Novotvar - Podstatné mená - Jedlo, príprava jedál, kuchyňa a kulinárstvo

Novotvary podstatných mien pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu, s témou varenia, pečenia, prípravy jedál, jedla, kuchyne a kulinárstva.

 

Na článku sa pracuje.

(C) Audrey Cormanová - Cram (Middle-earth Collectible Card Game)

Všeobecné výrazy 

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
• abazêth - vysl. abazéf - "varenie", "príprava jedla varením" - apsa, "(u)varené jedlo" (Q.), aptaina, "uvarené", "opekané" (Q. rekonšt.), aes, "(u)varené jedlo" (N.), brath, "variť", slovotv. koreň (S. rekonšt.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov, od noldorského výrazu a od rekonštruovaného sindarského výrazu (slovotvorného koreňa), odvodeného od slovotvorného koreňa z ranej verzie elfčiny (MPE).  
• abûrêth - vysl. abúréf - "opekanie", "grilovanie", "príprava jedla opekaním/grilovaním" - apsa, "(u)varené jedlo" (Q.), aptaina, "uvarené", "opekané" (Q. rekonšt.), aes, "(u)varené jedlo" (N.), brath, "variť", slovotv. koreň (S. rekonšt.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov, od noldorského výrazu a od rekonštruovaného sindarského výrazu (slovotvorného koreňa), odvodeného od slovotvorného koreňa z ranej verzie elfčiny (MPE).  
• kornê (Ad.), kôrne (Z.) - vysl. korné, kórne - "peceň" - cornë, "peceň" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Označuje najmä pecne okrúhleho tvaru (všimnite si podobnosť s výrazom kôr, "kruh", "prsteň", "prstenec"), ale môže sa používať aj na podlhovasté pecne a pecne ďalších tvarov.  
• maznêth - vysl. maznéf - "pečenie", "príprava jedla pečením" - masta, asta-, "piecť" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu (slovotvorného koreňa), odvodeného od slovotvorného koreňa z ranej verzie elfčiny (MPE).

 

