Novotvary - Podstatné mená - Kultúra a spoločnosť

Novotvary podstatných mien v P-AdW adunajčine a P-AdW západčine, s tematikou kultúry a spoločnosti.

 

 

Na článku sa pracuje.

Oslovenia

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY   
• aglarnaru, aglarnarî, aglaruzîr - vysl. aglarnaru, aglarnarí, aglaruzír - "ctený pane", "pane", "páni" - aglar, "sláva", naru, "muž", narî, "muži", uzîr, "priatelia" - Doslova znamená "slávny pane" v jednotnom čísle a "slávni páni" alebo "slávni priatelia" v množnom čísle. "Slávny"/"slávni" tu treba chápať v prenesenom slova zmysle, ako naše "ctený", t.j. hodný cti, úcty, slávy. Používa sa buď prostredníctvom generického výrazu alebo prostredníctvom jedného z konkrétnejších výrazov, v závislosti od druhu bytostí, ku ktorým patrí osoba, ktorú oslovujeme.
• aglarzini, aglarzinî, aglaruzîr - vysl. - aglarzini, aglarziní, aglaruzír - "madam", "pani"/"dáma", "panie"/"dámy" - aglar, "sláva", zini, "žena", zinî, "ženy", uzîr, "priatelia" - Doslova znamená "slávna pani" v jednotnom čísle a "slávne panie" a "slávne priateľky" v množnom čísle. "Slávna"/"slávne" tu treba chápať v prenesenom slova zmysle, ako naše "ctená"/"ctené", t.j. hodné cti, úcty, slávy. Používa sa buď prostredníctvom generického výrazu alebo prostredníctvom jedného z konkrétnejších výrazov, v závislosti od druhu bytostí, ku ktorým patrí osoba, ktorú oslovujeme.
  

Poznámky k osloveniam mužov:

• Za obvyklých okolností hovoríme aglarnaru Bilba ("pán Bilbo"), aglarnaru Éomer ("pán Éomer"), aglarnaru Bard ("pán Bard"), aglarnaru Faramir ("pán Faramir"), aglarnaru Elrond ("pán Elrond"), aglarnaru Celeborn ("pán Celeborn"), aglarnaru Thorin ("pán Thorin").
• Avšak, ak chceme byť dôslední ohľadom druhu bytostí, ku ktorým títo muži patria, mali by sme používať aglarnaru Bilba ("ctený ľudský pán Bilbo", keďže hobiti sa počítajú medzi ľudí), aglarnaru Éomer ("pán Éomer"), aglarnaru Bard ("ctený ľudský pán Bard"), aglarnaru Faramir ("ctený ľudský pán Faramir"), ale aglarnimrô Elrond ("ctený elfský pán Elrond"), aglarnimrô Celeborn ("ctený elfský pán Celeborn"), aglarnargô Thorin ("ctený trpasličí pán Thorin").

Poznámky k osloveniam žien: 

• Za obvyklých okolností hovoríme aglarzini Belladona ("pani Belladona"), aglarzini Éowyn ("pani Éowyn"), aglarzini Ioreth ("pani Ioreth"), aglarzini Arwen ("pani Arwen"), aglarzini Galadriel ("pani Galadriel"), aglarzini Dîs ("pani Dís").
• Avšak, ak chceme byť dôslední ohľadom druhu bytostí, ku ktorým tieto ženy patria, mali by sme používať aglaranî Belladona ("ctená ľudská pani Belladona", keďže hobiti sa počítajú medzi ľudí), aglaranî Éowyn ("ctená ľudská pani Éowyn"), aglaranî Ioreth ("ctená ľudská pani Ioreth"), ale aglarnimrî Arwen ("ctená elfská pani Arwen"), aglarnimrî Galadriel ("ctená elfská pani Galadriel"), aglarnargî Dîs ("ctená trpasličia pani Dís").
  
