Novotvary - Zámená (a ich funkčné obdoby)

Novotvary zámien, resp. obdôb zámien, pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu.

Ako bolo spomenuté už v článku o kánonickom stvárnení zámen, adunajčina (a podľa všetkého aj západčina) nemala typické zámená, ako ich chápeme v slovenčine, angličtine, a väčšine indoeurópskych alebo aj ugrofínskych a blízkovýchodných jazykov.

Vo väčšine situácií zohrávali rolu zámen špeciálne predpony, ktoré určovali osobu, číslo a často aj rod, a boli pripájané k slovesám ako predpony. Dá sa teda hovoriť o určitých "zámenných predponách".

Podobne je to aj v prípade P-AdW verzie adunajčiny aj západčiny. V drvivej väčšine prípadov, vo väčšine typických viet sa používajú iba zámenné predpony, najčastejšie ako súčasť slovies. Samostatné tvary osobných zámen sa používajú podstatne menej, no na rozdiel od kánonickej verzie je možné ich použiť v určitých kontextoch (napr. keď sa konkrétne pýtate na nejakú osobu, tvora či vec reprezentovanú výlučne zámenom). Zámenné predpony známe z kánonických verzií oboch jazykov (v podstate takmer výlučne z kánonickej adunajčiny) boli použité na odvodenie týchto novotvarov samostatných osobných zámen, zriedkavejšie používaných samostatných osobných zámen.

 
Osobné zámená a zámenné predpony

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• ni - vysl. ni - "ja" - Nie je priamo potvrdené v poznámkach ku kánonickej adunajčine, ide o hypotetickú odvodeninu dávnejšie utvorenú Tolkienovými lingvistickými fanušíkmi. Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná predpona.
• hê - vysl. hé - "mňa", "mne" - Priamo potvrdené v poznámkach ku kánonickej adunajčine. Všimnite si rozdiel s "i". Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná predpona.
• ki - vysl. ki - "on" - Priamo potvrdené v poznámkach ku kánonickej adunajčine. Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná predpona.
• u- - vysl. u- - "on" - Zámenná (a rodová) predpona mužského rodu. Primárne stvárnenie osobných zámen mužského rodu vo väčšine viet.
  
• hi- - vysl. hi - "ona" - Zámenná (a rodová) predpona ženského rodu. Primárne stvárnenie osobných zámen ženského rodu vo väčšine viet.
• a- - vysl. a- - "ono" - Zámenná (a rodová) predpona stredného rodu. Primárne stvárnenie osobných zámen stredného rodu vo väčšine viet.
  
• hu - vysl. hu - "on" - Použiteľné ako samostatné zámeno pre bytosť mužského rodu.
• hi - vysl. hi - "ona" - Použiteľné ako samostatné zámeno pre bytosť ženského rodu. "Hi" je priamo potvrdené v poznámkach ku kánonickej adunajčine, ale "i" je odvodenina dávnejšie utvorená Tolkienovými lingvistickými fanušíkmi.
• ha (oba jazyky), hwa (Ad.), hva (Z.) - "ono" - vysl. ha, hva - Použiteľné ako samostatné zámeno pre predmet, vec, koncept (a teoreticky aj bytosť) stredného rodu. Verzie s "w" alebo "v" sú tak trochu hypotetickými úpravami, vytvorenými pretože bežná verzia "ha" by mohla nechtiac vyvolať nedorozumenie s citoslovciami typu "ha ha". Je už na rozhodnutí používateľa, či použije iba ha alebo hwa/hva. 
• nê - vysl. né - "my" - Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná predpona.
• li - vysl. li - "vy" - Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná predpona.
• yu - vysl. ju - "oni" - Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná (a rodová) predpona.
• yi - vysl. ji - "ony" - Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná (a rodová) predpona.
• ya - vysl. ja - "ony" - Použiteľné ako samostatné zámeno alebo ako zámenná (a rodová) predpona.