Kuchynské náčinie a riady 

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
• abûrgar - vysl. abúrgar - "ražeň (na opekanie)", "ihlica (na opekanie)" - abûrêth, "opekanie", "grilovanie" (P-AdW), gar, "bodavý hrot", "hrot kopije", "bodec" (P-AdW) - odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "ražeň na opekanie", "hrot na opekanie". Opisuje akýkoľvek ražeň alebo ihlicu určené pre opekanie mäsa alebo iných prísad, v rámci prípravy jedál pomocou opekania, grilovania, praženia, a to obzvlášť v prípade kovových ražňov alebo ihlác používaných pre opekanie pri kozube alebo nad ohniskom pomocou pravidelného otáčania. 
• taba, tabi - vysl. taba, tabý - "hrniec" (j. č.), "hrnce" (m. č.) - tambe, "hrniec" (RvQ) - Odvodené od uvedeného výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Kovový alebo odolný keramický hrniec používaný pre varenie rôznych jedál, vrátane jedál varených vo vriacej vode.   
• akar, akîr, akrat - vysl. akar, akír, akrat - "nôž" (j. č.), "nože" (m. č.), "pár nožov" (p. m. č.) - karan, "rozseknúť", "rozčesnúť", "(pre)rezať" (Z./P-AdW), zagar, "meč" (Ad.) - Odvodené od uvedeného P-AdW novotvaru a od kánonického adunajského výrazu.     
• kablê, kabîl - vysl. kablé, kabíl - "lyžica" (j. č.), "lyžice" (m. č.) - calpa, "naberať" (Q.), kalpa, "naberať" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Elfské sloveso je opísané aj ako naberanie vody, takže je tiež vhodné na opísanie nástroja, ktorý dokáže naberať vodu, napríklad lyžicu alebo naberačku.  
• karkê, garkê, karkîr, garkîr (Ad.) karkê, garkê, karkîr, garkîr, carcê, carcîr (Z.) - vysl. karké, garké, karkír, garkír - "vidlička" (j. č.), "vidličky" (m. č.) - kark, "zub" (P-AdW-Ad./Z.), carc, "zub" (P-AdW-W.), gar, "bodavý hrot", "hrot kopije", "bodec" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Dvojzubá vidlička, používaná najmä na varenie (obzvlášť väčšie exempláre), ale aj na jedenie/stolovanie (najmä menšie, stolovacie vidličky), by bola sattukarkê, sattugarkê alebo sattucarcê, t.j. "dvojhrotá vidlička", "dvojzubá vidlička", "vidlička s dvomi zubmi/hrotmi". Podobne, trojzubá vidlička by bola nîldukarkê, nîldugarkê alebo nîlducarcê, a štvorzubá vidlička by bola tharukarkê, tharugarkê alebo tharucarcê. Oba druhy by boli s najväčšou pravdepodobnosťou používané na jedenie, na stolovanie, ako stolovacie vidličky. Ak sa dvojzubá vidlička používa len na varenie a pečenie, môže sa tiež nazývať abzukarkê, abzugarkê alebo abzucarcê, t.j. "vidlička na varenie". 
• talab, talîb (Ad.), talb, tîlb (Z.), tîlat - vysl. talab, talýb (Ad.), talb, týlb (Z.), týlat - "misa" (j. č.), "misy" (m. č.), "pár mís" (p. m. č.) - tolpo, salba, "misa", "miska" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Zdrobnenina "miska" by bola miytalab, miytalb alebo talabik, talbik.
• dûrukablê, dûrukabîl - vysl. dúrukablé, dúrukabíl - "naberačka" (j. č.), "naberačky" (m. č.) - dûru-, "hlbok(o)-", zl. p. (P-AdW), calpa, "naberať" (Q.), kalpa, "naberať" (RvQ), kablê, "lyžica" (P-AdW), kabîl, "lyžice" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Vrátane novotvarového výrazu pre lyžicu, odvodeného od quenijského výrazu a výrazu z ranej verzie quenijčiny, tzv. Qenya. Doslovný preklad výrazu je "hlboko-lyžica". Elfské sloveso je opísané aj ako naberanie vody, takže je tiež vhodné na opísanie nástroja, ktorý dokáže naberať vodu, napríklad lyžicu alebo naberačku. Tento konkrétny výraz opisuje výlučne naberačku, hlbšiu než akákoľvek lyžica a so zvislou rukoväťou, určenú na varenie (miešanie) a naberanie/podávanie polievok a podobných jedál. 
• gwarkablê, gwarkabîl - vysl. gvarkablé, gvarkabíl - "varecha" (j. č.), "varechy" (m. č.) - gwar-, "točiť sa", "krútiť sa", "miešať" (P-AdW), kablê, "lyžica" (P-AdW), kabîl, "lyžice" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Doslova "miešacia lyžica", "lyžica na miešanie/krútenie". Terla gwarkablê je drevená varecha.
• multalab, multalîb (Ad.), multalb, multîlb (Z.), multîlat - vysl. multalab, multalýb (Ad.), multalb, multýlb (Z.), multýlat - "mažiar (miska)" (j. č.), "mažiare (misky)" (m. č.), "pár mažiarov (misiek)" (p. m. č.) - mul-, "drviť najemno", "mlieť najemno", "rozomlieť najemno" (Q.), mul-, "drviť najemno", "mlieť najemno", "rozomlieť najemno" (PE), talab, talb, "misa" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského slovotvorného základu pre "mletie", "jemné mletie (na prášok)", "drvenie (na prášok)" (rekonštruované z archaického elfského koreňa s tým istým významom) a od P-AdW novotvarového výrazu. Doslova "mlecia miska", "meľ-misa". Mažiar a tĺčik by bol multal(a)b ka mulpâlang.
• mulpâlang, mulpâlangî, mulpâlangat - vysl. mulpálang, mulpálangý, mulpálangat - "tĺčik" (j. č.), "tĺčiky" (m. č.), "pár tĺčikov" (p. m. č.) - mul-, "drviť najemno", "mlieť najemno", "rozomlieť najemno" (Q.), mul-, "drviť najemno", "mlieť najemno", "rozomlieť najemno" (PE), pâlang, "kladivo" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského slovotvorného základu pre "mletie", "jemné mletie (na prášok)", "drvenie (na prášok)" (rekonštruované z archaického elfského koreňa s tým istým významom) a od P-AdW novotvarového výrazu. Doslova "mlecie kladivko", "rozomielace kladivo", prirovnanie tĺčika k nástroju na spôsob kladiva, ale na jemné drvenie, mletie. Mažiar a tĺčik by bol multal(a)b ka mulpâlang. 
• mêksu(mûs)pâlang, mêksu(mûs)pâlangî, mêksu(mûs)pâlangat - vysl. méksu(mús)pálang, méksu(mús)pálangý, méksu(mús)pálangat - "tĺčik na mäso" (j. č.), "tĺčiky na mäso" (m. č.), "pár tĺčikov na mäso" (p. m. č.) - mêksu-, "mäso-", zl. p. (P-AdW), mûs-, "mäkko-", "zmäkčo-", zl. p. (P-AdW), pâlang, "kladivo" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "mäso-kladivo", "mäso-zmäkčujúce-kladivo".
• palde, paldi - vysl. palde, paldy - "tanier" (j. č.), "taniere" (m. č.) - palda, "tanier" (Q. rekonšt.) - Odvodené od uvedeného rekonštruovaného quenijského výrazu. Akýkoľvek tanier pre stolovanie alebo podávanie jedla, či už drevený, keramický alebo kovový. (Fanušícky príspevok od "Valerie", diskusná skupina Vinyë Lambengolmor, 2024, založený na quenijsko-elfskom slovotvornom koreni pal-.)
• tamêb, tambî, - vysl. taméb, tambý - "kotol" (j. č.), "kotly" (m. č.) - tambin, "kotol" (Q.), tammos, "kotol" (S.), tambin, "kotol" (RvQ), tambos, "kotol" (G.) - Odvodené od uvedeného výrazov z quenijčiny, sindarčiny, ranej quenijčiny a gnómčiny. Toto sú všeobecné výrazy pre kotol alebo väčší kotlík pre varenie.   

