Novotvary - Podstatné mená - Neživá príroda a geológia

Novotvary podstatných mien pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu, s témou neživej prírody.

Geológia, vodstvo, astronómia, všetko nájdete v tomto zozname novotvarov.

 

 

Na článku sa pracuje.

V adunajčine aj západčine sú všetky neživé veci, predmety, útvary, a všetky abstraktné koncepty stredného rodu. Na rozdiel od slovenčiny preto neexistuje abstraktná gramatická rodovosť založená na tradičných rodových koncovkách. Ani v adunajčine, ani v západčine, či už Tolkienovej kánonickej alebo našej rozšírenej P-AdW verzie, teda nie je možné povedať "ten kameň", "tá skala", "ten potok", "tá rieka", "ten deň", "tá noc", "ten vietor", "tá búrka". Všetky tieto termíny sú výlučne v strednom rode: "to kameň", "to skala", "to potok", "to rieka", "to deň","to noc", "to vietor", "to búrka". 

Žiadne z konceptov súvisiacich s neživou prírodou nie sú životné v (až doslovnom) zmysle ako živé tvory mužského alebo ženského pohlavia, či už zvieratá alebo ľudia. Drvivá väčšina podstatných mien a slov v adunajčine a západčine je stredného rodu. Jedinou ojedinelou výnimkou z tohto ľahko zapamätateľného pravidla sú prípady, ak niekto zámerne personifikuje nejaký prvok neživej prírody či iné neživé veci alebo abstraktné koncepty. Vtedy sa dané výrazy spravidla píšu s veľkým začiatočným p (O personifikáciách si povieme viac v jednom z budúcich článkov.)

 

(C) Matěj Čadil - Blue Mountains (Modré vrchy)

Všeobecné výrazy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• nesên, nesîn - vysl. nesén, nesín - "príroda", "nátura" (j. č.), "prírody", "nátury" (m. č.) - nassë, "príroda", "esencia", "podstata", "nátura" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Zdrojový výraz aj novotvarový výraz vyjadrujú doslovný význam i obrazný význam. 
  

 

Vodstvo 

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• azra - vysl. azra - "more" (j. č.), "moria" (m. č.),  (p. m. č.) - azra, "more" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz. 
• azra-zâin - vysl. azra-zájn - "prímorské kraje", "morské kraje" - Kánonický adunajský výraz. 
• nîn - vysl. nín - 1.) "voda", 2.) "vodný tok" - nîn, "voda" (Z.) - Kánonický výraz zo západčiny.
• nîr - vysl. nír - "rieka" - nîn, "voda" (Z.) - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny. Zdrobnenina pre rieku je nîrik, "riečka". Určité tvary sú nîret a nîrit.
• sirîr - vysl. sirír - "potok" - sír(ë), "potok" (Q.), sîr, sír, "potok", "riečka" (S.) - Odvodené od quenijského a sindarského výrazu. Zdrobnenina pre rieku je sirîk, "potôčik". Určité tvary sú sirîret a sirîrit.

 

Horstvá, podložia, geológia

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• bora, bori - vysl. bora, bori - "kameň", "menšia skala" (j. č.), "kamene", "menšie skaly" (m. č.) - bor, "kameň" (edainské jazyky) - Odvodené od edainského výrazu bor, "kameň". Edainské jazyky z Prvého veku tvorili základ pre budúcu adunajčinu, jazyka Númenorčanov, boli jej predchodcami. Na rozdiel od čisto adunajského výrazu-novotvaru abanrud, ktorý môže označovať skalá, bralá, útesy, skalné steny, a pod. (pozri nižšie) tento výraz zapožičaný zo staršieho edainského jazyka označuje kamene a menšie skaly, a to veľkosti a hmotnosti, aké dokáže udržať a zdvihnúť človek. Najväčším predmetom/telesom v P-AdW typicky označovaným ako bora by boli veľké kamene alebo drobné balvany, ktoré by dokázala zdvihnúť poriadne silná osoba. Pod toto označenie patria aj kamene vo veľkostnom rozhraní od kameňov vrhaných ručnými prakmi až po kamene vrhané katapultmi. Upresňujúcim výrazy pre kamienok, drobný kameň je miybora, teda "kamienok" a "skalka" (s predponou miy-, "malé").
  
• abanrud, abanrîd - vysl. abanrud, abanríd - "skala", "skaly" - aban, "súš", "zem" (Ad.), urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. 
  