  

Pochopiteľne, mená niektorých týchto mužských a ženských postáv z Tolkienovho sveta (s výnimkou tých elfských) by asi zneli trošku inak v adunajčine a západčine. Théoden, Éomer, Éowyn sú všetko preklady fiktívnych rohanských mien menami v reálnej anglosaštine, či už historickými termínmi, alebo Tolkienom vynájdenými. Mená Thorina a jeho sestry Dís v trpaslíčine - teda ich skutočné mená - nepoznáme, pretože takmer všetky trpasličie mená sú "vonkajšie" verzie ich mien, v ľudských jazykoch, prevažne zo severu Stredozeme. Preto znejú kvázi-škandinávsky a sú konzistentné s menami Tolkienových ľudských Severanov, vrátane ľudí od Údolu, Dlhého jazera, či Beornovho tajomného ľudu. Faramir, Arwen, Elrond a Galadriel sú všetko mená v elfských jazykoch, takže je možné, že by ich v adunajčine alebo západčine vyslovili rovnako alebo len s minimálnymi rozdielmi. V článku o novotvaroch osobných mien a epitet si môžete o tejto téme prečítať viac. Napr. meno "Beorn" by v západčine pravdepodobne znelo Urugen (od urug, kánonického výrazu pre "medveď"). V západčine by sme preto Tolkienovho slávneho "kožomeňca" pravdepodobne oslovovali aglarnaru Urugen, teda "ctený pán Beorn" (doslovnejšie "slávny pán Beorn"). Hobiti, kožomeňci ako Beorn, i Drúadančania sa všetci počítajú medzi ľudí, takže pri nich stačí oslovenie aglarnaru (pre mužov) a aglarzini (pre ženy).

 

----

Obyvateľstvo

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• kadar-lâi - vysl. kadar-lái - "mešťania", "mestský ľud", "mestské obyvateľstvo" - kadar, "mesto", -lâi, "ľud", "obyvatelia" - Kánonický adunajský výraz priamo z Tolkienových textov v adunajčine. 
• kadaranû, kadarnaru - vysl. kadaranú, kadarnaru - "mešťan", "metský muž" - kadar, "mesto", anû, "muž", "bytosť mužského rodu", naru, "muž" 
• kadaranî, kadarzini - vysl. kadaraní, kadarzini - "meštianka", "mestská žena" - kadar, "mesto", anî, "muž", "bytosť ženského rodu", zini, "žena" 
  
• rân-lâi - vysl. rán-lái - "dedinčania", "dedinský ľud", "vidiecky ľud" - rân, "dedina", -lâi, "ľud", "obyvatelia" - Odvodené analogicky od kánonického adunajského výrazu kadar-lâi ("mešťania, mestský ľud").
• rânanû, rânaru - vysl. ránanú, ránaru - "dedinčan", "dedinský muž" - rân, "dedina", anû, "muž", "bytosť mužského rodu", naru, "muž" 
• rânanî, rânzini - vysl. ránaní, ránzini - "dedinčanka", "dedinská žena" - rân, "dedina", anî, "muž", "bytosť ženského rodu", zini, "žena" 
• zaranû, zaranaru - vysl. zaranú, zaranaru - "starec", "starešina" - zara, "starý/-á/-é", anû, "muž", "bytosť mužského rodu", naru, "muž" - Dá sa používať aj ako všeobecný výraz "starec", "starček", ale aj vážený výraz "starešina".
  
  
  

Ak vás zaujímajú novotvary pre sídla a usadlosti, bývanie a nábytok, pozrite si tento článok.

Ak vás zaujímajú novotvary pre mená národností, pozrite si tento článok.

Ak vás zaujímajú novotvary pre osobné mená postáv a rôzne epitetá (prezývky, prímenia), pozrite tento článok.



----

Odev, obuv a odievanie

Pozrite prosím osobitný článok o novotvaroch pre odev, obuv a odievanie.