Kuchynské prísady

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
• dâirazar, dâirazîr - vysl. dájrazar, dájrazír - "zemiak" (j. č.), "zemiaky" (m. č.) - dâira, "zem" (Ad.), razar, "jabĺčko" (Z.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od kánonického výrazu zo západčiny. Doslova "zeme-jabĺčko", "zemné jablko", výraz podobný niektorým reálnym historickým výrazom pre zemiaky, ktoré zbežneli v mnohých reálnych jazykoch.
• dâirumaza, dâirumazi - vysl. dájrumaza, dájrumazi - "zemechlieb", "zemný chlieb" (j. č.), "zemechlieb", "zemné chleby" (m. č.) - dâira, "zem" (Ad.), maza, "chlieb" (P-AdW) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od P-AdW novotvarového výrazu. Doslova "zeme-chlieb", "zemný chlieb". Jedlá koreňová rastlina, ktorá sa vyskytovala v severozápadnej Stredozemi, kde ju napr. v Prvom veku zbierali, uskladali do zásoby a pripravovali Drobní trpaslíci. Vzhľadom na jej opis zjavne nejde o zemiaky, ale o určitý druh repy alebo podobného jedlého koreňa. Rastlina je možno založená na reálnej rastline, ale môže byť aj fiktívna. Každopádne, spadá pod kulub, koreňovú zeleninu.  
• galab, kharagalab (Ad.), galap, haragalap (Z.) - vysl. galab, charagalab, galap, haragalap - "lovná zver", "(divá) lovná zver", "(poľovné) zvieratá" - khara, hara, "divé" (P-AdW), galap, "lovná zver", "(divá) lovná zver" (Z.), gala-, "týkajúci sa lovnej zveri" (Z.), Galabas, "Gamwich", "Zverovce" (W.), Galbasi, "Gammidge", "Gamgee", "z Gamwichu" (W.) - Kánonický výraz zo západčiny (galap) a novotvarové P-AdW výrazy, ktoré sú od odvodené (galab, kharagalab a haragalap). Všimnite si tiež príbuzné výrazy a mená v kánonickej západčine. Výraz sa používa aj v zmysle "divina", "mäso z divých zvierat".   
• glîs, glîsi - vysl. glís, glísi - "med" (j. č.), "medy" (m. č.) - glí, "med" (N.), lís, "med" (Q.) - Odvodené od uvedených výrazov, slovotvorných koreňov z noldorčiny (noldorského nárečia) a quenijčiny. Tvar glîz- sa používa najmä v jednoslovných výrazoch so slovotvorným koreňom "med-", ktoré nie sú spojené spojovníkom. 
• ilim, ilîm - vysl. ilim, ilím - "mlieko" (j. č.), "mlieka" (m. č.) - ilin, "mlieko" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• karkulub, karaskulub, karkulbi, karaskulbi - vysl. kar(as)kulub, kar(as)kulbi - "mrkva" (j. č.), "mrkvy" (m. č.) - karas(a), "červené" (P-AdW), kulub, "jedlý koreň" (Ad.) - Doslova "červený jedlý koreň", "červená koreňová zelenina".
• kulub, kulba, kulbî - vysl. kulub, kulbí - "koreňová zelenina" (dr. č.), "jedlý koreň" (j. č.), "jedlé korene" (m. č.) - kulub, "jedlý koreň" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz. Tvar v podmetovom páde je kulban (jednotné číslo).
• mêkse, mêksi - vysl. mékse, méksi - "mäso" (j. č.), "mäsá" (m. č.) - maxe, "mäso" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Variácie výrazu sú napr. lîngla mêkse, "rybie mäso", "rybina/rybacina", sakalungla mêkse, "krabie mäso", porokla mêkse, "hydina (mäso)", "kuracie (mäso)", "kuracina", kurûrla mêkse, "holubie mäso", terporokla mêkse, "tetrovie mäso",  kawôwla mêkse (Ad.), kavôvla mêkse (Z.), "kačacie (mäso)", "kačacina", mâvla mêkse, "jahňacie (mäso)", "jahňacina", rasmâvla mêkse, "baranie (mäso)", "baranina", pôlgla mêkse, pôlgumêkse, "bravčové (mäso)", "prasačie mäso", yakhala mêkse, yakhumêkse, "hovädzie (mäso)", "hovädzina", "kravské mäso", galabla/galapla mêkse alebo galab-mêkse/galap-mêkse, "divina", "mäso z lovnej zveri". Tolkienom spomínaná "solená bravčovina" by bola sinkân pôlgumêkse.  
• orêv, orê - vysl. o-rév, o-ré - "obilie", "zrno" - orë, "obilie", "zrno" (Q.), ore, "obilie", "zrno" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).   
• oriwa, oriw (j. č. Ad.), oriwi (m. č. Ad.), oriva, oriv (j. č. Z.), orivi (m. č. Z.) - vysl. oriva, oriv, orivi - "hrach" (j. č.), "hrachy" (m. č.)  - orivaine, "hrach" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya).  
