Novotvary - Podstatné mená - Neživá príroda a geológia

Novotvary podstatných mien pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu, s témou neživej prírody.

Geológia, vodstvo, astronómia, všetko nájdete v tomto zozname novotvarov.

 

 

Tento článok je v prevažnej miere hotový, čo sa jeho obsahu a súčasného stavu týka.

V adunajčine aj západčine sú všetky neživé veci, predmety, útvary, a všetky abstraktné koncepty stredného rodu. Na rozdiel od slovenčiny preto neexistuje abstraktná gramatická rodovosť založená na tradičných rodových koncovkách. Ani v adunajčine, ani v západčine, či už Tolkienovej kánonickej alebo našej rozšírenej P-AdW verzie, teda nie je možné povedať "ten kameň", "tá skala", "ten potok", "tá rieka", "ten deň", "tá noc", "ten vietor", "tá búrka". Všetky tieto termíny sú výlučne v strednom rode: "to kameň", "to skala", "to potok", "to rieka", "to deň","to noc", "to vietor", "to búrka". 

Žiadne z konceptov súvisiacich s neživou prírodou nie sú životné v (až doslovnom) zmysle ako živé tvory mužského alebo ženského pohlavia, či už zvieratá alebo ľudia. Drvivá väčšina podstatných mien a slov v adunajčine a západčine je stredného rodu. Jedinou ojedinelou výnimkou z tohto ľahko zapamätateľného pravidla sú prípady, ak niekto zámerne personifikuje nejaký prvok neživej prírody či iné neživé veci alebo abstraktné koncepty. Vtedy sa dané výrazy spravidla píšu s veľkým začiatočným p (O personifikáciách si povieme viac v jednom z budúcich článkov.)

 

(C) Matěj Čadil - Blue Mountains (Modré vrchy)

Všeobecné výrazy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• nesên, nesîn - vysl. nesén, nesín - "príroda", "nátura" (j. č.), "prírody", "nátury" (m. č.) - nassë, "príroda", "esencia", "podstata", "nátura" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Zdrojový výraz aj novotvarový výraz vyjadrujú doslovný význam i obrazný význam.  

 

Vodstvo 

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• azra, azrî, azrat - vysl. azra, azrí, azrat - "more" (j. č.), "moria" (m. č.), "pár morí" (p. m. č.) - azra, "more", azrat, "pár morí" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy. 
• azra-zâin - vysl. azra-zájn - "prímorské kraje", "morské kraje" - Kánonický adunajský výraz.  
• khibil, khibîl - vysl. chibil, chibíl - "prameň" (j. č.), "pramene" (m. č.) - khibil, "prameň" (Ad.), khibîl, "pramene" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy. Výslovnostne dbajte prosím na to, že množné číslo sa odlišuje len poslednou, dlhou samohláskou. Tento výraz sa dá používať aj v zmysle "studňa", "studnička", "studne", "studničky" (hlavne v zmysle prameňa alebo studničky v prírode, nie dedinskej studne). Vzhľadom na neprítomnosť zvuku "ch" v západčine (aspoň vo väčšine jej foriem) nie je isté, či sa v západčine tento výraz vyslovoval s "ch". Pravdepodobnejšie by asi bolo nahradenie "ch" písmenom "h", a západská verzia by asi znela hibil a hibîl. "Pramenitá voda" by bola khibila nîn, "voda z prameňa" zas nîn an-khibil.
• lôn, lín - vysl. lón, lýn - "jazero", "jazerá" - lóna, "jazierko", "pleso", "rybník" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Horské jazerá, plesá, sa môžu nazývať urdulôn, "horo-jazero", urdulín, "horo-jazerá". Rybník či rybníky s rybami sú lîngulôn, lîngulín.
• nîn - vysl. nýn - 1.) "voda", 2.) "vodný tok" - nîn, "voda" (Z.) - Kánonický výraz zo západčiny.
• nîr - vysl. nýr - "rieka" - nîn, "voda" (Z.) - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny. Zdrobnenina pre rieku je nîrik, "riečka". Určité tvary sú nîret a nîrit.
• sirîr - vysl. sirír - "potok" - sír(ë), "potok" (Q.), sîr, sír, "potok", "riečka" (S.) - Odvodené od quenijského a sindarského výrazu. Zdrobnenina pre potok je sirîk, "potôčik". Určité tvary sú sirîret a sirîrit.
• wallâm, wallîm - vysl. vallám, vallým - "vlna" (j. č.), "vlny" (m. č.) - falma, "vlna" (Q.), solmë, "vlna" (Q.), falma, "vlna" (RvQ), falle, "pena" (RvQ) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov a od výrazov z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).