• - vysl. - "kamenný povrch", "skaln(at)ý povrch" (j. č.), "kamenné povrchy", "skaln(at)é povrchy" (m. č.) - aban, "súš", "zem", urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Poetickejší výraz pre kameň, skalu alebo kamenný povrch, súvislú kamenistú alebo skalnatú pôdu.
  
• urud, urîd - vysl. urud, uríd - "hora", "vrch" (j. č.), "hory", "vrchy" (m. č.) - urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy, jednotné aj množné číslo.
  

 

Počasie a atmosférické javy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• bawâb, bawîba (Ad.), bavâb, bavîba (Z.) - vysl. baváb, bavíba - "vietor" (j. č.), "vetry" (m. č.) -
  
• halak (Ad.), halk (Z.), halki - vysl. halak, halk, halki - "ľad" (j. č.), "ľady" (m. č.) - helcë, "ľad" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského slova.
  
• lôz, lôzi - vysl lóz, lózi - "sneh" (j. č.), "snehy" (m. č.) - lossë, "sneh" (Q.) - odvodené od quenijských výrazov lossë, "sneh", olossë, "napadaný sneh".
• ulin, ulini - vysl. ulin - "dážď" (j. č.), "dažde" (m. č.) - 
• lôzkalab - vysl. lózkalab - "sneženie" - lôz, "sneh" (P-AdW), kalab, "pád", "padanie" (Ad.) -
  

Časové úseky a meranie času

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• ûrapûh, ûrapûhi (Ad.), ûrepûh, ûrepûhi (Z.) - vysl. úrapúh, úrapúhi, úrepúh, úrepúhi - "deň" (j. č.), "dni" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "slni-dych". Kým slnko "dýcha na oblohe", je deň. Poetická logika. Určitý tvar jednotného čísla je ûrapûhet / ûrepûhet a určitý tvar množného čísla je ûrapûhit / ûrepûhit.
• ûrenazûl, rahatazûl - vysl. úrenazúl, rahatazúl - "ráno", "východ slnka", "brieždenie" - ûri, ûre, "slnko", rahat-, "zlomiť", azûl, "východ" (Ad.) - Doslova "slnka-východ" a "zlom-východu". Čiastočne inšpirované reálnym anglickým výrazom daybreak, "brieždenie". 
• ûrezêmin, ûrezêmen - vysl. úrezémin, úrezémen - "poludnie", "obed (čas obeda)" - ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) 
  
• adûrezêmin, adûrezêmen- vysl. adúrezémin, adúrezémen  - "predpoludnie" - nad-, "za", "po", ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) - Doslova "pred-slnkom-na-oblohe". Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• obûrezêmin, obûrezêmen - vysl. obúrezémin, obúrezémen  - "popoludnie" - ob-, "poza", "pred", ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) - Doslova "po-slnku-na-oblohe".
  
• ûrenadûn - vysl. úrenadún - "západ slnka" - ûre, "slnko" (P-AdW), adûn, "západ", kalab, "pád" (Ad.) - Doslova "slnka-západ" a "slnka-pád".
• lômi, lomîn - vysl. lómi, lomín - "noc" (j. č.), "noci" (m. č.) - lômi, "noc" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz pre noc. Množné číslo je novotvarový výraz.
  
• lômikalab - vysl. lómi - "príchod noci" - lômi, "noc", kalab, "pád" (Ad.) - Doslova "noci-pád" (inšpirované angl. nightfall), v prenesenom zmysle "príchod noci". 
• adûrapûh, adûrapûhi (Ad.), adûrepûh, adûrepûhi (Z.) - vysl. adúrapúh, adúrapúhi, adúrepúh, adúrepúhi - "včera" - nad-, "za","po", ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "pred-slni-dych", teda predchádzajúci deň, včerajší deň. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• adatûrapûh (Ad.), adatûrepûh (Z.) - vysl. adatúrapúh, adatúrepúh - "predvčerom" - nad-, "za","po", -at, "dvoj-", prípona duálu, ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "dvoj-pred-slni-dych", teda predvčerajší deň, deň pred včerajším dňom. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• obûrapûh, obûrapûhi (Ad.), obûrepûh, obûrepûhi (Z.) - vysl. obúrapúh, obúrapúhi, obúrepúh, obúrepúhi - "zajtra" - ob-, "poza" (Ad.), "pred", ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "pred-slni-dych", teda predchádzajúci deň, včerajší deň. 
• enárad  - vysl. enárad - "zajtra" - enar, "zajtra" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• obatûrapûh (Ad.), obatûrepûh (Z.) - vysl. obatúrapúh, obatúrepúh - "pozajtra" - ob-, "poza", "pred", -at, "dvoj-", prípona duálu, ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "dvoj-po-slni-dych", teda pozajtrajší deň, deň po zajtrajšom dni. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
  