 

Opytovacie zámená a vzťažné zámená

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• mân - vysl. mán - "kto" - man, "kto" (Q. zámeno), anâ, "človek", "osoba" (Ad.) - Odvodené od quenijského zámena a kánonického adunajského slova. Slovesná forma "Kto je..." znie "Mâna...", a to pre všetky gramatické rody.
• amad (Ad.), amd (Z.) - vysl. amad, amd - "čo" - a, "to" (Ad.), mân, "kto", an(a)z, "kde", anîd, "kedy" (P-AdW), mana, "čo je" (Q.) - Odvodené od quenijského mana, "čo je", popri slovotvorných koreňoch z kánonickej adunajčiny a novotvarových P-AdW výrazoch. Slovesná forma "Čo je..." znie "Am(a)da...", a to pre všetky gramatické rody.
• anaz (Ad.), anz (Z.) - vysl. anaz, anz - "kde" - tan(a)d, "tam" (P-AdW), am(a)d, "čo" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových výrazov. Slovesná forma "Kde je..." znie "Anza...", a to pre všetky gramatické rody.
• tan - vysl. tan - "tu" - sanomë, tanomë, "tam" (Q.), an(a)z, "kde" (P-AdW), tanad, tand, "tam" (P-AdW) - Odvodené od quenijského výrazu sanomë, tanomë, "tam" a od novotvarových výrazov. Slovesná forma "Tu je..." znie "Tana...", a to pre všetky gramatické rody.
• anazad (Ad.), anzad (Z.) - vysl. anazad, anzad - "kam" - an(a)z, "kde" (P-AdW), tan(a)d, "tam" (P-AdW), -ad, "tým smerom", "smerom ku" (Ad.) - Odvodené od novotvarového výrazu a od kánonickej koncovky -ad ("smerom ku").
• tanad (Ad.), tand (Z.) - vysl. tanad, tand - "tam" - sanomë, tanomë, "tam" (Q.), an(a)z, "kde" (P-AdW), tan, "tu" (P-AdW) - Odvodené od quenijského výrazu sanomë, tanomë, "tam" a od novotvarových výrazov. Slovesná forma "Tam je..." znie "Tan(a)da...", a to pre všetky gramatické rody.
• anîd - vysl. aníd - "kedy" - yá, írë, illume, "kedy" (Q.), îdo, "teraz" (Ad.) - Odvodené od quenijských slovotvorných koreňov a od kánonického adunajského výrazu îdo. Slovesná forma "Kedy je..." znie "Anîda...", a to pre všetky gramatické rody.
• tînid (Ad.), tînd (Z.) - vysl. tín(i)d - "vtedy", "keď" - tan(a)d, "tam", anîd, "kedy" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarov. Slovesná forma "Vtedy je..." alebo "Keď je..." znie "Tîn(i)da...", a to pre všetky gramatické rody.
• mâd - vysl. mád - "ako" - manen, "ako" (Q. príslovka) - Odvodené od quenijskej príslovky znamenajúcej "ako". 
• mâdun, mâdin, mâdan - vysl. mádun, mádin, mádan - "aký", "aká", "aké" (j. č.) - Odvodené od novotvarovej príslovky a zámena mâd, "ako". Príklady: Mâdun naru ?, "Aký muž ?" (muž. r.), Mâdin zini ?, "Aká žena ?" (žen. r.), Mâdan zadan ? Mâdan kadar ?, "Aký dom ? Aké mesto ?" (str. r.)
• mâduni, mâdini, mâdani - vysl. máduni, mádini, mádani - "akí", "aké", "aké" (j. č.) - Odvodené od novotvarovej príslovky a zámena mâd, "ako". Príklady:  Mâduni narî ?, "Akí muži ?" (muž. r.), Mâdini zinî ?, "Aké ženy ?" (žen. r.), Mâdani zadîn ? Mâdani kadîr ?, "Aké domy ? Aké mestá ?" (str. r.)
• hatûn, hatîn, hatân - vysl. hatún, hatín, hatán - "ktorý", "ktorá", "ktoré" (j. č.) - Príklady: Hatûn naru ?, "Ktorý muž ?" (muž. r.), Hatîn zini ?, "Ktorá žena ?" (žen. r.), Hatân zadan ? Hatân kadar ?, "Ktorý dom ? Ktoré mesto ?" (str. r.)
• hatûni, hatîni, hatâni - vysl. hatúni, hatíni, hatáni - "ktorí", "ktoré", "ktoré" (m. č.) - Príklady: Hatûni narî ?, "Ktorí muži ?" (muž. r.), Hatîni zinî ?, "Ktoré ženy ?" (žen. r.), Hatâni zadîn ? Hatâni kadîr ?, "Ktoré domy ? Ktoré mestá ?"  (str. r.)
• mâdlinul, mâdlinil, mâdlinal - vysl. mádlinul, mádlinil, mádlinal - "koľký", "koľká", "koľké" (j. č.) - Odvodené od novotvarovej príslovky mâdlinra, "koľko", doslova "ako-mnoho". Príklady: Mâdlinul naru ?, "Koľký muž ?" (muž. r.), Mâdlinil zini ?, "Koľká žena ?" (žen. r.), Mâdlinal zadan ? Mâdlinal kadar ?, "Koľký dom ? Koľké mesto ?" (str. r.)
• mâdlinuli, mâdlinili, mâdlinali - vysl. mádlinuli, mádlinili, mádlinali - "koľkí", "koľké", "koľké" (m. č.) - Odvodené od novotvarovej príslovky mâdlinra, "koľko", doslova "ako-mnoho". Príklady: Mâdlinuli narî ?, "Koľkí muži ?" (muž. r.), Mâdlinili zinî ?, "Koľké ženy ?" (žen. r.), Mâdlinali zadîn ? Mâdlinali kadîr ?, "Koľké domy ? Koľké mestá ?" (str. r.)

