktorý môže označovať skalá, bralá, útesy, skalné steny, a pod. (pozri nižšie) tento výraz zapožičaný zo staršieho edainského jazyka označuje kamene a menšie skaly, a to veľkosti a hmotnosti, aké dokáže udržať a zdvihnúť človek. Najväčším predmetom/telesom v P-AdW typicky označovaným ako bora by boli veľké kamene alebo drobné balvany, ktoré by dokázala zdvihnúť poriadne silná osoba. Pod toto označenie patria aj kamene vo veľkostnom rozhraní od kameňov vrhaných ručnými prakmi až po kamene vrhané katapultmi. Upresňujúcim výrazy pre kamienok, drobný kameň je miybora, teda "kamienok" a "skalka" (s predponou miy-, "malé").
  
• abanrud, abanrîd - vysl. abanrud, abanríd - "skala", "skaly" - aban, "súš", "zem" (Ad.), urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. 
  
• - vysl. - "kamenný povrch", "skaln(at)ý povrch" (j. č.), "kamenné povrchy", "skaln(at)é povrchy" (m. č.) - aban, "súš", "zem", urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Poetickejší výraz pre kameň, skalu alebo kamenný povrch, súvislú kamenistú alebo skalnatú pôdu. 
• abêlzimra - vysl. abélzimra - "adamant" - abâr, "mocné" (Ad.), bêl-, "jasné", "žiarivé" (Ad.), zimra, "klenot" (Ad.), bêlzimra, "diamant" (P-AdW) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov a od uvedeného novotvarového P-AdW výrazu. Doslova "mocný-žiarivý-klenot". 
• angê, angal bora, bora n'angê (Ad.), ange, angal bora, bora n'ange (Z.) - vysl. angé/ange, angla bora, bora n'angé/ange - "železo", "železná ruda" - elfské ang- a anga (elfské), "železo", bora, "kameň" (P-AdW) - Doslova "železo", "železný kameň", "kameň-železo". V P-AdW západčine obsahuje krátke písmeno "e", bez diakritiky dĺžňa a dlhého "e" ako v P-AdW adunajčine. 
• azurud, azurîd - vysl. azurud, azuríd - "ostrov", "morský ostrov" (j. č.), "ostrovy", "morské ostrovy" (m. č.) - azra, "more" (Ad.), azru-, "moro-" (Ad.), urud, "hora", "vrch" (Ad.), urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Doslova "more-hora", "more-hory". 
• bêlzimra - pron. bél-zim-ra, bél-zim-ruh - "diamond" - bêl-, "bright", "radiant" (Ad.), zimra, "jewel" (Ad.) - Derived from canon Adunaic terms. Literally "bright-jewel". 
• êmab, emîb - vysl. émab, emíb - "kopec" (j. č.), "kopce" (m. č.) - amun, ambo, "kopec", "nižšia hora" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov.    
• hêlubor(a) (Ad.), helubor(a) (Z.) - vysl. hélubor(a), helubor(a) - "ametyst" - hêli, heli, "fialka" (P-AdW), hêlal, "fialová" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "fialo-kameň". Inšpirované podobným neologizmom pre quenijčinu, helissar, "fialko-kameň", ktorý vynašiel Helge Fauskanger. 
• karrûta(z), bora n'karrûta(z) - vysl. karrúta(z), bora n'karrúta(z) - "meď", "medená ruda" - karas(a), "červené" (P-AdW), rûta, "kov" (P-AdW), bora, "kameň" (P-AdW) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarov. Tolkien pôvodne zaviedol slovo rauta v zmysle  "meď", no neskôr jeho význam zmenil na všeobecnejšie "kov".  
• îlwerbor(a) (Ad.), îlverbor(a) (Z.) - vysl. ílverbor(a) - "opál" - ilweran, "dúha" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "dúho-kameň".  
• izintêlbaz - pron. izintélbaz - "mithril", "mithrilová ruda" - izindi, "priamo", "pravdivo" (Ad.), têlbaz, "striebro" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu a od P-AdW novotvaru (pozri nižšie). Tolkienova fiktívna, zázračne odolná ruda, zriedkavo sa vyskytujúca v útrobách Hmlistých hôr, a ľudovo nazývaná "pravostriebro".   
• layagbor(a) - vysl. lajagbor(a) - "smaragd - layaga, "zelené" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "zeleno-kameň".
• lûybor(a) - vysl. lújbor(a) - "zafír" - iluya, "modré" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "modro-kameň".
• marôn, marîn - vysl. marón, marín - "piesok" (j. č.), "piesky" (m. č.)  - marol, "piesok" (G.) - Odvodené od výrazu v gnómčine, jednej z vývojových predchodkýň noldorčiny a sindarčiny.   
• nimruzimra - vysl. nimruzimra - "beryl" - nimru-, "elfsk-", "elfo-" (Ad.), zimra, "klenot" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Doslova "elfo-klenot".
• nîrurud, nîraban, nîrurîd - vysl. nírurud, níruríd - "riečny ostrov" (j. č.), "riečne ostrovy" (m. č.) - nîr, "rieka" (Ad.), nîru-, "rieko-", "riečno-" (Ad.), urud, "hora", "vrch" (Ad.), urîd, "hory", "vrchy" (Ad.), aban, "súš", "zem" (Ad.) - Odvodené od novotvarového P-AdW výrazu a od kánonických adunajských výrazov. Doslova "rieko-hora", "rieko-súš", atď.  
• norzimra - vysl. norzimra - "diamant" - nor-, "tvrdo-", "odolné" (P-AdW), zimra, "klenot" (Ad.) - Odvodené od P-AdW novotvarov a od kánonického adunajského výrazu. Doslova "tvrdo-klenot".
• pharaz - vysl. faraz - "zlato", "zlatá ruda" - pharaz, "zlato" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz. 
• rendêth, rendîth - vysl. rendéf, rendíf - "sloj", "žila", obrazne "(nerastná) žila" (j. č.), "sloje", "žily", obrazne "(nerastné) žily" (m. č.) - rant, "sloj", "žila" (N.) - Odvodené od uvedených noldorských výrazov. Doslovnejší význam je založený na "žila", "žily". 
• rûta, rûtaz - vysl. rúta, rútaz - "kov" - rauta, "kov" (Q.), pharaz, "zlato" (Ad.) - Odvodené od uvedených quenijských a adunajských výrazov.  
• sêngbor(a) - vysl. séngbor(a) - "rubín" - sêng, "krv" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "krvi-kameň".
• urud, urîd - vysl. urud, uríd - "hora", "vrch" (j. č.), "hory", "vrchy" (m. č.) - urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy, jednotné aj množné číslo.
• urenêd, urenîd - vysl. urenéd, ureníd - "svah (hory)" (j. č.), "svahy (hory, hôr)" (m. č.) - urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.), nendë, "svah", penda-, pendë, "svah" (Q.) - Odvodené od uvedených kánonických adunajských výrazov a od uvedených quenijských výrazov.
• urkûd, urkîd - vysl. urkúd, urkíd - "jaskyňa", "kaverna" (j. č.), "jaskyne", "kaverny" (m. č.) - azra, "more" (Ad.), azru-, "mor-" (Ad.), urud, "hora" (Ad.), kûd, "diera", "brloh" (Z.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od kánonického výrazu zo západčiny.  
• têlbaz - vysl. télbaz - "striebro", "strieborná ruda" - telpe, tyelpe, "striebro" (Q.), celeb, "striebro" (N., S.), pharaz, "zlato" (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského, noldorského a quenijského výrazu a od koncovej prípony kánonického adunajského výrazu.  
• zinka, zinkî - vysl. zinka, zinkí - "drahokam", "drahý kameň" (j. č.), "drahokam", "drahý kameň" (m. č.) - sinqë, "drahokam", "drahý kameň" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 