 

Horstvá, podložia, rudy, nerasty, geológia

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• bora, bori - vysl. bora, bori - "kameň", "menšia skala" (j. č.), "kamene", "menšie skaly" (m. č.) - bor, "kameň" (edainské jazyky) - Odvodené od edainského výrazu bor, "kameň". Edainské jazyky z Prvého veku tvorili základ pre budúcu adunajčinu, jazyka Númenorčanov, boli jej predchodcami. Na rozdiel od čisto adunajského výrazu-novotvaru abanrud, ktorý môže označovať skalá, bralá, útesy, skalné steny, a pod. (pozri nižšie) tento výraz zapožičaný zo staršieho edainského jazyka označuje kamene a menšie skaly, a to veľkosti a hmotnosti, aké dokáže udržať a zdvihnúť človek. Najväčším predmetom/telesom v P-AdW typicky označovaným ako bora by boli veľké kamene alebo drobné balvany, ktoré by dokázala zdvihnúť poriadne silná osoba. Pod toto označenie patria aj kamene vo veľkostnom rozhraní od kameňov vrhaných ručnými prakmi až po kamene vrhané katapultmi. Upresňujúcim výrazy pre kamienok, drobný kameň je miybora, teda "kamienok" a "skalka" (s predponou miy-, "malé").
  
• abanrud, abanrîd - vysl. abanrud, abanríd - "skala", "skaly" - aban, "súš", "zem" (Ad.), urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. 
  
