Novotvary - Podstatné mená - Flóra, rastliny a huby

Novotvary podstatných mien pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu, s témou rastlinnej ríše a ríše húb.

Huby sú povinnou jazdou, vážení. Veď viete, že hobiti radi hubárčia a pestujú huby. ;-)

 

Tento článok je v prevažnej miere hotový, čo sa jeho obsahu a súčasného stavu týka.

Všeobecné výrazy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• alwa, alwi (Ad.), alva, alvi (Z.) - vysl. alva, alvi - "rastlina" (j. č.), "rastliny" (m. č.) - olvar, "rastliny", "flóra", "rastlinný život" (Q.) - Odvodené od quenijského výrazu.
• edre, edrê, edrî - vysl. edre, edré, edree - "semeno" (j. č.), "semeno" (m. č.) - erdë, "semeno" (Q.), eredh, eridh, "semeno", "semená" (S.), eredh, "semeno" (N.) - Derived from the aforementioned Quenya, Sindarin and Noldorin terms. Can also carry an abstract meaning, "seed of an idea", "germ of an idea", and similar.   
• tlumbê (Ad.), tlumbuc (Z.), tlumbi - vysl. tlumbé, tlumbuk, tlumbi - "huba" (j. č.), "huby" (m. č.) - telumbe / inwetelumbe, "huba" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• nanêv, nanîv - vysl. nanév, nanív - "bytosť", "tvor", "stvorenie" (j. č.), "bytosti", "tvory", "stvorenia" (m. č.) - návë, "bytosť", "tvor", "stvorenie" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
  
• nesên, nesîn - vysl. nesén, nesín - "príroda", "nátura" (j. č.), "prírody", "nátury" (m. č.) - nassë, "príroda", "esencia", "podstata", "nátura" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Zdrojový výraz aj novotvarový výraz vyjadrujú doslovný význam i obrazný význam. 

(C) Ted Nasmith - Ithilien

----

Stromy, kry a dreviny - všeobecné výrazy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• abanpâ, abanpâi - vysl. abanpá, abanpái - "strom", "stromy" - aban, "zem", "súš" (P-AdW), pâ, "ruka" (Ad.) - Odvodené od P-AdW novotvaru a od kánonických adunajských výrazov. Doslova "zeme-ruka" a "zeme-ruky". Pri raste napohľad smerujú z hlbín zeme hore k lúčom slnka. (Podobne poetický výraz bolo zriedkavejšie slovo v sindarčine, oron, ktoré znamená "strom", no vychádza zo slova "hora".)
  
• teran, terín - vysl. teran, terín - "strom", "drevina", "stromy", "dreviny" - ter, "drevo" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvaru. Všeobecnejší výraz pre stromy, ale i dreviny všeobecne.
  
• êk, rêk (Ad.), ek, rek (Z.) - vysl. ék, rék, ek, rek - "tŕň" - ek, ekt (RvQ), ereg, êg (S.) - Tŕň akejkoľvek tŕnitej rastliny, vrátane kríkov a stromov. Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya) a od výrazu v sindarčine. 
• sulum an-abanpâ - vysl. sulum an-abanpá - "kmeň stromu" - sulum, "sťažeň" (Ad.), an-, "koho/čoho/niečoho" (Ad.), abanpâ, "strom" (P-AdW) - Doslova "sťažeň stromu". 
• kulabanpâ, kul an-abanpâ - vysl. kulabanpá, kul an-abanpá - "stromové korene", "korene stromu" - kul-, slovotvorný základ pre "koreň" (Ad.), an-, "koho/čoho/niečoho", abanpâ, "strom" (P-AdW) - Doslovný význam.
• ter, tîr (Ad./Z.), teri (Z.) - vysl. ter, tír, teri - "drevo", "drevá" - tavar, turu, "drevo" (Q.) - Všeobecné výrazy pre "drevo" a "drevené materiály". Odvodené od quenijského výrazu. V niektorých nárečiach západčiny sa ako množné číslo nepoužíva tîr, ale teri.
  