 

Počasie a atmosférické javy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• bawâb, bawîba (Ad.), bavâb, bavîba (Z.) - vysl. baváb, bavíba - "vietor" (j. č.), "vetry" (m. č.) - bawâb, "vietor", bawîba, "vetry" (Ad.) - Odvodené od kánoncikých adunajských výrazov a ich novotvarových P-AdW odvodenín v západčine. 
• halak (Ad.), halk (Z.), halki - vysl. halak, halk, halki - "ľad" (j. č.), "ľady" (m. č.) - helcë, "ľad" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• îlwerê (Ad.), îlvere (Z.) - vysl. ílveré, ílvere - "dúha" - ilweran, "dúha" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• lôz, lôzi - vysl lóz, lózi - "sneh" (j. č.), "snehy" (m. č.) - lossë, "sneh" (Q.), olossë, "napadaný sneh" (Q.) - Odvodené od quenijských výrazov lossë, "sneh", olossë, "napadaný sneh".
• nikhê, nikhî (Ad.), nihe, nihi (Z.) - vysl. niché, nichí, nihe, nihi - "mráz" (j. č.), "mrazy" (m. č.) - nixë, "mráz" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Sloveso mrznúť je nikhâ (Ad.), nihâ (Z.). 
• phântha, phânthî - vysl fánfa, fánfí - "oblak" (j. č.), "oblaky" (m. č.) - fána, "oblak", "mrak" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• nikhê, nikhî (Ad.), nihe, nihi (Z.) - vysl. niché, nichí, nihe, nihi - "mráz" (j. č.), "mrazy" (m. č.) - nixë, "mráz" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Sloveso mrznúť je nikhâ (Ad.), nihâ (Z.).
• ulin, ulini - vysl. ulin, ulini - "dážď" (j. č.), "dažde" (m. č.) - ulo, "dážď" (Q.), ul-, "pršať", slovotvorný základ (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov (vrátane slovesného slovotvorného základu). 
• lôzkalab - vysl. lózkalab - "sneženie" - lôz, "sneh" (P-AdW), kalab, "pád", "padanie" (Ad.) - Odvodené od novotvarového P-AdW výrazu a od kánonického adunajského výrazu. 