• - vysl. - "kamenný povrch", "skaln(at)ý povrch" (j. č.), "kamenné povrchy", "skaln(at)é povrchy" (m. č.) - aban, "súš", "zem", urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Poetickejší výraz pre kameň, skalu alebo kamenný povrch, súvislú kamenistú alebo skalnatú pôdu. 
• abêlzimra - vysl. abélzimra - "adamant" - abâr, "mocné" (Ad.), bêl-, "jasné", "žiarivé" (Ad.), zimra, "klenot" (Ad.), bêlzimra, "diamant" (P-AdW) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov a od uvedeného novotvarového P-AdW výrazu. Doslova "mocný-žiarivý-klenot". 
• angê, angal bora, bora n'angê (Ad.), ange, angal bora, bora n'ange (Z.) - vysl. angé/ange, angla bora, bora n'angé/ange - "železo", "železná ruda" - elfské ang- a anga (elfské), "železo", bora, "kameň" (P-AdW) - Doslova "železo", "železný kameň", "kameň-železo". V P-AdW západčine obsahuje krátke písmeno "e", bez diakritiky dĺžňa a dlhého "e" ako v P-AdW adunajčine. 
• azurud, azurîd - vysl. azurud, azuríd - "ostrov", "morský ostrov" (j. č.), "ostrovy", "morské ostrovy" (m. č.) - azra, "more" (Ad.), azru-, "moro-" (Ad.), urud, "hora", "vrch" (Ad.), urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Doslova "more-hora", "more-hory". 
• banno, banni - vysl. banno, banni - "kopec" (j. č.), "kopce" (m. č.) - banno, "kopec", "nižšia hora" (Z.) - Kánonický výraz zo západčiny s novotvarovou formou pre množné číslo.   
• bêlzimra - vysl. bélzimra - "diamant" - bêl-, "jasné", "žiarivé" (Ad.), zimra, "klenot" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Doslova "jasno-klenot", "žiari-klenot". 
• dâira - vysl. dájra - "hlina", "pôda" - dâira, "hlina", "pôda", "zem" (Ad./P-AdW) - Kánonický adunajský výraz, mierne kontextovo a synonymicky upresnený v P-AdW.  
• êmab, emîb - vysl. émab, emíb - "kopec" (j. č.), "kopce" (m. č.) - amun, ambo, "kopec", "nižšia hora" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov.    
• hêlubor(a) (Ad.), helubor(a) (Z.) - vysl. hélubor(a), helubor(a) - "ametyst" - hêli, heli, "fialka" (P-AdW), hêlal, "fialová" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "fialo-kameň". Inšpirované podobným neologizmom pre quenijčinu, helissar, "fialko-kameň", ktorý vynašiel Helge Fauskanger. 
• karrûta(z), bora n'karrûta(z) - vysl. karrúta(z), bora n'karrúta(z) - "meď", "medená ruda" - karas(a), "červené" (P-AdW), rûta, "kov" (P-AdW), bora, "kameň" (P-AdW) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarov. Tolkien pôvodne zaviedol slovo rauta v zmysle  "meď", no neskôr jeho význam zmenil na všeobecnejšie "kov".  
• kirith, kirîth (Ad.), kirid, kirîd (Z.) - vysl. kirif, kiríf, kirid, kiríd - "priesmyk", "priesmyky" - cirith, "priesmyk", "rozsadlina" (S.) - Odvodené od uvedeného sindarského výrazu. Výraz je platný aj pre rozsadliny použiteľné ako priesmyky, horské prechody.
• îlwerbor(a) (Ad.), îlverbor(a) (Z.) - vysl. ílverbor(a) - "opál" - ilweran, "dúha" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "dúho-kameň".  
• izintêlbaz - pron. izintélbaz - "mithril", "mithrilová ruda" - izindi, "priamo", "pravdivo" (Ad.), têlbaz, "striebro" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu a od P-AdW novotvaru (pozri nižšie). Tolkienova fiktívna, zázračne odolná ruda, zriedkavo sa vyskytujúca v útrobách Hmlistých hôr, a ľudovo nazývaná "pravostriebro".   
• layagbor(a) - vysl. lajagbor(a) - "smaragd - layaga, "zelené" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "zeleno-kameň".
• lûybor(a) - vysl. lújbor(a) - "zafír" - iluya, "modré" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "modro-kameň".
• marôn, marîn - vysl. marón, marín - "piesok" (j. č.), "piesky" (m. č.)  - marol, "piesok" (G.) - Odvodené od výrazu v gnómčine, jednej z vývojových predchodkýň noldorčiny a sindarčiny.   
• nimruzimra - vysl. nimruzimra - "beryl" - nimru-, "elfsk-", "elfo-" (Ad.), zimra, "klenot" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Doslova "elfo-klenot".
• nîrurud, nîraban, nîrurîd - vysl. nírurud, níruríd - "riečny ostrov" (j. č.), "riečne ostrovy" (m. č.) - nîr, "rieka" (Ad.), nîru-, "rieko-", "riečno-" (Ad.), urud, "hora", "vrch" (Ad.), urîd, "hory", "vrchy" (Ad.), aban, "súš", "zem" (Ad.) - Odvodené od novotvarového P-AdW výrazu a od kánonických adunajských výrazov. Doslova "rieko-hora", "rieko-súš", atď.  
• norzimra - vysl. norzimra - "diamant" - nor-, "tvrdo-", "odolné" (P-AdW), zimra, "klenot" (Ad.) - Odvodené od P-AdW novotvarov a od kánonického adunajského výrazu. Doslova "tvrdo-klenot".
• pharaz - vysl. faraz - "zlato", "zlatá ruda" - pharaz, "zlato" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz. 
• rendêth, rendîth - vysl. rendéf, rendíf - "sloj", "žila", obrazne "(nerastná) žila" (j. č.), "sloje", "žily", obrazne "(nerastné) žily" (m. č.) - rant, "sloj", "žila" (N.) - Odvodené od uvedených noldorských výrazov. Doslovnejší význam je založený na "žila", "žily". 
• rûta, rûtaz - vysl. rúta, rútaz - "kov" - rauta, "kov" (Q.), pharaz, "zlato" (Ad.) - Odvodené od uvedených quenijských a adunajských výrazov.  
• sêngbor(a) - vysl. séngbor(a) - "rubín" - sêng, "krv" (P-AdW), bora, "kameň", "skala" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "krvi-kameň".
• sinkê (Ad.), sink (Z.), sinkî (m. č.) - vysl. sinké (Ad.), sink (Z.), sinkí (m. č.) - "soľ" (j. č.), "soli" (m. č.) - singë, "soľ" (Q.), singwa, "slané", "soľné", príd. meno (Q.), sing, "soľ" (S.), singren, "slané", "soľné", príd. meno (S. rekonšt.), siñgi, "soľ" (raná elfčina) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov, sindarských výrazov a od výrazu z ranej formy elfčiny.   
• têlbaz - vysl. télbaz - "striebro", "strieborná ruda" - telpe, tyelpe, "striebro" (Q.), celeb, "striebro" (N., S.), pharaz, "zlato" (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského, noldorského a quenijského výrazu a od koncovej prípony kánonického adunajského výrazu.   
• urud, urîd - vysl. urud, uríd - "hora", "vrch" (j. č.), "hory", "vrchy" (m. č.) - urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy, jednotné aj množné číslo.
• urenêd, urenîd - vysl. urenéd, ureníd - "svah (hory)" (j. č.), "svahy (hory, hôr)" (m. č.) - urud, "hora", "vrch", urîd, "hory", "vrchy" (Ad.), nendë, "svah", penda-, pendë, "svah" (Q.) - Odvodené od uvedených kánonických adunajských výrazov a od uvedených quenijských výrazov.
• urkûd, urkîd - vysl. urkúd, urkíd - "jaskyňa", "kaverna" (j. č.), "jaskyne", "kaverny" (m. č.) - azra, "more" (Ad.), azru-, "mor-" (Ad.), urud, "hora" (Ad.), kûd, "diera", "brloh" (Z.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od kánonického výrazu zo západčiny.  
• zinka, zinkî - vysl. zinka, zinkí - "drahokam", "drahý kameň" (j. č.), "drahokam", "drahý kameň" (m. č.) - sinqë, "drahokam", "drahý kameň" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 