• labriwa, labriw (j. č. Ad.), labriwi (m. č. Ad.), labriva, labriv (j. č. Z.), labrivi (m. č. Z.) - vysl. labriva, labriv, labrivi - "fazuľa" (j. č.), "fazule" (m. č.) - laban, "vrece", "mech" (Z.), oriwa, "hrach" (P-AdW-Ad.), oriva, "hrach" (P-AdW-Z.) - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny a od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "mecho-hrach", strukovina v tvare vreca alebo mechu. Tvar v podmetovom páde je labruwan, labruvan. Keďže stredoamerické a juhoamerické druhy fazule v Stredozemi nejestvujú, najvýznamnejším druhom bôbovitej strukoviny je bôb (vicia faba alias faba vulgaris), v Tolkienovej rodnej angličtine broad-bean (na varenie) a field bean, horse bean (menšie fazuľky/bôby, najmä na krmivo), a preto v P-AdW âigla labriw/labriv (dosl. "široká fazuľa/bôb") a karabla labriw/labriv (dosl. "konská fazuľa/bôb", podobné aj staršiemu českému názvu pre bôb, bob koňský).  
• polu, pôl (j.č.), póli (m. č.) - vysl. polu, pól, póly - "ovos" (j. č.), "ovsy" (m. č.) - pole, "ovos" (RvQ) - Odvodené od výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). Tvar v podmetovom páde je polô, pôla.  
• sinkê (Ad.), sink (Z.), sinkî (m. č.) - vysl. sinké (Ad.), sink (Z.), sinkí (m. č.) - "soľ" (j. č.), "soli" (m. č.) - singë, "soľ" (Q.), singwa, "slané", "soľné", príd. meno (Q.), sing, "soľ" (S.), singren, "slané", "soľné", príd. meno (S. rekonšt.), siñgi, "soľ" (raná elfčina) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov, sindarských výrazov a od výrazu z ranej formy elfčiny. Jedlo (alebo voda) so slanou chuťou by boli sinkla alebo sinkal, "slané", "slanej chuti", zatiaľ čo jedlá uschované pomocou solenia by boli sinkân, "solené" (pasívna konotácia, napr. sinkân mêkse, "solené mäso").
• tuyûre, tuyûri (Ad.), tyûre, tyûri  (Z.) - vysl. tujúre, tujúre (Ad.), tjúre, tjúri (Z.) - "syr" (j. č.), "syry" (m. č.) - tyur, "syr" (Q.), tyurmë, "syr" (Q.), cûr, "syr" (S.), kyur, "zrazené mlieko", "tvaroh", slov. zákl. (raná elfčina) - Odvodené od uvedeného výrazu (slovotvorného základu) z raných foriem elfčiny, a od uvedených quenijských a sindarských výrazov.     
• vâinukul, niyukul, vâinukulbî, niyukulbî - vysl. vájnukul, nijukul, vájnukulbí, nijukulbí - "cibuľa" (j. č), "cibule" (m. č.) - vâinu-, "pošva-", "puzdro-", zl. p. (P-AdW), niyu-, "slza", zl. p. (P-AdW), kulba, "jedlý koreň", "koreňová zelenina" (Ad.), kulbî, "jedlé korene", "koreňová zelenina" (Ad.) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarových výrazov a od kánonického adunajského výrazu. Doslova "puzdro-koreňová zelenina", "puzdro-koreňové zeleniny" alebo "slzy(-spôsobujúca)-koreňová zelenina", "slzy(-spôsobujúce-koreňové zeleniny". Pre porovnanie s inými fiktívnymi jazykmi Ardy, podobným výrazom by bol rekonštruovaný quenijský neologizmus linvainëa, doslova. "mnoho-puzdrové".  
• tûrgudiyêv-vâinukul, tûrgudiyêv-vâinukulbî - vysl. túrgudijév-vájnukul, túrgudijév-vájnukulbí - "cesnak" (j. č.), "cesnaky" (m. č.) - tûrg-, "silno-", "silné" (P-AdW), diyêv, "chuť", "príchuť" (P-AdW), vâinukul, "cibuľa" (P-AdW), vâinukulbî, "cibule" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "silne-chutiaca cibuľa". Výraz je používaný najmä pre domestikovanú formu cesnaku, pestovanú v garaw, garav (záhrade). Avšak, jestvujú aj iné variácie, napr. urugla vâinukul (dosl. "medvedia cibuľa") je P-AdW pomenovanie pre divo rastúci "cesnak medvedí", ľudovo "medvedí cesnak".    
• vanukaraz (Ad.), vanukarz (Z.), vanukarîz - vysl. vanukaraz (Ad.), vanukarz (Z.), vanukaríz - "kapusta" (j. č.), "kapusty" (m. č.) - vanu-, "závoj-" (Q.), karaz, "hlava" (P-AdW), karz, "hlava" (P-AdW), karîz, "hlavy" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov. Doslova "závojo-hlava". Zelená kapusta by bola layaga vanukaraz v P-AdW adunajčine a layaga vanukarz v P-AdW západčine.   
• yavê, yavî - vysl. javé, javí - "ovocie", "kus ovocia" (j. č.),  "ovocie", "kusy ovocia" (m. č.) - yávë, yáva, "ovocie" (Q.), yáve, "ovocie" (RvQ) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov a výrazov z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya). 
• zilib, zilîb - vysl. zilib, zilíb - "maslo" (j. č.), "maslá" (m. č.) - zilib, "maslo" (Z.) - Kánonický výraz zo západčiny. Množné číslo je novotvar.