Ukazovanie zámená

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• unu - vysl. unu - "ten" - hu, u-, "on" (P-AdW), -u, hláska označujúca mužský rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného novotvarového výrazu a od kánonického adunajského prvku.
• hini - vysl. hini - "tá" - hi, "ona" (P-AdW), -i, hláska označujúca ženský rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného novotvarového výrazu a od kánonického adunajského prvku.
• vana - vysl. vana - "to" - hva, "ono" (P-AdW), -a, hláska označujúca stredný rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného novotvarového výrazu a od kánonického adunajského prvku.
• sînu - vysl. sínu - "tento" - sína, "toto" (Q. zámeno), -u, hláska označujúca mužský rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od kánonického adunajského prvku.
  
• sîni - vysl. síni - "táto" - sína, "toto" (Q. zámeno), -i, hláska označujúca ženský rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od kánonického adunajského prvku.
• sîna, sîn - vysl. sína, sín - "toto" - sína, "toto" (Q. zámeno), -a, hláska označujúca stredný rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od kánonického adunajského prvku.
• yasînu - vysl. jasínu - "títo" - yu-, "oni-" (P-AdW), sína, "toto" (Q. zámeno), -u, hláska označujúca mužský rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od kánonického adunajského prvku.
• yasîni - vysl. jasíni - "tieto" - yi-, "ony-" (P-AdW), sína, "toto" (Q. zámeno), -i, hláska označujúca ženský rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od kánonického adunajského prvku.
  