 

Počasie a poveternostné javy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
  
• bawâb, bawîba (Ad.), bavâb, bavîba (Z.) - vysl. baváb, bavíba - "vietor" (j. č.), "vetry" (m. č.) - bawâb, "vietor", bawîba, "vetry" (Ad.) - Odvodené od kánoncikých adunajských výrazov a ich novotvarových P-AdW odvodenín v západčine. 
• halak (Ad.), halk (Z.), halki - vysl. halak, halk, halki - "ľad" (j. č.), "ľady" (m. č.) - helcë, "ľad" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• hizê - vysl. hizé - "hmla" - hísë, "hmla" (Q.), hísië, "hmlistosť", "hmlovitosť" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov. 
• îlwerê (Ad.), îlvere (Z.) - vysl. ílveré, ílvere - "dúha" - ilweran, "dúha" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• lôz, lôzi - vysl lóz, lózi - "sneh" (j. č.), "snehy" (m. č.) - lossë, "sneh" (Q.), olossë, "napadaný sneh" (Q.) - Odvodené od quenijských výrazov lossë, "sneh", olossë, "napadaný sneh".
• nikhê, nikhî (Ad.), nihe, nihi (Z.) - vysl. niché, nichí, nihe, nihi - "mráz" (j. č.), "mrazy" (m. č.) - nixë, "mráz" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Sloveso mrznúť je nikhâ (Ad.), nihâ (Z.). 
• phântha, phânthî - vysl fánfa, fánfí - "oblak" (j. č.), "oblaky" (m. č.) - fána, "oblak", "mrak" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• nikhê, nikhî (Ad.), nihe, nihi (Z.) - vysl. niché, nichí, nihe, nihi - "mráz" (j. č.), "mrazy" (m. č.) - nixë, "mráz" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Sloveso mrznúť je nikhâ (Ad.), nihâ (Z.).
• ulin, ulini - vysl. ulin, ulini - "dážď" (j. č.), "dažde" (m. č.) - ulo, "dážď" (Q.), ul-, "pršať", slovotvorný základ (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov (vrátane slovesného slovotvorného základu). 
• lôzkalab - vysl. lózkalab - "sneženie" - lôz, "sneh" (P-AdW), kalab, "pád", "padanie" (Ad.) - Odvodené od novotvarového P-AdW výrazu a od kánonického adunajského výrazu. 