Ako už bolo spomenuté v stati Poľnohospodárske plodiny v článku Flóra, rastliny a huby, s výnimkou zemiakov a tabaku, ktorých prítomnosť potvrdil a vysvetlil sám Tolkien, nikde v Stredozemi nie sú známe žiadne obdoby plodín z Nového sveta (Stredozem má len plodiny zo Starého sveta, a k nim dodatočne ešte zopár fiktívnych druhov rastlín). Preto nie je v skutočnosti možné, aby ľudia zo Západných zemí alebo aj iných častí Stredozeme pestovali, pripravovali a jedli paradajky, uhorky, kukuricu, slnečnice, alebo tekvice, dyne a iné plodiny z rodu cucurbita, alebo ananás, a tak ďalej. 

V južných regiónoch Gondoru a častiach Haradu sa, vzhľadom na stredomorský ráz podnebia týchto oblastí, vyskytujú medzi miestnou flórou aj vavríny a olivovníky. Tým pádom je pravdepodobné používanie olivového oleja v gondorskom a haradskom varení a kuchyni. Inak však platí, že varenie a smaženie v iných kútoch Západných zemí používa len maslo alebo tuk. Nejestvujú žiadne známe príklady, aby niektorá z postáv alebo kultúr používala neolivový olej na varenie, takže obdoby repkového oleja sú nepravdepodobné, a obdoby slnečnicového oleja sú nemožné, vzhľadom na reálny pôvod slnečníc v Novom svete. Ľudia v Arnore (a tým pádom aj v Svažinovskom kraji a Grófstve), rôzne kraje a národnosti Severanov (Beorningovia, Bardingovia, Zálesáci, atď.), Chmúrozemčania, the Rohirovia, rôzne trpasličie národy a štáty, nepochybne aj Východňania, by všetci na smaženie a iné účely varenia používali maslo, masť alebo tuk. 

O Gondorčanoch, ešte aj gondorských pohraničiaroch ako obranných jednotkách v ich táboroch v divočine a pohraničných krajoch kráľovstva, je priamo spomenuté, že používali tácky, misky a taniere vyrezávané z vavrínového dreva, popri keramickom a kovovom náčiní na varenie a jedenie.

Typy jedál a chodov

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
• mazêta, mazêti - vysl. mazéta, mazéty - "koláč", "sladšie pečivo" (j. č.), "koláče", "sladšie pečivá" (m. č.) - masta, "koláč", "sladšie pečivo" (Q.), maza, "chlieb" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od uvedeného P-AdW novotvarového výrazu.
• yavumazêta, yavumazêti - vysl. javumazéta, javumazéty - "ovocný koláč" (bez pokrývky, tart), "tart" (j. č.), "ovocné koláče" (bez pokrývky, tarty), "tarty" (m. č.) - yavu-, "ovoc-", zl. p. (P-AdW), mazêta, "koláč", "sladšie pečivo" (P-AdW) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "ovocno-koláč", priama stredozemská obdoba tart (britského štýlu) alebo podobného otvoreného ovocného koláča, bez hornej, pokrývkovej vrstvy.
• zûlba - vysl. zúlba - "polievka" - sulpa, "polievka" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Variácie výrazu sú napr. lîngal zûlba, "rybia polievka", orival zûlba, "hrášková polievka", labrival zûlba, "fazuľová/bôbová polievka", vâinukulal zûlba, "cibuľová polievka", tûrgudiyêv-vâinukulal zûlba, "cesnaková polievka", vanukarzal zûlba, "kapustová polievka", karkulubal zûlba, "mrkvová polievka", yakhala zûlba, yakhuzûlba, "hovädzia polievka", dâirazarla zûlba, "zemiaková polievka". V závislosti od stavu môžeme hovoriť o ûrla zûlba, "horúcej polievke", lâugla zûlba, "teplej polievke", a rîngla zûlba, "chladnej polievke", "studenej polievke".

(C) Matěj Čadil - Lembas

(C) Alan Lee - Lembas

(C) Kathleen 'Kay' Woollardová - Vresové pivo a cram - Trpaslíci si dávajú prestávku počas putovania (Heatherale and cram - Dwarves pause on a journey)