• ûripâ, ûripâi (Ad.), ûrepâ, ûrepâi (Z.) - úripá, úripái, úrepá, úrepái - "konár", "konáre" - ûri, ûre, "slnko", "súvisiace so slnkom" (Ad.), pâ, "ruka", pâi, "ruky" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Doslova "slnko-ruka" a "slnko-ruky". 
• ûripâik, ûripâim (Ad.), ûrepâik, ûrepâim (Z.) - vysl. úripáik, úripáim, úrepáik, úrepáim - "list", "listy" - ûri, ûre, "slnko", "súvisiace so slnkom", pâik, pâim, "prst", "prsty" - Doslova "slnko-prst" a "slnko-prsty". Pri raste sa otáčajú za slnkom.
  
• ûripâim an-abanpâ (Ad.), ûrepâim an-abanpâ (Z.) - vysl. úripáim an-abanpá, úrepáim an-abanpá - "listy stromu" - ûripâim, ûrepâim, "listy" (P-AdW), an-, "koho/čoho/niečoho" (Ad.), abanpâ, "strom" (P-AdW) - Doslova "slnko-prsty slnko-ruky".
• ûripâikal abanpâ (Ad.), ûrepâikal abanpâ (Z.) - vysl. úripájkal abanpá, úrepájkal abanpá - "listnatý strom" - ûripâikan, ûrepâikan, "listnatý" (prídavné meno), abanpâ, "strom" (P-AdW) - Doslova "listnatý strom". Ak je prídavné meno (úplne nepovinne) vykreslené s použitím rodovej prípony, rod je vždy stredný, t.j. ûripâikan, ûrepâikan.
• inzilabanpâ - vysl. inzilabanpá - "kvitnúci strom" - inzil, "kvet" (Ad.), abanpâ, "strom" (doslova "zeme-ruka") - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a P-AdW novotvaru. Doslova "kveto-zeme-ruka".
• pêg, pêgi - vysl. pég, pégi - "orech", "oriešok" (j. č.), "orechy", "oriešky" (m. č.) - pecco, "orech", "oriešok" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu (rekonštruovaného Paulom Strackom od quenijského peccuvo, "veverica"). 
• sâw, sîw (Ad.), sâv, sîv (Z.) - vysl. sáv, sív - "šťava" (j. č.), "šťavy" (m. č.) - saw, "šťava", "ovocná šťava" (Q.), sáva, "šťava", "ovocná šťava" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). "Ovocná šťava" a "ovocné šťavy" v P-AdW sú yavusâw (Ad., j. č.), yavusâv (Z., j. č.) a yavusîw (Ad., m. č.), yavusîv (Z., m. č.).
• winên, winan, winabanpâ (Ad.), vinen, vinan, vinabanpâ (Z.) - vysl. vinen, vinan, vinabanpá - "ihličnatý strom", "ihličnan" - vine, vinne, "ihličnan", "ihličnatý strom" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• yavê, yavî - vysl. javé, javí - "ovocie", "kus ovocia" (j. č.),  "ovocie", "kusy ovocia" (m. č.) - yávë, yáva, "ovocie" (Q.), yáve, "ovocie" (RvQ) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov a výrazov z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 

(C) Matěj Čadil - Veľký Zelenoles (Greenwood the Great)

(C) autor blogu - Les v Stredozemi (reálne les vo Vihorlatských vrchoch, koryto riečky Okna)

 
Stromy, kry a dreviny - konkrétne druhy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• adêr (Ad.), ader, eder (Z.), adîr, edîr (m. č.) - vysl. adér, ader, eder, adír, edír - "buk" (j. č.), "buky" (m. č.) - neldor, neldorin, "buk" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).
• âikar, âikare (j. č.), âikîr (m. č.) - vysl. ájkar, ájkare, ájkír - "jedľa", "jedlička" (j. č.), "jedle", "jedličky" (m. č.) - aiqaire, "jedľa" alebo "borovica" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Tolkien v poznámkach ku Qenya napísal, že slová aiqaire a súke znamenajú "jedľa" alebo "borovica", ale nerozlíšil to. Vybral som teda možnosť, že âikar odvodené od aiqaire znamená "jedľa".
• âipio (Ad.), aipio (Z.), âipî (m. č.) - vysl. ájpio, ájpio, ájpí - "čerešňa" (j. č.), "čerešne" (m. č.) - aipio, "čerešňa" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• alâilulozê - vysl. alájlulozé - "lairëlossë" - laire, ellaire, "leto" (Q.), lossë, "sneh" (Q.), lairëlossë, "leto-sneh", fiktívny druh stromu z Númenoru (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu lairëlossë pre daný druh fiktívneho stromu. Výraz bol Tolkienom odvodený od quenijských výrazov pre "leto", "letné obdobie" a pre "sneh".
  