Časové úseky a meranie času

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• ûrapûh, ûrapûhi (Ad.), ûrepûh, ûrepûhi (Z.) - vysl. úrapúh, úrapúhi, úrepúh, úrepúhi - "deň" (j. č.), "dni" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "slni-dych". Kým slnko "dýcha na oblohe", je deň. Poetická logika. Určitý tvar jednotného čísla je ûrapûhet / ûrepûhet a určitý tvar množného čísla je ûrapûhit / ûrepûhit.
• ûrenazûl, rahatazûl - vysl. úrenazúl, rahatazúl - "ráno", "východ slnka", "brieždenie" - ûri, ûre, "slnko", rahat-, "zlomiť", azûl, "východ" (Ad.) - Doslova "slnka-východ" a "zlom-východu". Čiastočne inšpirované reálnym anglickým výrazom daybreak, "brieždenie". 
• ûrezêmin, ûrezêmen - vysl. úrezémin, úrezémen - "poludnie", "obed (čas obeda)" - ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) 
  
• adûrezêmin, adûrezêmen- vysl. adúrezémin, adúrezémen  - "predpoludnie" - nad-, "za", "po", ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) - Doslova "pred-slnkom-na-oblohe". Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• obûrezêmin, obûrezêmen - vysl. obúrezémin, obúrezémen  - "popoludnie" - ob-, "poza", "pred", ûre, "slnko", zê, "pri", "na", minal, "obloha", "nebesá" (Ad.), menal, "obloha", "nebesá" (Z.) - Doslova "po-slnku-na-oblohe".
  
• ûrenadûn - vysl. úrenadún - "západ slnka" - ûre, "slnko" (P-AdW), adûn, "západ", kalab, "pád" (Ad.) - Doslova "slnka-západ" a "slnka-pád".
• lômi, lomîn - vysl. lómi, lomín - "noc" (j. č.), "noci" (m. č.) - lômi, "noc" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz pre noc. Množné číslo je novotvarový výraz.
  
• lômikalab - vysl. lómi - "príchod noci" - lômi, "noc", kalab, "pád" (Ad.) - Doslova "noci-pád" (inšpirované angl. nightfall), v prenesenom zmysle "príchod noci". 
• adûrapûh, adûrapûhi (Ad.), adûrepûh, adûrepûhi (Z.) - vysl. adúrapúh, adúrapúhi, adúrepúh, adúrepúhi - "včera" - nad-, "za","po", ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "pred-slni-dych", teda predchádzajúci deň, včerajší deň. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• adatûrapûh (Ad.), adatûrepûh (Z.) - vysl. adatúrapúh, adatúrepúh - "predvčerom" - nad-, "za","po", -at, "dvoj-", prípona duálu, ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "dvoj-pred-slni-dych", teda predvčerajší deň, deň pred včerajším dňom. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
• obûrapûh, obûrapûhi (Ad.), obûrepûh, obûrepûhi (Z.) - vysl. obúrapúh, obúrapúhi, obúrepúh, obúrepúhi - "zajtra" - ob-, "poza" (Ad.), "pred", ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "pred-slni-dych", teda predchádzajúci deň, včerajší deň. 
• enárad  - vysl. enárad - "zajtra" - enar, "zajtra" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• obatûrapûh (Ad.), obatûrepûh (Z.) - vysl. obatúrapúh, obatúrepúh - "pozajtra" - ob-, "poza", "pred", -at, "dvoj-", prípona duálu, ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), pûh, "dych" (Ad.) - Doslova "dvoj-po-slni-dych", teda pozajtrajší deň, deň po zajtrajšom dni. Výraz pôvodne začínal s predponou nad- namiesto ad-.
  