Pečivo, bežné jedlá a jedlá pocestných

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
• bâtumaza - vysl. bátumaza - "chlieb pocestných", "cestovný chlieb" - bâtu-, "cest-" (Ad./P-AdW), maza, "chlieb" (P-AdW) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a od P-AdW slovotvorných základov pre  "cestu", "dráhu" (bâtu-, od bâtan, "cesta") a od novotvarových P-AdW výrazov pre "chlieb".    
• edrumazêta, edrumazêti - vysl. edrumazéta, edrumazéty - "koláč so semienkami" (napr. rascový koláč), "seed-cake" (j. č.), "koláče so semienkami" (rascové koláče a pod.), "seed-cakes" (m. č.) - edru-, "semen-", zl. p. (P-AdW.), mazêta, "koláč" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarového výrazu. Priama obdoba reálnych seed cakes, anglických "semiačkových koláčov", "semienkových koláčikov", najobvyklejšie caraway seed cake, "rascový semienkový koláč", "rascový koláč". Tolkien sa viackrát zmieňuje o tom, že takýto koláč (s najväčšou pravdepodobnosťou s rascovými semienkami) bol jedným z Bilbových obľúbených jedál, a okrem toho sa o ich podávaní priamo zmieňuje v prvej kapitole Hobita.   
• glîs-mazêta, glîsumazêta, glîzmazêta, glîs-mazêti , glîsumazêti, glîzmazêti  - vysl. glýs-mazéta, glýsumazéta, glýzmazéta, glýs-mazéty, glýsumazéty, glýzmazéty - "medovník", "medový koláč/cram" (j. č.), "medovníky", "medové koláče/cramy" (m. č.) - glís, "med" (P-AdW), glísu-, "med-", glíz-, "med-", zl. p. (P-AdW) mazêta, "koláč", "sladšie pečivo" (P-AdW), masta, "koláč", "sladšie pečivo" (Q.), maza, "chlieb" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od uvedených P-AdW novotvarových výrazov. Medové koláče či medovníky Beorningov by boli Urugunila glîs-mazêta (glîsumazêta, glîzmazêta) alebo glîs-mazêta (glîsumazêta, glîzmazêta) an-Urugunil.
• karam, karami - vysl. karam, karami - "cram" (j. č.) "pecne/kusy cramu" (m. č.) - cram, "cram", "lisovaný bochník/posúch" (S.), craim, "cram", "lisované bochníky/posúchy" (S.) - Odvodené od uvedených sindarských výrazov. Tieto elfské výrazy pre tento druh pečiva alebo jedla sa taktiež vyskytujú aj v kánonickej forme Tolkienovej západčiny, zjavne v tvare priamo prevzatom zo sindarčiny. Vzhľadom na jeho vykreslenie v rôznych príbehoch z Tretieho veku, sa cram zdá byť sčasti lisovaným posúchom (resp. bochníkom), sčasti plackou, niekedy sčasti pečivom s pemikamom. Cram spravidla obsahuje popri múke a múčke aj med a mlieko, a taktiež aj kúsky iných prísad, napríklad sušených bobúľ alebo sušeného ovocia, kúskov sušeného mäsa (spomínaná povaha á la pemikam) a podobných doplnkov. Nie je až tak výživným "chlebom pocestných" ako špeciálnejšie pripravovaný elfský lembas.
• maza, mazi - vysl. maza, mazi - "chlieb" (j. č.), "chleby" (m. č.) - massa, "chlieb" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• nimrumaza, (nimral) bâtumaza - vysl. nimrumaza, (nimral) bátumaza - "lembas", "(elfský) chlieb pocestných" - nimru-, "elf-", "elfsko-", zl. p. (P-AdW), maza, "chlieb" (P-AdW), nimral, "elfský", "elfí" (P-AdW), bâtumaza, "chlieb pocestných", "cestovný chlieb" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Doslova "elfo-chlieb", "elfský chlieb" alebo "(elfský) chlieb pocestných", "(elfský) cestovný chlieb".
• zilbimazêta, zilbimazêti - vysl. zilbimazéta, zilbimazéti - "maslový pagáčik" (k čaju), "(maslový) scone" (j. č.), "maslové pagáčiky" (k čaju), "(maslové) scony" (m. č.) - zilbi-, "maslo-", zl. p. (Z.), mazêta, "koláč" (P-AdW) - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny a od P-AdW novotvarového výrazu. Priama obdoba reálnych butter scones, anglických "maslových pagáčikov", podávaných k obedu alebo popoludňajšiemu čaju. Tolkien sa o ich podávaní priamo zmieňuje v prvej kapitole Hobita, takže minimálne hobiti poznali recept na tekéto pečivo, koláčiky.  

(C) Alan Lee - Hostinec v Svažinách (The Inn at Bree)