• alalm, alame (j. č.), alamî (m. č.) - vysl. alalm, alame, alamí - "brest" (j. č.), "bresty" (m. č.) - alalme, "brest" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• damrêl (j. č.), damrîl (m. č.) - vysl. damrél, damríl - "tis" (j. č.), "tisy" (m. č.) - tamuril, "tis" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).  
• kôtul, kôtulê - vysl. kótul(é) - "lieska" - kottule, kotulwe, "lieska" (RvQ), pechol, "lieska" (S.) - Odvodené od výrazov z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Inšpirované aj rekonštruovaným sindarským výrazom pechol, s rovnakým významom.Lieskový oriešok, lieskovec, je kôtulpêg, pêg an-kôtul.  
• lose, losê - vysl. lose, losé - "ruža" - losse, lossile, "ruža" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).
• luzew, luze - vysl. luzew, luze - "jelša" - ulwe, uluswe, "jelša" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).   
• mêrteran, mêrterîn - vysl. mérteran, mérterín - "vinič", "vínna réva" (j. č.), "vinič" (m. č.) - mêre, "víno" (P-AdW), teran, "drevina" (P-AdW), terín, "dreviny" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov. Doslova "víno-drevina", "víno-dreviny".
• ôrik, arik (Ad.), orek, arik (Z.) - vysl. órik, orek, arik - "vres obyčajný" - orikon, "vres obyčajný" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• orn, orna (j. č.), ornî (m. č.) - vysl. orn, orna, orní - "dub" (j. č.), "duby" (m. č.) - nor, norne, "dub" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
  
• pêuk (j. č.), péuki (m. č.) - vysl. péuk, péuki - "černica" (j. č.), "černice" (m. č.) - piukka, "černica" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).   
• phanâr (j. č.), phanîr (m. č.) - vysl. fanár, fanír - "jarabina vtáčia" (j. č.), "jarabiny vtáčie" (m. č.) - farnë, "jarabina vtáčia" (Q.), faran, "jarabina vtáčia" (S.) - Odvodené od uvedeného quenijského a sindarského výrazu. 
• rêk-losê, rêk-lose (Ad.), rek-lose, rek-losê (W.) - pron. rék-losé, rék-lose, rek-lose, rek-losé - "šípová ruža", "sweet-briar", "dog-rose" - rêk, rek, "tŕň", "osteň" (P-AdW), lose, losê, "ruža" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Doslova "tŕňo-ruža", "ostňo-ruža". Založené na etymológii reálneho výrazu eglantine, šípová ruža (rosa rubiginosa), hovorového výrazu odvodeného od latinského aculeus, "osteň", "tŕň". Tento druh divej ruže poskytuje šípky (lose-yavê, lose-bavkarik) ako ovocnú plodinu, využívanú pre ovocné čaje a bylinkové liečivá.   
• sîlkuwê (Ad.), silkue, silkve (Z.), silkuwî, silkvî (m. č.) - vysl. sílkuvé, silkue, silkve, silk(u)ví - "breza previsnutá" (j.č.), "brezy previsnuté" (m. č.) -  silqeléni, "breza previsnutá" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• silw, silwu (Ad.), silv, silvu (Z.), silwî, silvî (m. č.) - vysl. silv, silvu, silví - "breza" (j.č.), "brezy" (m.č.) - silwin, "breza" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).
• sikêl, sikêlu (Ad.), sikel, sikelu (Z.), sikelî (m. č.) - vysl. sikél, sikélu, sikel, sikelu, sikelí - "vŕba babylonská" (j.č.), "vŕby babylonské" (m. č.) - siqilisse, "vŕba babylonská" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).
• sukê, sûku (Ad.), sûke, sûko (Z.), sûkîr (m. č.) - vysl. suké, súku, súke, súko, súkír - "borovica", "sosna" (j.č.) "borovice", "sosny" (m. č.) - súke, "borovica" alebo "jedľa" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Tolkien v poznámkach ku Qenya napísal, že slová aiqaire a súke znamenajú "jedľa" alebo "borovica", ale nerozlíšil to. Vybral som teda možnosť, že sukê, sûku, atď., odvodené od súke, znamená "borovica".
  