• ûrahaz, ûrahazi (Ad.), ûrehaz, ûrehazi (Z.) - vysl. úrahaz, úrahazi, úrehaz, úrehazi - "týždeň" (j. č.), "týždne" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), hazad, hazid, "sedem" (Ad.), hazad (P-AdW Ad.), hazid (P-AdW Z.) - Doslova "slni-sedem". Slnko sa sedemkrát ukáže na oblohe, čiže jeden týždeň. Poetická logika. Určitý tvar jednotného čísla je ûrahazet / ûrehazet (alebo ûrehazt)  a určitý tvar množného čísla je ûrahazit / ûrehazit.
• nîluba, nîlubî (Ad.), nîloba, nîlobî (W.) - vysl. níluba, nílubí, níloba, nílobí - "mesiac" (j. č.), "mesiace" (m. č.) - nîlo, nîl, "mesiac", "Mesiac" (Ad., Z. P-AdW), batâ, "ísť", "kráčať", "putovať" (P-AdW), batân, "cesta" (Ad.) - Vcelku doslovne "mesiaco-cesta", "mesiaco-púť". Opäť poetická logika, odvodené podobne ako výrazy pre rok, roky (pozri ďalej).
• ûraba, ûrabî (Ad.), ûreba, ûrebî (W.) - vysl. úraba, úrabí, úreba, úrabí - "rok" (j. č.), "roky" (m. č.) - ûri, ûre, "slnko" (Ad./P-AdW), batâ, "ísť", "kráčať", "putovať" (P-AdW), batân, "cesta" (Ad.) - Vcelku doslovne "slni-cesta", "slni-púť". Opäť poetická logika, odvodené podobne ako výrazy pre kalendárny mesiac, kalendárne mesiace (pozri vyššie).
• lûmar, lûmir - vysl. lúmar, lúmir - "hodina", "hodiny" - lúmë, "čas", "hodina" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. (Hodiny v množnom čísle označujú časovú jednotku, nie sú nevyhnutne synonymom pre zariadenie merajúce čas.)
  

Ročné obdobia

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• twîl (Ad.), tvîl (Z.) - vysl. tvíl - "jar" - tuile, "jar" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "jar", "jarné obdobie".
• alâil - vysl. alájl - "leto" - laire, ellaire, "leto" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "leto", "letné obdobie".
• kalabîl - vysl. kalabíl - "jeseň" - kalab, "pád", "padanie" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu pre "padanie", s koncovkou typickou pre ročné obdobia.
  
• hrîl - vysl. hríl - "zima" - hríve, "zima" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre "zimu", "zimné obdobie".

 