(C) John Howe - Miruvor

Nápoje

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
• dulguhîm - vysl. dulguhím - "porter" (druh veľmi tmavého piva) - dulgu-, "čierno-", "černo-", "tmavo-", zl. p. (Ad./P-AdW), hîm, hîma, "pivo" (Z.) - Odvodené od kánonického adunajského (a novotvarového výrazu) a od kánonického výrazu zo západčiny. Označenie pre konkrétny podtyp bežného piva, veľmi tmavý druh piva, známy v reálnom svete ako porter, druh silne nachmeleného piva vynájdeného v Anglicku v ranom 18. storočí. Tolkien ho pri veľmi ojedinelých zmienkach, najmä pri pohostení trpaslíkov v prvej kapitole Hobita, spomína pod jeho názvom v reálnom svete, popri typickom pive a nealko nápojoch.
• glîs-sûge, glîsusûge, glîzmêre - vysl. glís-súge, glísusúge, glízmére - "medovina" - glís, "med" (P-AdW), glísu-, "med-", glíz-, "med-", zl. p. (P-AdW), sûge, "nápoj", "pitivo" (P-AdW), mêre, "víno" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Doslova "medo-nápoj" a "medo-víno". 
• hîm, hîma - vysl. hím, híma - "pivo" - hîm, hîma, "pivo" (Z.) - Kánonický výraz zo západčiny. Kánonická hobitia západčina mala výraz bralda hîm, "opojné pivo". Hobiti daný výraz používali aj ako zemepisnú slovnú hračku, ako vtip, ktorým parafrázovali názov rieky Baranduin na východných hraniciach Grófstva, pričom názov rieky v kánonickej západčine, vrátane hobitieho nárečia, bol Brandanîn ("pohraničná voda", "voda pohraničia"). 
• kêutukula sûge, kêutukula sûgi - vysl. kéutukula súga, kéutukula súgi - "cigória", "čakanková káva" (j. č.), "cigórie", "čakankové kávy" (m. č.) - ceuta-, "osviežiť", "poskytnúť osvieženie", "obnoviť" (Q.), kul, "koreň", kulî, "korene" (P-AdW), iluya, "modré" (P-AdW), inzil, "kvet" (Ad.), inzila, "-kveté", "kvetnaté" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od novotvarových P-AdW výrazov, vrátane výrazu inšpirovaného kánonickým adunajským výrazom. Doslovný preklad celého P-AdW názvu by bol "osviež-koreň modrokvetý" (alebo "modrokvetý osviež-koreň"), čo je pomerne trefný opis cigórie a možného bylinkárskeho/liečivého a kulinárskeho využitia sušeného a pomletého čakankového koreňa pre prípravu cigórie, čakankovej kávy. Je vysoko pravdepodobné, že väčšina tzv. "kávy". ktorú Tolkien opisuje v domácej kuchyni hobitov (napr. v Bilbovej domácnosti) nemá nič spoločného s kávovými zrnkami z ďalekého juhu, ale je naopak hobitím domáckym receptom pre čakankovú kávu, cigóriu (ktorá má podobné tmavé sfarbenie ako riadna, skutočná káva).  
• lâugumêre, ûrlamêre - vysl. láugumére, úrlamére - "miruvor" - lâugla, lâugal, "teplé" (P-AdW), ûrla, "horúce", "hrejivé" (P-AdW), mêre, "víno" (P-AdW), miruvor, "miruvor", receptúra z Imladris-u, Vododolu, "elfská medovina", "elfské varené víno" (S.), miru, "víno" (Q.), mirúve, "vínovité" (Q.), miruvórë, "miruvor", pôvodná receptúra vo Valinore (Q.), mirubhōze, "miruvor", pôvodná receptúra vo Valinore (V.) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov a inšpirované sindarskými, quenijskými a valarskými výrazmi. Doslova "teplo-víno", "hreji-víno". Množné číslo sa utvára rovnako ako pri slove "víno" (pozri nižšie). 
• mêre, merîr - vysl. mére, merír - "víno" (j. č.), "vína" (m. č.) - miru, "víno" (Q.), mirúve, "vínovité" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Rastlina vinič sa nazýva mêrteran ("víno-drevina"), no výraz mêre sa dá použiť aj ako obrazný, básnickejší názov pre vinič, vínnu révu.
• sûge, sûgi - vysl. súga, súgi - "nápoj", "pitivo" (j. č.), "nápoje", "pitivo" (m. č..) - sûga, "piť" (P-AdW), "poskytnúť osvieženie", "obnoviť" (Q.) - Odvodené od P-AdW novotvarového výrazu, od slovesa inšpirovaného quenijským výrazom.
• (sûgla) nîn, (sûgal) nîn - vysl. (súgla, súgal) nín - "(pitná) voda", "voda (na pitie)" - sûga, "piť" (P-AdW),  sûgla,  sûgal, "pitné", "na pitie" (P-AdW),  nîn, "voda" (P-AdW) - Odvodené od uvedených P-AdW novotvarových výrazov. 
• ûrkulsûge, ûrkulsûgi - vysl. úrkulsúge, úrkulsúgi - "(mletý) koreňový čaj", "čaj z (mletého) koreňa" (j. č.), "(mleté) koreňové čaje", "čaje z (mletého) koreňa" (m. č.) - ûrla, "horúce" (P-AdW), kul-, "koreň-", zl. p. (P-AdW), sûge, "nápoj", "pitivo", sûgi, "nápoje" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "horúci koreňový nápoj", "horúce koreňové nápoje". Iba čaje uvarené z mletých jedlých koreňov rôznych bylín a rastlín s liečivými a výživnými vlastnosťami. Výraz súvisí s používaním sušeného a mletého koreňa čakanky ako náhrady kávy, v podobe cigórie.   
• ûryavusûge, ûryavusûgi - vysl. úrjavusúge, úrjavusúgi - "ovocný čaj" (j. č.), "ovocné čaje" (m. č.) - ûrla, "horúce" (P-AdW), yavu-, "ovoc-", zl. p. (P-AdW), sûge, "nápoj", sûgi, "nápoje" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "horúci ovocný nápoj", "horúce ovocné nápoje". Iba čaje uvarené z ovocia, vrátane bobúľ. 
• yavusâw, yavusîw (Ad.), yavusâv, yavusîv (Z.) - vysl. javusáv, javusáv - "ovocná šťava" (j. č.), "ovocné šťavy" (m. č.) - yavu-, "ovoc-", zl. p. (P-AdW), sâw, "šťava", sîw, "šťavy" (P-AdW-Ad.), sâv, "šťava", sîv, "šťavy" (P-AdW-Z.) - Odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "ovocná šťava", "ovocné šťavy".
• yavusûge, yavusûgi - vysl. javusúge, javusúgi - "ovocný nápoj" (j. č.), "ovocné nápoje" (m. č.) - yavu-, "ovoc-", zl. p. (P-AdW), sûge, "nápoj", sûgi, "nápoje" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarových výrazov. Doslova "ovocný nápoj", "ovocné nápoje".

(C) Matěj Čadil - Frodova rozlúčková hostina (Frodo's Farewell Feast)

Stolovanie

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
• pâkala, pâimkala - vysl. pákala, pájmkala - "jesť prstami", "jesť rukami" - pâ, "ruka" (Ad.), pâim, "prsty" (P-AdW), kala, "jesť"(P-AdW) - Článok je o podstatných menách, ale uvediem aj pár príkladov slovies.
• karkê, garkê, karkîr, garkîr (Ad.) karkê, garkê, karkîr, garkîr, carcê, carcîr (Z.) - vysl. karké, garké, karkír, garkír - "vidlička" (j. č.), "vidličky" (m. č.) - kark, "zub" (P-AdW-Ad./Z.), carc, "zub" (P-AdW-W.), gar, "bodavý hrot", "hrot kopije", "bodec" (P-AdW) - Odvodené od novotvarových P-AdW výrazov. Dvojzubá vidlička, používaná najmä na varenie (obzvlášť väčšie exempláre), ale aj na jedenie/stolovanie (najmä menšie, stolovacie vidličky), by bola sattukarkê, sattugarkê alebo sattucarcê, t.j. "dvojhrotá vidlička", "dvojzubá vidlička", "vidlička s dvomi zubmi/hrotmi". Podobne, trojzubá vidlička by bola nîldukarkê, nîldugarkê alebo nîlducarcê, a štvorzubá vidlička by bola tharukarkê, tharugarkê alebo tharucarcê. Oba druhy by boli s najväčšou pravdepodobnosťou používané na jedenie, na stolovanie, ako stolovacie vidličky. 
• akar, akîr, akrat - vysl. akar, akír, akrat - "nôž" (j. č.), "nože" (m. č.), "pár nožov" (p. m. č.) - karan, "rozseknúť", "rozčesnúť", "(pre)rezať" (Z./P-AdW), zagar, "meč" (Ad.) - Odvodené od uvedeného P-AdW novotvaru a od kánonického adunajského výrazu.     
• harav, harîv - vysl. harav, harív - "sedadlo", "stolička" (j. č.), "sedadlá", "stoličky" (m. č.) - hanwa, "sedadlo", "stolička" - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
• tharnaz (Ad.), tharnz (Z.), tharnîz - vysl. farnaz (Ad.), farnz (Z.), farníz - "stôl" (j. č.), "stoly" (m. č.) - tharan, "štyri" (Z.), sarno, "stôl" (Q.) - Odvodené od uvedeného západského a quenijského výrazu.