Časové úseky a meranie času

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• ûrapûh, ûrapûhi (Ad.), ûrepûh, ûrepûhi (Z.) - vysl. úrapúh, úrapúhi, úrepúh, úrepúhi - "deň" (j. č.), "dni" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "slni-dych". Kým slnko "dýcha na oblohe", je deň. Poetická logika. Určitý tvar jednotného čísla je ûrapûhet / ûrepûhet a určitý tvar množného čísla je ûrapûhit / ûrepûhit.
• ûrenazûl, rahatazûl - vysl. úrenazúl, rahatazúl - "ráno", "východ slnka", "brieždenie" - ûri, ûre, "slnko", rahat-, "zlomiť", azûl, "východ" (Ad.) - Doslova "slnka-východ" a "zlom-východu". Čiastočne inšpirované reálnym anglickým výrazom daybreak, "brieždenie". 
• ûrezêmin, ûrezêmen - vysl. úrezémin, úrezémen - "poludnie", "obed (čas obeda)" - ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) 
  
• adûrezêmin, adûrezêmen- vysl. adúrezémin, adúrezémen  - "predpoludnie" - nad-, "za", "po", ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) - Doslova "pred-slnkom-na-oblohe". Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• obûrezêmin, obûrezêmen - vysl. obúrezémin, obúrezémen  - "popoludnie" - ob-, "poza", "pred", ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) - Doslova "po-slnku-na-oblohe".
  
• ûrenadûn - vysl. úrenadún - "západ slnka" - ûre, "slnko" (P-AdW), adûn, "západ", kalab, "pád" (Ad.) - Doslova "slnka-západ" a "slnka-pád".
• lômi, lomîn - vysl. lómi, lomín - "noc" (j. č.), "noci" (m. č.) - lômi, "noc" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz pre noc. Množné číslo je novotvarový výraz.
  
• lômikalab - vysl. lómi - "príchod noci" - lômi, "noc", kalab, "pád" (Ad.) - Doslova "noci-pád" (inšpirované angl. nightfall), v prenesenom zmysle "príchod noci". 
• adûrapûh, adûrapûhi (Ad.), adûrepûh, adûrepûhi (Z.) - vysl. adúrapúh, adúrapúhi, adúrepúh, adúrepúhi - "včera" - nad-, "za","po", ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "pred-slni-dych", teda predchádzajúci deň, včerajší deň. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• adatûrapûh (Ad.), adatûrepûh (Z.) - vysl. adatúrapúh, adatúrepúh - "predvčerom" - nad-, "za","po", -at, "dvoj-", prípona duálu, ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "dvoj-pred-slni-dych", teda predvčerajší deň, deň pred včerajším dňom. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• obûrapûh, obûrapûhi (Ad.), obûrepûh, obûrepûhi (Z.) - vysl. obúrapúh, obúrapúhi, obúrepúh, obúrepúhi - "zajtra" - ob-, "poza" (Ad.), "pred", ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "pred-slni-dych", teda predchádzajúci deň, včerajší deň. 
• enárad  - vysl. enárad - "zajtra" - enar, "zajtra" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• obatûrapûh (Ad.), obatûrepûh (Z.) - vysl. obatúrapúh, obatúrepúh - "pozajtra" - ob-, "poza", "pred", -at, "dvoj-", prípona duálu, ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "dvoj-po-slni-dych", teda pozajtrajší deň, deň po zajtrajšom dni. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
  