• tasir, êgarsik (Ad.), tasir, egarsik (Z.), tasîr, egarsîk (m. č.) - vysl. tasir, égarsik/egarsik - "vŕba" (rod Salix) (j. č.), "vŕby" (rod Salix) (m. č.)- pinektar tasarin, "vŕba (rodu Salix)" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).
• tyule, tûle (j. č.), tûli (m. č.) - vysl. tjule, túle, túli - "topoľ" (j. č.), "topole" (m. č.) - tyulusse, "topoľ" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).

----

Byliny a podrast, huby - všeobecné výrazy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• inzil - vysl. inzil - "kvet", "kvetina" - inzil, "kvet" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz pre "kvet". Odvodené prídavné meno znie inzila, kvetnaté", ale použiteľné aj ako koncovka "-kveté".
• inzilêth - vysl. inziléf - "kvetena" - inzil, "kvet" (Ad.), -êth, prípona pre abstraktné koncepty (Ad./P-AdW) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov.
  
• inzil an-twîl, twîla(l) inzil (Ad.), inzil an-tvîl, tvîla(l) inzil (Z.) - vysl. inzil an-tvíl, tvíla(l) inzil - "jarný kvet", "jarná kvetina" - twîl, tvîl, "spring" (P-AdW), an-, genitívna predpona stredného rodu (P-AdW), -la, -al, prípony prídavného mena (P-AdW), inzil, "kvet" (Ad.) - Doslova "kvet jari" a "jari-kvet". Ak je prídavné meno (úplne nepovinne) vykreslené s použitím rodovej prípony, rod je vždy stredný, t.j. tvîlan.
• kul, kulî - vysl. kul, kulí - "koreň", "korene" - kulub, "jedlý koreň", "koreňová zelenina" (Ad.) - Všeobecný výraz pre "koreň", "korene", odvodený od kánonického adunajského výrazu s užším zmyslom (ktorý označoval len koreňovú zeleninu a jedlé korene). Výraz sa dá používať aj ako obraznejšie slovo, napr. slovné spojenie kul an-zagar, "koreň meča", t.j. úsek čepele pri rúčke meča.   
• râph(a) - vysl. ráf(a) - "chumáčik", "chumáčiky" (rastlinné a pod.) - râph(a), "chumáčik" (Z.) - Odvodené od kánonického západského výrazu. Napríklad v slove a priezvisku zilbirâpha / Zilbirâpha, "deväťsil lekársky" (v angl. orig. butterburr, kde "burr" znamená "chumáčik").
  
• salêg, salîg - vysl. salég, salíg - "tráva" (j. č.), "trávy"/"traviny" (m. č.) - salquë, "tráva" (Q.), glae, "tráva" (S.), salqe, "tráva" (RvQ), salak, "tráva" (MPE) - Odvodené od uvedených quenijských, sindarských a rôznych raných elfských výrazov. 
• salêgar, salîgar - vysl. salégar, salígar - "steblo trávy" (j. č.), "steblá trávy"/"steblá travín" (m. č.) - salquë, "tráva" (Q.), glae, "tráva" (S.), salqe, "tráva" (RvQ), salak, "tráva" (MPE), gar, "čepeľ", "hrot" (P-AdW)  - Odvodené od uvedených quenijských, sindarských, rôznych raných elfských výrazov a od P-AdW novotvaru. 
• tlumbucdatu, tlumbudatu - vysl. tlumbukdatu, tlumbudatu - "klobúk huby", "klobúčik huby" - tlumbuc, "huba" (P-AdW), datu, "čiapka", "klobúk", "pokrývka hlavy" - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarov.  
• tlumbucul, tlumbuculî - vysl. tlumbucul, tlumbuculí - "podhubie" (j. č.), "podhubia" (m. č.) - tlumbuc, "huba" (P-AdW), kulub, "jedlý koreň", "koreňová zelenina" (Ad.) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarov. Doslova "koreň huby", "korene húb", no huby samozrejme nemajú pravé korene ako rastliny, ale mycélium, podhubie. (V istom zmysle je podhubie hlavnou časťou huby a zbierateľná nadzemná časť je len plodnicou.)  
• tlumbucvâinre, tlumbuvâinre - vysl. tlumbuvájnre - "hubie puzdro" - tlumbuc, "huba" (P-AdW), vâinre, "puzdro", "pošva" (na nástroj, zbraň) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarov. Pošva, puzdro na dolnom konci hlúbika niektorých húb, vrátane mnohých druhov vysoko jedovatých muchotrávok.