Iné javy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• aslîd - vysl. aslýd - "popol" - littë, "popol" (Q. rekonšt.) - Odvodené od uvedeného rekonštruovaného quenijského výrazu pre "popol", navrhnutého Helgom Fauskangerom. Toto je vo svojej podstate nepočítateľné podstatné meno, bez osobitého jednotného či množného čísla. 
• âzta - vysl. ázta - "prach" -  asto, anto, "prach" (Q.), ast, "prach" (S.) - Odvodené od uvedených quenijských a sindarských výrazov (anto je neskoršia quenijská forma zavedená profesorom Tolkienom).  
• diyêv, diyîv - vysl. dijév, dijív - "chuť" (j. č.), "chute" (m. č.) - tyávë, "chuť" (Q.), tyav-, "ochutnať", "ochutnávať", "cítiť chuť" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov. 
• gunûd (Ad.), gund (Z.), gunîd (m. č.) - vysl. gunúd, gund, guníd - "dym" (j. č.), "dymy" (m. č.) - quonda, "dym", "dusivý dym" (Q.), qonda, "dym", "dusivý dym" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a a od výrazu z ranej verzie quenijčiny.
• hlôr, hlôri - vysl. hlór, hlóri - "zvuk", "hluk", "lomoz" (j. č.), "zvuky", "hluky", "lomozy" (m. č.) - hlôn(a), "zvuk", "lomoz", "hluk" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• kâlo - vysl. kálo - "svetlo" - cala, "svetlo" (Q.), calad, "svetlo", galad, "svit" (S.), cala, "svetlo" (T.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu, sindarského výrazu a telerského výrazu.
• lûr - vysl. lúr - "čas" -  lúmë, "čas" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• lûrtîha - vysl. lúrtíha - "moment", "chvíľa" (všeobecne), "okamih" (hovorovo) -  lûr, "čas" (P-AdW), tîha, "žmurknutie", tuduntîha, "žmurk", "žmurknutie oka" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvaru (výraz pre "žmurknutie" odvodený od quenijského výrazu).  
• mâril - vysl. máril - "perla" - marilla, "perla" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• nite, nito - vysl. nite, nito - "oheň" - nitîr, "zažínač" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu.
  
• nitezôr, nitozôr - vysl. nitezór, nitozór - "plameň ohňa" - nite, nito, "oheň" (P-AdW), zôr, "plameň", "pena" (Ad.) - Odvodené od P-AdW novotvaru a kánonického adunajského výrazu.
• olmê, olmî - vysl. olmé, olmí - "vôňa", "zápach" (j. č.), "vône", "zápachy" (m. č.) - olmë, "vôňa", "zápach" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.  
• phanêw (Ad.), phanêv (Z.), phanêv (m. č.) - vysl. fanév, fanív - "para", "pary" - fanwë, "para" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Príklad: Nînla phanêw/phanêv, "vodná para". 

 