• yasîna, yasîn - vysl. jasína, jasín - "tieto" - ya-, "ony-" (P-AdW), sína, "toto" (Q. zámeno), -a, hláska označujúca stredný rod (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od kánonického adunajského prvku.
• tan - vysl. tan - "tu" - sanomë, tanomë, "tam" (Q.), an(a)z, "kde" (P-AdW), tanad, tand, "tam" (P-AdW) - Odvodené od quenijského výrazu sanomë, tanomë, "tam" a od novotvarových výrazov. Slovesná forma "Tu je..." znie "Tana...", a to pre všetky gramatické rody.
• tanvan - vysl. tanvan - "tuto" - sanomë, tanomë, "tam" (Q.), tan, "tu" (P-AdW), vana, "to" (P-AdW) - Odvodené od quenijského výrazu sanomë, tanomë, "tam" a od novotvarových výrazov. Slovesná forma "Tuto je..." znie "Tanvana...", a to pre všetky gramatické rody.
• tanad (Ad.), tand (Z.) - vysl. tanad, tand - "tam" - sanomë, tanomë, "tam" (Q.), an(a)z, "kde" (P-AdW), tan, "tu" (P-AdW) - Odvodené od quenijského výrazu sanomë, tanomë, "tam" a od novotvarových výrazov. Slovesná forma "Tam je..." znie "Tan(a)da...", a to pre všetky gramatické rody.
• tanadva - vysl. tanadva - "tamto" - sanomë, tanomë, "tam" (Q.), tanda, tand, "tam" (P-AdW), vana, "to" (P-AdW) - Odvodené od quenijského výrazu sanomë, tanomë, "tam" a od novotvarových výrazov. Slovesná forma "Tamto je..." znie "Tanadvana...", a to pre všetky gramatické rody.
• anazvan (Ad.), anzvan (Z.) - vysl. anazvan, anzvan - "tadeto", "tade", "tadiaľ" - an(a)z, "kde" (P-AdW), vana, "to" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových výrazov.  Slovesná forma "Tadeto je/vedie..." znie "An(a)zvana...", a to pre všetky gramatické rody.

 

Privlastňovacie zámená

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY    
• herya - vysl. herja - "moje" - hê, "mňa", "mne" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.
• kirya - vysl. kirja - "tvoje" - ki, "ty" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.
• urya (podmetový pád), uryu (predmetový pád) - vysl. urja, urju - "jeho" - u-, "on" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.
• irya (podmetový pád), iryu (predmetový pád) - vysl. urja, urju - "jej" - i-, "ona" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.
• arya (podmetový pád), aryu (predmetový pád) - vysl. arja, arju - "jeho" (stredný rod) - a-, "ono" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.
• nêrya (podmetový pád), nêryu (predmetový pád) - vysl. nérja, nérju - "naše" - nê-, "my" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.
• lirya (podmetový pád), liryu (predmetový pád) - vysl. lirja, lirju - "vaše" - li-, "vy" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony. 
  
• yurya (podmetový pád), yuryu (predmetový pád) - vysl. lirja, lirju - "ich" (m. r.)  - yu-, "oni" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.  
• yirya (podmetový pád), yiryu (predmetový pád) - vysl. lirja, lirju - "ich" (ž. r.) - yi-, "ony" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.  
• yarya (podmetový pád), yaryu (predmetový pád) - vysl. lirja, lirju - "ich" (str. r.) - ya-, "ony" (Ad.), -rya, "jeho", "jej", "jeho" (Q.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od uvedenej quenijskej prípony.  

Privlastňovacie zámená v P-AdW adunajčine a P-AdW západčine majú rodové zafarbenie iba v tretej osobe jednotného čísla a tretej osobe množného čísla. Tak ako pri všetkom spojenom s rodmi v kánonickej verzii aj v P-AdW verzii, stredný rod sa používa pre všetko, čo nie je tvorom/bytosťou mužského rodu alebo ženského rodu.

Ak budete teda hovoriť o vlastníctve niečoho niekým, kto nie je človek alebo živočích, používate privlastňovacie zámená stredného rodu. Napr. umelecké spracovanie nejakého stola alebo stoličky, teda jeho a jej umelecké spracovanie, nebude ani mužského, ani ženského rodu, ako v slovenčine. Bude stredného rodu v oboch prípadoch, pretože oba Tolkienove jazyky vnímajú stôl a stoličku ako neživé predmety stredného rodu.