 

Byliny, podrast, huby, morské rastliny - konkrétne druhy

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• arûripâik, arûrepâik - vysl. arúripájk, arúrepájk - "kráľov lístok", "athelas", ar-, âr-, "kráľovský", "kráľovnin", "vladársky" (Ad.), ûrepâik, "list" (P-AdW) - Tolkien to síce nikdy nepotvrdil, ale opisy athelasu poukazujú na to, že môže ísť o nám dobre známu liečivú bylinu skorocel kopijovitý (platango lanceolata) alebo jeho fiktívnu obdobu v Stredozemi.
• bâlaidrahê - vysl. bálajdrahé - "nezábudka" - bâ, "ne-", "nie" (Ad./P-AdW), lâidra, "zabudnúť" (P-AdW), hê, "mňa", "mne" (Ad./P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov a od kánonického adunajského zámena. 
• balath, balathi - vysl. balaf, balafí - "kosatec", "kosatce" - palath, "kosatec" (N.) - Odvodené od uvedeného výrazu pôvodom z noldorského nárečia. Prítomnosť slova je badateľná aj v niektorých zemepisných názvoch, napríklad Balathla nîr, "Kosatcová rieka" (elfsky-noldorsky Palathrin), rieka v severnom Rhovanione na východ od Hmlistých hôr. Tolkien uviedol v svojom liste č. 297, že v prípade kosatcov v Stredozemi narážal väčšinou na druh kosatec žltý (iris pseudacorus).
• bâpelvintâr - vysl. bápelvintár - "amarant", "láskavec" - bâ, "ne-", "nie" (Ad./P-AdW), pêlvinta, "miznúť", "strácať sa" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov a od kánonického adunajského výrazu a predpony. 
• êldas, êldasik (Ad.), eldas, eldasik (Z.) - vysl. éldas, éldasik (Ad.), eldas, eldasik (Z.) - "adiant" (Venušin vlas) - eldasilqe, "adiant" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Adiant capellum-veneris, adiant, Venušin vlas.
• êtla, êtle (Ad.), êtle, etlo (Z.), êtli (m. č.) - vysl. étla, etle, etlo, étli - "brečtan", "brečtany" - etil, etl, "brečtan" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• hamanullas - vysl. hamanullas - "lobélia" - hamanullas, "lobelia" (Z.) - Tento kánonický termín zo západčiny je s najväčšou pravdepodobnosťou lobélia. Jedna z verzií tohto výrazu bolo aj osobné meno Lobélie, Bilbovej príbuznej. Lobelia.
• hêlu, hêli (Ad.), helu, hele (Z.) - vysl. hélu, héli, helu, hele - "fialka záhradná" - helin, "fialka záhradná" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).Viola tricolor, fialka záhradná.
• hêlani, hêlini (Ad.), heluni, heleni (Z.) - vysl. élani, hélini, heluni, heleni - "fialka" - helinille, "violet" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Pravdepodobne bežná, divo rastúca fialka. Viola reichenbachiana, fialka lesná.
• îrtlose - vysl. írtlose - "prvosienka" - îrt, "prvé" (P-AdW), lose, "ruža" (P-AdW, pozri nižšie) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Tak ako reálny latinský názov prvosienky, primula, je tento názov založený na tom, že patrí medzi jedny z najskoršie kvitnúcich jarných kvetov. (Časť "ruža" odkazuje na anglický ľudový názov prvosienky, primrose, "prvoruža".)  