Astronómia a nebeská klenba

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
• gimêl, gimîl, gimil, igmil - vysl. gimél, gimýl, gimil, igmil - "hviezda" (j. č.), "hviezdy" (m. č.), "(všetky) hviezdy" (spoločné, "druhové" m. č.), "hviezdicovité", "hviezdneho tvaru" (príd. m.) - gimli, "hviezda" (Ad.), gimil, "(všetky) hviezdy" (Ad.), igmil, "hviezdicovité", "hviezdneho tvaru", príd. m. (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Part of the reason why it was decided against the use of the canon singular gimli in P-AdW, was the risk of P-AdW users confusing the term with the name of the dwarf Gimli. It's important to remember that Gimli's personal name is derived from a real world Scandinavian term, and thus had nothing to do with Adunaic, Westron or their P-AdW expansion, as Gimli's name would have sounded very different in Westron (and his dwarven "inner" name was uknown). To avoid the confusion, the singular for "star" in P-AdW Adunaic and P-AdW Westron has been modified into the (somewhat "feminine"-sounding) suffix -êl. However, Tolkien's canon gimli form is retained within P-AdW as a colloquial, folksy singular, and thus a synonym of the newly-established gimêl. The canon word gimil is kept as a common gender noun (a sort of collective plural, akin to "all stars"), while the usual plural, "stars", is established as the long "i" word gimîl. See also the the canon Adunaic adjectival term igmil, "star-shaped", used to refer to figuratively to anything of a star shape or cross shape. 
• Nîlû (Ad.), Nîl, Nil (W.) - pron. neel-oo (Ad.), neel, nil (W.) - "Moon" - Nîlû, "Moon" (Ad./P-AdW), Nîl, "Moon" (W./P-AdW) - A canon Adunaic term and canon Westron term, and their newly-introduced P-AdW derivatives.
• ûri, Ûrî (Ad.), uir (W.) - pron. oo-ri, oo-ree (Ad.), u-ir (W.) - "sun", "Sun", "the Sun" - ûri, "sun", "Sun" (Ad.), Ûrî, "Sun", "Lady of the Sun" (Ad.), uir, "sun", "Sun" (W.) - Canon Adunaic terms and canon Westron term, and their newly-introduced P-AdW derivatives. Ûrî is often used as honourable address towards Arien, the Maia overseeing the working of the Sun in Arda's cosmology, i.e. it means figuratively "The Lady of the Sun".
• Ûriyat, Ûrinîluwat - pron. Oo-ri-yat, Oo-ri-nee-lu-wat - "the (pair of the) Sun and Moon", lit. "Two Suns" - Ûriyat, "Two Suns", "Sun and Moon" (Ad.), Ûrinîluwat, "Sun-and-Moon", dl., natural pair (Ad.) - A canon Adunaic term. Used to refer to the natural pair of the Sun and the Moon in colloquial everyday language and in poetic contexts.
• Avalôikirga, Abanak, Burlunak - pron. A-va-looi-kir-ga (-oo- as in "door"), A-ba-nuck, Bur-lu-nak - "Sickle of the Valar", "Valacirca", "The Wain" (i.e. The Big Dipper) - Valacirca, "Sickle of the Valar" (Q.), Avalôi, "Valar" (Ad.), kirga, "sickle" (P-AdW), abanak, "wagon" (P-AdW), burlunak, "wain", "four-wheeled wagon", "cargo wagon/wain" (P-AdW) - Derived from the aforementioned Quenya term, from a canon Adunaic term, and from newly-introduced P-AdW terms. The various Middle-earth names used for the constellation of The Big Dipper, also known as Ursa Majoris, The Great She-bear. The "Wain" and "Sickle" names are also used by hobbits.
• Wilvar, Vilvar - pron. will-var - "Butterfly" - Wilwarin, "Butterfly" (Q.), wilvar, vilvar, "butterfly" (P-AdW) - Derived from a newly-introduced P-AdW term, derived from a Quenya term. Though professor Tolkien didn't leave any notes on which constellation this name belonged to, his son Christopher Tolkien pointed out that the name describes a "W" shape, a shape similar to a butterfly, and the constellation Cassiopeia being the closest constellation to have such a "W" shape.

----

Súvisiace články

Anglickojazyčná verzia tohto článku

Novotvary - Podstatné mená - Flóra, rastliny a huby

Novotvary - Podstatné mená - Fauna, zvieratá a živočíchy

----

Externé odkazy

Eldamo.org: 
   azra (Ad.) azra-zâin (Ad.), ,,, bor (EdJ), cala (Q., T.) , calad, galad (S.), ellairë (Q.),,,  fanwë (Q.), laire (Q.), nîn (Z.), nitir, nitîr (Ad.), qonda (RvQ), quonda (Q.), sakal (Ad.), singë (Q.), singwa (Q.), sing (S.), singren (S. rekonšt.), siñgi (PE), tuile (Q.), ûri (Ad.), uir (Z.), urud (Ad.), zimra (Ad.), zôr (Ad.)

Elfdict.com:
   azra (Ad.) azra-zâin (Ad.), ,,, bor (EdJ), cala (Q., T.) , calad, galad (S.), ellairë (Q.),,,  fanwë (Q.), laire (Q.), nîn (Z.), nitir, nitîr (Ad.), qonda (RvQ), quonda (Q.), sakal (Ad.), singë (Q.), singwa (Q.), sing (S.), singren (S. rekonšt.), siñgi (PE), tuile (Q.), ûri (Ad.), uir (Z.), urud (Ad.), zimra (Ad.), zôr (Ad.)

Prehľad slovnej zásoby západčiny:
(placeholder), banno (Z.) dramar (Z.), nil (Z.), nîn (Z.), uir (Z.)