• ûrahaz, ûrahazi (Ad.), ûrehaz, ûrehazi (Z.) - vysl. úrahaz, úrahazi, úrehaz, úrehazi - "týždeň" (j. č.), "týždne" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), hazad, hazid, "sedem" (Ad.), hazad (P-AdW Ad.), hazid (P-AdW Z.) - Doslova "slni-sedem". Slnko sa sedemkrát ukáže na oblohe, čiže jeden týždeň. Poetická logika. Určitý tvar jednotného čísla je ûrahazet / ûrehazet (alebo ûrehazt)  a určitý tvar množného čísla je ûrahazit / ûrehazit.
• nîluba, nîlubî (Ad.), nîloba, nîlobî (W.) - vysl. níluba, nílubí, níloba, nílobí - "mesiac" (j. č.), "mesiace" (m. č.) - nîlo, nîl, "mesiac", "Mesiac" (Ad., Z. P-AdW), batâ, "ísť", "kráčať", "putovať" (P-AdW), batân, "cesta" (Ad.) - Vcelku doslovne "mesiaco-cesta", "mesiaco-púť". Opäť poetická logika, odvodené podobne ako výrazy pre rok, roky (pozri ďalej).
• ûraba, ûrabî (Ad.), ûreba, ûrebî (W.) - vysl. úraba, úrabí, úreba, úrabí - "rok" (j. č.), "roky" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), batâ, "ísť", "kráčať", "putovať" (P-AdW), batân, "cesta" (Ad.) - Vcelku doslovne "slni-cesta", "slni-púť". Opäť poetická logika, odvodené podobne ako výrazy pre kalendárny mesiac, kalendárne mesiace (pozri vyššie).
• lûmar, lûmir - vysl. lúmar, lúmir - "hodina", "hodiny" - lúmë, "čas", "hodina" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. (Hodiny v množnom čísle označujú časovú jednotku, nie sú nevyhnutne synonymom pre zariadenie merajúce čas.)
  

Ročné obdobia

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• twîl (Ad.), tvîl (Z.) - vysl. tvíl - "jar" - tuile, "jar" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "jar", "jarné obdobie".
• alâil - vysl. alájl - "leto" - laire, ellaire, "leto" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "leto", "letné obdobie".
• kalabîl - vysl. kalabíl - "jeseň" - kalab, "pád", "padanie" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu pre "padanie", s koncovkou typickou pre ročné obdobia.
  
• hrîl - vysl. hríl - "zima" - hríve, "zima" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "zimu", "zimné obdobie".

 

Iné javy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• aslîd - vysl. aslíd - "popol" - littë, "popol" (Q. rekonšt.) - Odvodené od uvedeného rekonštruovaného quenijského výrazu pre "popol", navrhnutého Helgom Fauskangerom. Toto je vo svojej podstate nepočítateľné podstatné meno, bez osobitého jednotného či množného čísla. 
• diyêv, diyîv - vysl. dijév, dijív - "chuť", "chute" - tyávë, "chuť" (Q.), tyav-, "ochutnať", "ochutnávať", "cítiť chuť" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov. 
• gunûd (Ad.), gund (Z.), gunîd (m. č.) - vysl. gunúd, gund, guníd - "dym", "dymy" - quonda, "dym", "dusivý dym" (Q.), qonda, "dym", "dusivý dym" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a výrazy z ranej verzie quenijčiny.
• hlôr, hlôri - vysl. hlór, hlóri - "zvuk", "hluk", "lomoz" (j. č.), "zvuky", "hluky", "lomozy" (m. č.) - hlôn(a), "zvuk", "lomoz", "hluk" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• kâlo - vysl. kálo - "svetlo" - cala, "svetlo" (Q.), calad, "svetlo", galad, "svit" (S.), cala, "svetlo" (T.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu, sindarského výrazu a telerského výrazu.
• lûr - vysl. lúr - "čas" -  lúmë, "čas" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• lûrtîha - vysl. lúrtíha - "moment", "chvíľa" (všeobecne), "okamih" (hovorovo) -  lûr, "čas" (P-AdW), tîha, "žmurknutie", tuduntîha, "žmurk", "žmurknutie oka" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvaru (výraz pre "žmurknutie" odvodený od quenijského výrazu).  
• mâril - vysl. máril - "perla" - marilla, "perla" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• nite, nito - vysl. nite, nito - "oheň" - nitîr, "zažínač" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
  
• nitezôr, nitozôr - vysl. nitezór, nitozór - "plameň ohňa" - nite, nito, "oheň" (P-AdW), zôr, "plameň", "pena" (Ad.) - Odvodené od P-AdW novotvaru a kánonického adunajského výrazu.
• olmê, olmî - vysl. olmé, olmí - "vôňa", "zápach" (j. č.), "vône", "zápachy" (m. č.) - olmë, "vôňa", "zápach" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.  
• phanêw (Ad.), phanêv (Z.), phanêv (m. č.) - vysl. fanév, fanív - "para", "pary" - fanwë, "para" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Príklad: Nînla phanêw/phanêv, "vodná para".  

 

----

Externé odkazy

Eldamo.org:

Elfdict.com:   azra (Ad.) azra-zâin (Ad.), ,,, bor (EdJ), cala (Q., T.) , calad, galad (S.), ellairë (Q.),,,  fanwë (Q.), laire (Q.), nîn (Z.), nitir, nitîr (Ad.), qonda (RvQ), quonda (Q.), sakal (Ad.), tuile (Q.), ûri (Ad.), urud (Ad.), zôr (Ad.)