Keď Bilbo privítal a pohostil u seba nečakanú náštevu Gandalfa a trpaslíkov z Thorinovej družiny, medzi podávanými jedlami a nápojmi boli edrumazêti (semienkový koláč, rascový koláč), târkli vâinukulbî (zavárané cibuľky, zaváraniny), razarla yavumazêta (jablkový koláč, jablkový tart), zilbimazêti (maslové pagáčiky, maslové scony), karasla mêre (červené víno), hîm (pivo), dulguhîm (porter, veľmi tmavé pivo), ûryavusûge alebo ûrkulsûge (čaj, ovocný alebo zo sušených a mletých jedlých koreňov), kêutukula sûge (káva, vzhľadom na kontext daného regiónu najskôr čakanková káva, t.j. cigória, ako uvádzame tu).

Medzi jedlami, ktoré ponúkli štyrom hobitom na večeru v hostinci U skákavého poníka v Svažinách, boli ûrla zûlba (horúca polievka), rîngla mêksi (varené mäsá, na chladno, studené mäsá), korni an cêrla maza (pecne nového/čerstvého chleba), banê an mâirinla tyûre (polovica zrelého syra), pêukla yavumazêta (černicový koláč, černicový tart). Samove počiatočné obavy z nového prostredia, ktoré ešte nenavštívil, zahnala aj dobrá kvalita miestneho hîm, teda piva.

----

Súvisiace články

Anglickojazyčná verzia tohto článku

Novotvary - Podstatné mená - Flóra, rastliny a huby

Novotvary - Podstatné mená - Fauna, zvieratá a živočíchy

Novotvary - Podstatné mená - Neživá príroda a geológia

Novotvary - Podstatné mená - Kultúra a spoločnosť



----

Externé odkazy

Eldamo.org:

aiwë (Q.), alph (S.), alqua (Q.), annabon (S.), aras (S.), azra (Ad.), ban(a)- (W.), cab- (S.) cabor (S.), cirincë (Q.), dâira (Ad.), fanto (Q.), filit (Q.), fion, fiondi (Q.), gamba (W.), haldad (EdL/Tal.), haro (EvQ), hravan (Q.), huzun (Ad.), hyalma (Q.), ingwilin (Q.), karab (Ad.), kawak (raná elfčina), kelvar (Q.), khô, khôi (Ad.), kûd (W.), leweg (Q.), leuca (Q.), lingwe (Q.), malo (Q.), míruvoáma (Q.), meoi (Q.), mîk (Ad.), mîth (Ad.), miy- (Ad.), míruvorë (Q.), miruvor (S.), mûmak (W.), mundo (Q.), narak, narîka (Ad.), narmo (Q.), noldare, nolpa (Q.), quácë (Q.), raba (Ad.), ras (W./S.), rasillo (Q.), rossë (Q.), ribadyan (W.), rusco (Q.), suk- (Q.), tarqa, tarqua (Q.), yávë (Q.), zilib (W.)

Elfdict.com:
aiwë (Q.), alph (S.), alqua (Q.), annabon (S.), aras (S.), azra (Ad.), ban(a)- (W.), budhulug (S.) cab- (S.), cabor (S.), cap- (Q.), cirincë (Q.), cucua (Q.), dâira (Ad.), fanto (Q.), filit (Q.), fion, fiondi (Q.), gamba (W.), haldad (EdL/Tal.), haro (EvQ), hó (Q.), hravan (Q.), hyalma (Q.), ingwilin (EvQ), karab (Ad.), kawak (raná elfčina), kelvar (Q.), khô, khôi (Ad.), kûd (W.), leweg (S.), leuca (Q.), linvainëa (Q. rekonšt.), miy- (Ad.), míruvorë (Q.), suc- (Q.), yávë (Q.), zilib (Z.)

Tolkien Gateway:

 placeholder, cram, earth-bread, honey-cake, lembas, miruvor, placeholder, placeholder, placeholder

Food of the Shire (anglickojazyčný blog o jedlách a pokrmoch v kulinárskej tradícii hobitov)

Čo boli medové koláče Beorningov ? (analytický článok Michaela Martineza)

Stolovanie v Stredozemi (Dining in Middle-earth) - rubrika na blogu Erika a Eppu Jensena, zameraná na rekonštruovanie receptov a prestretých stolov spomínaných v Hobitovi a Pánovi prsteňov