• ûrahaz, ûrahazi (Ad.), ûrehaz, ûrehazi (Z.) - vysl. úrahaz, úrahazi, úrehaz, úrehazi - "týždeň" (j. č.), "týždne" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), hazad, hazid, "sedem" (Ad.), hazad (P-AdW Ad.), hazid (P-AdW Z.) - Doslova "slni-sedem". Slnko sa sedemkrát ukáže na oblohe, čiže jeden týždeň. Poetická logika. Určitý tvar jednotného čísla je ûrahazet / ûrehazet (alebo ûrehazt)  a určitý tvar množného čísla je ûrahazit / ûrehazit.
• nîluba, nîlubî (Ad.), nîloba, nîlobî (W.) - vysl. níluba, nílubí, níloba, nílobí - "mesiac" (j. č.), "mesiace" (m. č.) - nîlo, nîl, "mesiac", "Mesiac" (Ad., Z. P-AdW), batâ, "ísť", "kráčať", "putovať" (P-AdW), batân, "cesta" (Ad.) - Vcelku doslovne "mesiaco-cesta", "mesiaco-púť". Opäť poetická logika, odvodené podobne ako výrazy pre rok, roky (pozri ďalej).
• ûraba, ûrabî (Ad.), ûreba, ûrebî (W.) - vysl. úraba, úrabí, úreba, úrabí - "rok" (j. č.), "roky" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), batâ, "ísť", "kráčať", "putovať" (P-AdW), batân, "cesta" (Ad.) - Vcelku doslovne "slni-cesta", "slni-púť". Opäť poetická logika, odvodené podobne ako výrazy pre kalendárny mesiac, kalendárne mesiace (pozri vyššie).
• lûmar, lûmir - vysl. lúmar, lúmir - "hodina", "hodiny" - lúmë, "hodina" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. (Hodiny v množnom čísle označujú časovú jednotku, nie sú nevyhnutne synonymom pre zariadenie merajúce čas.)
  

Ročné obdobia

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• twîl (Ad.), tvîl (Z.) - vysl. tvíl - "jar" - tuile, "jar" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "jar", "jarné obdobie".
• alâil - vysl. alájl - "leto" - laire, ellaire, "leto" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "leto", "letné obdobie".
• kalabîl - vysl. kalabíl - "jeseň" - kalab, "pád", "padanie" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu pre "padanie", s koncovkou typickou pre ročné obdobia.
  
• hrîl - vysl. hríl - "zima" - hríve, "zima" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "zimu", "zimné obdobie".

 

Iné javy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• phanêw (Ad.), phanêv (Z.) - vysl. fanév - "para" - fanwë, "para" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Príklad: Nînla phanêw/phanêv, "vodná para".
  
• gunûd (Ad.), gund (Z.) - vysl. gunúd, gund - "dym" - quonda, "dym", "dusivý dym" (Q.), qonda, "dym", "dusivý dym" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a výrazy z ranej verzie quenijčiny.
• kâlo - vysl. kálo - "svetlo" - cala, "svetlo" (Q.), calad, "svetlo", galad, "svit" (S.), cala, "svetlo" (T.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu, sindarského výrazu a telerského výrazu.
• nite, nito - vysl. nite, nito - "oheň" - nitîr, "zažínač" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
  
• nitezôr, nitozôr - vysl. nitezór, nitozór - "plameň ohňa" - nite, nito, "oheň" (P-AdW), zôr, "plameň", "pena" (Ad.) - Odvodené od novotvaru a kánonického adunajského výrazu.
  

 

 

 

Temporary

Spoluhlásky: b, d, g, h, k, l, m, n, p, r, s, t, w, y, z
Samohlásky: a, (e), i, (o), u, â, ê, î, ô, û / Â, Ê, Î, Ô, Û
Dvojhlásky: âi, âu, ôi, êu / Âi, Âu, Ôi, Êu

----

Externé odkazy

Eldamo.org:

Elfdict.com:   azra (Ad.) azra-zâin (Ad.), ,,, bor (EdJ), cala (Q., T.) , calad, galad (S.), ellairë (Q.),,,  fanwë (Q.), laire (Q.), nîn (Z.), nitir, nitîr (Ad.), qonda (RvQ), quonda (Q.), sakal (Ad.), tuile (Q.), ûri (Ad.), urud (Ad.), zôr (Ad.)