----

Písanie, písomníctvo, písomné pramene

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• bêth, bêthi - vysl. béf, béfi - "slovo", "výraz", "vyjadrenie sa", "príslovie" (j. č.), "slová", "výrazy", "vyjadrenia sa", "príslovia" (m. č.) - 
• kîrut, kîruti (Ad.), cîrt, cîrti (Z.) - vysl. kírut, kíruti, kírt, kírti - "písmeno", "písmená" -
• kirtêth, kirtêthi (Ad.), cirtêth, cirtêthi - vysl. kirtéf, kirtéfi - "písmo", "písma" - 
• barâm, barîm  - vysl. barám, barím - "kniha", "knihy" - parma, "kniha", "viazané dielo", "knižné dielo" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
  
• kên - vysl. kén - "príbeh", "historka", "história" - quenta, "príbeh", quentale, "história", "letopis" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov.
  
• bith-kên - vysl. bif-kén - "rozprávanie", "vyrozprávaný príbeh", "ústna slovenosť" - bith, "hovoriť", "rozprávať" (Ad.), kên, "príbeh", "historka" (P-AdW) -
  
• abankên - vysl. abankén - "história", "dejiny" - aban, "svet" (P-AdW), kên, "príbeh", "historka" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov. Doslova "sveto-príbeh", "príbeh sveta". 
• abanirêth - vysl. abaniréf - "geografia", "zemepis" - aban, "svet" (P-AdW), kên, "príbeh", "historka" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov. Doslova "sveto-opis", "opis sveta".
  
• abanskêl, abanskîl  - vysl. abanskél, abanskíl - "mapa", "mapy" - aban, "svet" (P-AdW), skêl, "koža" (opracovaná), "pergamen" (P-AdW) - Odvodené od uvedených novotvarových výrazov. Doslova "sveto-pergamen", "sveto-koža".

----

Oddych a zábava

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• dyal - vysl. djal - "hra" - tyalië, "hra" (Q.), tyalma, "hračka" (Q.), tyal- "hrať" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a quenijského slovotvorného základu. Všeobecný výraz pre "hra". Môže znamenať hru ako abstraktný koncept, hru ako konkrétny typ hry (športová, spoločenská, hádanky, atď.), detské hranie sa, prirovnanie niečieho správania sa k hre, zahrávaniu sa.
• dyalar, dyalanê - vysl. djalar, djalané - "hráč" (muž. r.), "hráčka" (žen. r.) - dyal, "hra" (P-AdW) - Odvodené od horeuvedeného novotvaru pre "hra". Porovnaj s quenijským výrazom tyalindo, "hráč".
  

----

Hudba a hudobné nástroje

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY   
• dandal, dandîl - vysl. dandal, dandíl - "harfa" (j. č.), "harfy" (m. č.) - tanta, tantila, "harfa" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• dandalar, dandalîr, dandalrat - vysl. dandalar, dandalír, dandalírat - "harfista" (j. č.), "harfisti" (m. č.), "dvojica harfistov" (p. m. č.) - dandal, "harfa" (P-AdW), -ar, -ir - Odvodené od P-AdW novotvarov.
  
• dandalsarm, dandalsarmî - vysl. dandalsarm, dandalsarmí - "harfová struna" (j. č.), "harfové struny" (m. č.) - dandal, "harfa" (P-AdW), sarm, "struna", "povrázok" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. S určitým členom dandalsarmet (j. č.) a dandalsarmît (m. č.).
• lînbêth - vysl. línbéf - "hudba", "muzika" - lindalë, "hudba" (Q.) a bêth, "vyjadrenie", "prejav" (Ad.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
• lînth - vysl. línf - "pieseň", "pesnička" - lindë, "pieseň" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. 
  

 

----

Dramatické umenie

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• placeholder
• dyal-kên, dyalkên - vysl. djalkén - "divadelná hra" - dyal, dyal-, "hra", "hrať" (P-AdW), kên, "príbeh", "historka" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "hraný príbeh".  
• dyalkênar - vysl. djalkénar - "divadelník", "herec", "divadelný herec" - dyal, dyal-, "hra", "hrať" (P-AdW), kên, "príbeh", "historka" (P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov. Doslova "hráč hraného príbehu":
  