• kêutukul iluyinzila, kêutukulî iluyinzila - vysl. kéutukul ilujinzila, kéutukulí ilujinzila - "čakanka", "čakanky" - ceuta-, "osviežiť", "osviežovať" (Q.), kul, "koreň", kulî, "korene" (P-AdW), iluya, "modré" (P-AdW), inzil, "kvet", pod. meno (Ad.), inzila, "-kveté", "kvetnaté", príd. meno (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od novotvarových výrazov, vrátane výrazu inšpirovaného kánonickým adunajským výrazom. Doslovný preklad celého P-AdW mena by znel "sviežikoreň modrokvetý", čo je dosť výstižný opis čakanky a možného bylinkárskeho a kuchárskeho využitia jej sušeného a pomletého koreňa na varenie cigórie, čakankovej kávy. Je vysoko pravdepodobné, že väčšina tzv. "kávy", ktorú Tolkien opisuje u hobitov (napr. v Bilbovej domácnosti) nemá nič spoločné s kávovými zrknami z ďalekého juhu, ale ide o domáci hobití recept na čakankovú kávu (ktorá má podobné tmavé sfarbenie ako ozajstná káva).  
• kikêl, kikêlu (Ad.), kikel, kikelu (Z.) - vysl. kikél, kikélu - "konvalinka" - qiqilla, "konvalinka" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Convallaria majalis, konvalinka voňavá.
• lis, flên, lisk, flenu - vysl. lis, flen, lisk, flenu - "trstina", "steblo tŕstia" (j. č.), "tŕstie", "steblá tŕstia" (m. č.) -  fen, "trstina", "steblo tŕstia" (RvQ), liske, "tŕstie" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• nâigurepâik - vysl. nájgurepájk - "kozinec (sladkolistý)" - nâiga, "koza" (P-AdW-Z.), nâigu-, "koz-", zl. p. (P-AdW-Z.), ûrepâik, "list" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov.  
• nêning (Ad.), neninga (Z.) - vysl. nening, neninga - "snežienka" - nieninqe, "snežienka" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Galanthus nivalis, snežienka jarná.
• neni, nenu - vysl. neni, nenu - "leknica žltá" - nénu, "leknica žltá" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Nuphar lutea, leknica žltá. 
• nêyenzil, nêyenzîl - vysl. néjenzil, néjenzíl - "zvonček" (kvet), "zvončeky" (kvety) - nêyel, "zvon" (P-AdW), inzil, "kvet" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarového výrazu a od kánonického adunajského výrazu.  
• phêlp, phêlpa (Ad.), phelp, phelpo (Z.), phêlpî, phelpî (m. č.) - vysl. félp, félpa, felp, felpo, felpí - "morská riasa" (j. č.), "morské riasy" (m. č.) - felpa, "morská riasa" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).
• philgu, philimpu - vysl. filgu, filimpu - "papraď" - filqe, filinqe, filimpe, "papraď" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• zilbirâpha - vysl. zilbiráfa - "deväťsil (lekársky)" - Od zilib a zilbi-, "maslo" a "súvisiaci s maslom" (Z.) v Tolkienovej kánonickej západčine. Západské priezvisko Zilbirâpha (angl. Butterburr) je s najväšou pravdepodobnosťou narážka na deväťsil lekársky, známom v angličtine ako common butterbur. - Hostinský v Hostinci U Skákavého poníka je v anglickom origináli nositeľom priezviska Butterbur, čo je logické vzhľadom na ostatné rastlinami inšpirované priezviská ľudí v jeho dedine/mestečku. V istom zmysle je teda prekladanie jeho priezviska ako súvisiaceho s maslom "nesprávne", ale treba podotknúť, že potom nefunguje viacero slovných hračiek súvisiacih s maslom, ktoré Gandalf a iní použijú na margo hostinského v anglickom origináli Pána prsteňov (parafrázujem, "ak to ten hostinský pobabral, vyškvarím z neho všetko maslo"). Takže v záujme zmysluplnej konzistentnosti v preklade príbehu nie je možné obetovať maslo, hoci sa tam nechtiac musí stratiť pôvodná anglická slovná hračka a zároveň konzistentnosť s ostatnými rastlinnými priezviskami. Hostinský Žito Deväťsil, resp. Ječmínek Devětsil, má však zaujímavý cveng ! ;-)