----

Viera a duchovno

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY   
• âiwanaz (Ad.), âivan(a)z (Z.) - vysl. ájvan(a)z - "svätyňa", "posvätné miesto" - âiwan, âivan, "posvätné" (P-AdW), ainas, "svätyňa", "posvätné miesto" (Q.) - Dôležitá poznámka: Vzhľadom na príbehový vývoj a rôzne reálie v Tolkienovom Legendáriu je potrebné mať na pamäti, že ani Númenorčania nemali chrámy v typickom chápaní. Najvyššia hora Númenoru, Meneltarma (adunajsky Minul-târik) bola posvätným miestom, na jej vrchole sa niekoľkokrát do roka odohrávali pravidelné duchovné slávnosti, kde Númenorčania vzdávali vďaku Vyššej moci (t.j. Éru-ovi). Na jej vrchole však nebol žiaden chrám, žiadna svätyňa v zmysle budovy, nebola tam ani žiadna megalitická architektúra "na ozdobu". Bol to len prirodzený, sploštený vrchol štítu, využívaný ako pútnické miesto pre tradičné obrady pobožného vďakyvzdania. Preto sa mi nezdá pravdepodobné, že by Númenorčania hovoriaci adunajčinou, alebo ich potomkovia a ďalšie ľudské národy v Stredozemi, hovoriace západčinou, používali výraz "chrám" v takom zmysle, ako my používame výrazy chrám, kostol, kaplnka, synagóga, mešita, atď. Inými slovami, âiwanaz nie je svätyňa v zmysle budovy, stavby určenej pre náboženské a duchovné stretnutia a obrady, je to prakticky akékoľvek miesto (spravidla v prírode), ktoré nesie v sebe určitý posvätný význam. Tolkien opakovane poukazoval na to, že hoci jeho postavy často reflektujú hodnoty abrahámovských náboženstiev a náboženských aj sekulárnych etických zásad, prehnane nerozpitvával praktickú a rituálnu stránku ich viery a duchovna. Okrem každoročných obradov vďakyvzdania na Meneltarme vieme akurát o Faramirovej "modlitbe" v Pánovi prsteňov (Dvoch vežiach), kde s gondorskými bojovníkmi mlčky pozrú na východ, kde vychádza slnko, a potom sa na chvíľku mlčky zahľadia von z otvoru jaskyne pri vodopáde, hľadiac na západ. Vzhľadom na Melkorove a Sauronove opakované manipulácie v dejinách Stredozeme - t.j. chceli byť uctievaní ako (falošné) božstvá, Sauron dokonca oklamal Númenorčanov v závere ich civilizácie, aby mu postavili gýčový chrám a začali s ľudskými obetami - sa dá povedať, že mnohé kultúry v Stredozemi mali averziu k stavaniu verejných budov určených na náboženské účely. Mali možno aj averziu k "uctievacej" ritualite, práve preto, že sa im to asociovali so záporákmi typu Melkora, Saurona, atď. Tolkien ako autor spravidla prezentuje ich úctu k Vyšším silám ako pokoru a zamyslenie sa, nie v rovine klaňania sa modlám.  
• manô - vysl. manó - "duch" (aj v prenesenom slova zmysle), "nadprirodzená bytosť" - manô, "duch", "nadprirodzená bytosť" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz.
  
• mandyôz - vysl. mandjóz - "dar ľudí" - mand-, koreň pre "(konečný) osud", odkaz na Mandosa, Valara strážiaceho Mandosove siene, yôz, "dar" (Ad.) - Doslovnejšie "dar konečného osudu". Ľudia v Arde majú ten dar, že sú skutoční smrteľníci a nemusia sa trápiť s nárokmi nesmrteľnosti ako elfovia (elfské duše aj po násilnom úmrtí odchádzajú do Amanu, kde sa časom môžu inkarnovať do nových tiel, ale ľudské a pravdepodobne aj hobitie a trpasličie duše odchádzajú na iné miesto, možno do čisto duchovného sveta). 
• tûrsak (Ad.), tûrsac (Z.) - vysl. túrsak - "mohyla", "mohylový hrob", "pohrebná mohyla" - tûr, "mohyla", "pohrebný pahorok", "mohylový hrob" (EdJ), sarch, "hrob", "pohrebná mohyla" (S.) - Odvodené od uvedených výrazov z edainských jazykov a sindarčiny.
  