Poľnohospodárske plodiny

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• dâirazar, dâirazîr - vysl. dájrazar, dájrazír - "zemiak" (j. č.), "zemiaky" (m. č.) - dâira, "zem" (Ad.), razar, "jabĺčko" (Z.) - Doslova "zeme-jabĺčko", "zemné jablko", podobné niektorým reálnym historickým tvermínom pre zemiaky, ktoré zbežneli v mnohých reálnych jazykoch.
• karkulub, karasbkulub, karkulbi, karaskulbi - vysl. kar(as)kulub, kar(as)kulbi - "mrkva" (j. č.), "mrkvy" (m. č.) - karas(a), "červené" (P-AdW), kulub, "jedlý koreň", "koreňová zelenina" (Ad.) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu a od P-AdW novotvaru. Doslova "červený jedlý koreň", "červená koreňová zelenina".
  
• kulub, kulbi - vysl. kulub, kulbi - "koreňová zelenina", "jedlý koreň", "jedlé korene" - kulub, "jedlý koreň", "koreňová zelenina" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz.
  
• nitênuripâik, ûripâik-nitênik (Ad.), nitênurepâik, ûrepâik-nitênik (Z.) - vysl. niténuripájk, úripájk-niténik, niténurepájk, úrepájk-niténik - "fajková travina", "fajková bylina" - nitirâ, "zažínať", ûrepâik, "list" (P-AdW) - Doslova "zažínací list", "listový podpalok". V prvom variante výrazu sa dlhé "u" (û) asimiluje. Druhý variant je nárečová forma. Tolkien sa na margo fajčiva v Stredozemi vyjadril, že ide o druhy rodu nicotiana, teda buď reálne alebo fiktívne obdoby tabaku. Tolkien tiež naznačil, že stredozemský tabak je rastlina importovaná zo zámoria. 
• orêv, orê - vysl. orév, oré - "obilie" - orë, "obilie" (Q.), ore, "obilie" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od výrazu z Qenya (ranej verzie quenijčiny). 
  
• oriwa, oriw (j. č. Ad.), oriwi (m. č. Ad.), oriva, oriv (j. č. Z.), orivi (m. č. Z.) - vysl. oriva, oriv, orivi - "hrach" (j. č.), "hrachy" (m. č.)  - orivaine, "hrach" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Tvar v podmetovom páde je orwan, orvan.  
• labriwa, labriw (j. č. Ad.), labriwi (m. č. Ad.), labriva, labriv (j. č. Z.), labrivi (m. č. Z.) - vysl. labriva, labriv, labrivi - "fazuľa" (j. č.), "fazule" (m. č.) - laban, "vrece", "mech" (Z.), oriwa, "hrach" (P-AdW-Ad.), oriva, "hrach" (P-AdW-Z.) - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny a od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "mecho-hrach", strukovina v tvare vreca alebo mechu. Tvar v podmetovom páde je labruwan, labruvan. Keďže stredoamerické a juhoamerické druhy fazule v Stredozemi nejestvujú, najvýznamnejším druhom bôbovitej strukoviny je bôb (vicia faba alias faba vulgaris), v Tolkienovej rodnej angličtine broad-bean (na varenie) a field bean, horse bean (menšie fazuľky/bôby, najmä na krmivo), a preto v P-AdW âigla labriw/labriv (dosl. "široká fazuľa/bôb") a karabla labriw/labriv (dosl. "konská fazuľa/bôb", podobné aj staršiemu českému názvu pre bôb, bob koňský). 
• polu, pôl (j.č.), póli (m. č.) - vysl. polu, pól, póly - "ovos" (j. č.), "ovsy" (m. č.) - pole, "ovos" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Tvar v podmetovom páde je polô, pôla.  
•  
• tûrgudiyêv-vâinukul, tûrgudiyêv-vâinukulbî - vysl. túrgudijév-vájnukul, túrgudijév-vájnukulbí - "cesnak" (j. č.), "cesnaky" (m. č.) - tûrg-, "silno-", "silné" (P-AdW), diyêv, "chuť", "príchuť" (P-AdW), vâinukul, "cibuľa" (P-AdW), vâinukulbî, "cibule" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "silne-chutiaca cibuľa". Výraz je používaný najmä pre domestikovanú formu cesnaku, pestovanú v garaw, garav (záhrade). Avšak, jestvujú aj iné variácie, napr. urugla vâinukul (dosl. "medvedia cibuľa") je P-AdW pomenovanie pre divo rastúci "cesnak medvedí" (allium ursinium), ľudovo "medvedí cesnak".    
• vanukaraz (Ad.), vanukarz (Z.), vanukarîz - vysl. vanukaraz (Ad.), vanukarz (Z.), vanukaríz - "kapusta" (j. č.), "kapusty" (m. č.) - vanu-, "závoj-" (P-AdW), karaz, "hlava" (P-AdW), karz, "hlava" (P-AdW), karîz, "hlavy" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov. Doslova "závojo-hlava", narážajúc na kapustové listy obkolesujúce jadro kapustovej hlavy. Zelená kapusta by bola layaga vanukaraz v P-AdW adunajčine a layaga vanukarz v P-AdW západčine.   