----

Kultúrno-spoločenské povolania

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY  
• dandalar, dandalîr, dandalrat - vysl. dandalar, dandalír, dandalírat - "harfista" (j. č.), "harfisti" (m. č.), "dvojica harfistov" (p. m. č.) - dandal, "harfa" (P-AdW)
• nituhalad, nitudazgar - vysl. nituhalad, nitudazgar - "hasič", "požiarnik" - nite, "oheň" (P-AdW), halad, "strážnik" (EdJ), azgar, "bojovník" (Ad.) - Doslova "ohňo-strážnik" a "ohňo-bojovník" ("bojovník s ohňom").
  
• sivârhalad, kadarhalad, lômihalad - vysl. sivárhalad, kadarhalad, lómihalad - "mestský strážnik", "nočný strážnik" - sivâra, "pokoj" (P-AdW), kadar, "mesto" (Ad.), lômi, "noc" (Ad.), halad, "strážnik" (EdJ) - Doslova "pokojo-strážnik", "mesto-strážnik" a "noco-strážnik".
  
• zôri, zôrî - vysl. zóri, zórí - "pestúnka", "pestúnky" - zôrî, "pestúnka", "dojka" (Ad.) - Kánonický adunajský výraz. Dolnené o novotvar množného čísla.
  

Remeselné a iné manuálne povolania môžete nájsť v článku o hospodárstve, remeslách a obchode.

----

Abstraktné termíny

• NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY 
  
• amaryôz - vysl. amarjóz - "šťastena" - amarto, amar-, "osud" (Q. koreň), yôz, "dar" (Ad.) - Odvodené od quenijského slovotvorného koreň a kánonického adunajského výrazu. Doslova "osudu-dar".
• ârbanad, ârbanîd - vysl. árbanad, árbaníd - "kráľovský dvor", "kráľovské dvory" - âr-, "kráľovské" (Ad.), banad, "dvor", "dvorec", "nádvorie" (P-AdW) - Odvodené od kánonickej adunajskej predpony a od novotvaru odvodeného od sindarčiny (a noldorčiny). Doslovný zmysel aj obrazný zmysel.
• banadêth - vysl. banadéf - "dvorenie" - banad, "dvor", aj obrazne (P-AdW), -êth, prípona pre abstraktné koncepty (Ad./P-AdW) - Odvodené od P-AdW novotvarov, odvodenina od abstraktnejšieho zmyslu výrazu "dvor".
  
• lakiz - vysl. lakiz - "jasnosť" (nie oslovenie) - liquis, "jasnosť", "zrozumiteľnosť" (Q.) - Odvodené od quenijského slovotvorného koreňa znamenajúceho or "jasnosť", "priehľadnosť", "zrozumiteľnosť".
• manabêth - vysl. manabéf - "myšlienka", "nápad" - manô, "svätý duch", "vyšší duch" (Ad.), bêth, "slovo", "výraz", "vyjadrenie sa", "príslovie" (Ad.) - Odvodené od kánonických adunajských výrazov. Doslova "duchovný výraz", "duchovné vyjadrenie", "duše-výraz".
  
• ranuzâira - vysl. ranuzájra - "cnenie za domovom", "túžba po domove" - ran(u), "domov" (P-AdW), zâira, "cnenie sa", "túžba" (Ad.) - Odvodené od kánonického adunajského výrazu a čiastočne odvodeného novotvaru.
  
• yôzkastar - vysl. józkastar - "vzácny dar", "poklad ako dar", "tribút" - yôz, "dar" (Ad.), kastar, "poklad" (Z.) - Odvodené od kánonického adunajského a západského výrazu.
  
• zigirbêth, zihirbêth - vysl. zigirbéf, zihirbéf - "múdre príslovie", "múdre porekadlo" - zigira, zihira, "múdre" (P-AdW), bêth, "slovo", "výraz", "vyjadrenie sa", "príslovie" (Ad.) - Odvodené od P-AdW novotvarov (odvodených od kánonického adunajského a západského výrazu) a od kánonického adunajského výrazu.

----
 

Externé odkazy

Placeholder