---- 

Súvisiace články

Anglickojazyčná verzia tohto článku

Novotvary - Podstatné mená - Fauna, zvieratá a živočíchy

Novotvary - Podstatné mená - Mysliace bytosti, nadprirodzené bytosti a príšery

Novotvary - Podstatné mená - Neživá príroda a geológia

----

Externé odkazy

Ardalambion (Qenya Lexicon, folk.uib.no) - prehľad názvov rastlín založené na Tolkienovom Qenya Lexicon-e z roku 1915:

ailinon (EvQ), aipio (EvQ), aiqaire (EvQ), alalme (EvQ), ektar (EvQ), eldasilque (EvQ), etl, etil (EvQ), felpa (EvQ), fen (EvQ), filqe, filinqe, filimpe (EvQ), fumella (EvQ), helilokte (EvQ), helin (EvQ), helinille (EvQ), hóre (EvQ), kamillo (EvQ), kamilot (EvQ), kampilosse (EvQ), kampin (EvQ), kankale-malina (EvQ), kolosta (EvQ), kottule (EvQ), kulmarin (EvQ), inwetelumbe (EvQ), lindelokte (EvQ), losse, losille (EvQ), mapalin (EvQ), mapalin fatsevoite (EvQ), mapalin rámavoite (EvQ), mapalin tarukka (EvQ), mapalin varivoite (EvQ), mapalin wilwarinda (EvQ), marin (EvQ), marinne, marinde (EvQ), mavoisi, alda mavoite (EvQ), mavoisi tapatenda (EvQ), melpo (EvQ), narwe (EvQ), neldor, neldorin (EvQ), nénu (EvQ), nieninqe (EvQ), nor, norne (EvQ), orikon (EvQ), orivaine (EvQ), palapapte (EvQ), pinektar, pipinektar (EvQ), pio (EvQ), piosenna (EvQ), piopin, pipin (EvQ), piukka (EvQ), pole (EvQ), qinqenna (EvQ), qiqilla (EvQ), silqeléni (EvQ), silwin (EvQ), siqilisse (EvQ), súke (EvQ), ulwe, uluswe (EvQ), tamuril (EvQ), tarasse (EvQ), tyuluse (EvQ), telumbe (EvQ), vine, vinne (EvQ)


Eldamo.org:
, dâira (Ad.), inzil (Ad.), kulub (Ad.), liske (RvQ), losse (RvQ), losille (RvQ), neldor (RvQ), neldorin (RvQ), nénu (RvQ), orivaine (RvQ), pâ, pâi (Ad.), pole (RvQ), razar (Z.), zilbirâpha (Z.)


Elf-dict.com:
, dâira (Ad.), helinille (RvQ), inzil (Ad.), kulub (Ad.), losse (RvQ), losille (RvQ), neldor (RvQ), neldorin (RvQ), nénu (RvQ), orivaine (RvQ), pâ, pâi (Ad.), pole (RvQ), razar (Z.), zilbirâpha (Z.)