P-AdW: Rozvíjanie Tolkienovej adunajčiny a západčiny: Novotvary - Podstatné mená

Novotvary podstatných mien pre P-AdW adunajčinu a P-AdW západčinu, s témou častí tela a anatómie mysliacich bytostí a živočíchov.

Vonkajšie časti tela

NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
âmbar, ambôz, âmbari, ambôzi - vysl. ámbar, ambóz, ámbari, ambózi - "hruď", "hrude" - ambar, "hruď" (Q.), ambos, "hruď" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov.
apta (Ad.), apt (Z.), aptî - vysl. apta, apt, aptí - "chrbát", "chrbty" - opto, "chrbát" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
huzun, huzîn, huznat - vysl. huzun, huzín, huznat - "ucho" (j. č.), "uši" (m. č.), "pár uší" (p. m. č.) - huzun, huzîn, huznat (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy. Tvar v podmetovom páde jednotného čísla znie huzôn.
kanwa, kanîw, kanîwat (Ad.), kanva, kanîv, kanîvat (Z.) - vysl. kanva, kanív, kanívat - "tvár" (j. č.), "tváre" (m. č.) - canwa, "tvár" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Málo používané p. m. č. pre "tvár" by znelo kanwat, kanvat ("dvoje tvárí"). Skloňovaný tvar kanwôt alebo kanvôt znamená "z tej (konkrétnej) tváre" (-ô označujúce "z", "zo", koncovka -t označujúca určitý tvar).
karaz (Ad.), karz (Z.), karîz - vysl. karaz, karz, karíz - "hlava" (j. č.), "hlavy" (m. č.) - cas, car-, "hlava" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od príbuzného výrazu v ranej adunajčine, karma t.j. "prilba". (Porovnaj s reálnym rímsko-latinským výrazom pre prilbu a moderným francúzskym výrazom pre hlavu.) Prilba je v adunajčine kharma (vysl. charma) a v západčine harma (vysl. harma).
lâra, lâri - vysl. lára, lári - "krk" (j. č.), "krky" (m. č.) - lango, "krk", "hrdlo", lanco, langon, "hrdlo" (Q.), lang, "krk", "hrdlo" (S.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a sindarského výrazu.
mêndu (Ad.), mênd (Z.), mênîn, mênat - vysl. mén(u)d, méníd, méndat - "ústa" (j. č.), "ústa", (m. č.), "pár úst" (p. m. č.) - anto, náva, "ústa" (Q.) mundo, "pysk" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov. Tieto novotvarové slová pre "ústa" v P-AdW adunajčine a západčine sa trošku podobajú na moderné nemecké slovo Mund, "ústa". Bola to fonetická náhoda, ale ponechal som ju, pretože zdôrazňuje niektoré germánskymi jazykmi inšpirované prvky v adunajčine a západčine.
kark, karki (Ad.), kark, karki, carc, carci (Z.) - vysl. kark, karki - "zub" (j. č.), "zuby" (m. č.) - carca, "tesák", "veľký/ostrý zub" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
nuw, nuwîn, nuwat - vysl. nuv, nuvín, nuvat - "nos" (j. č.), "nosy" (m. č.), "pár nosov" (p. m. č.) - nengwë, "nos" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
obrên, obrîn, obrînat - vysl. obrén, obrín, obrínat - "predlaktie" (j. č.), "predlaktia" (m. č.), "pár predlaktí" (p. m. č.) - ob, ob-, "pred", "pred-" (Ad.), rên, "rameno", rîn, "ramená" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu a od uvedeného novotvarového výrazu.
ôka, ôkîn, ôkat (Ad.), oka, okîn, okat (Z.) - vysl. óka, okín, ókat (Ad.), oka, okín, okat (Z.) - "koleno" (j. č.), "kolená" (m. č.), "pár kolien" (p. m. č.) - occa, "koleno" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
pâ, pâi - vysl. pá, pái - "ruka", "ruky" - pâ, "ruka", pâi, "ruky" (Ad.) - Kánonické adunajské výrazy.
pâgul, pâgil - vysl. págul, págil - "dlaň", "dlane" - pâ, "ruka" (Ad.), gul, "údolie", "dolina", "kotlina" (Z.) - Odvodené od uvedených kánonického adunajského výrazu a kánonického západského výrazu. Doslova "dolina ruky", "doliny rúk".
pâik, pâim - vysl. páik, páim - "prst (na ruke)", "prsty (na rukách)" - pâ, "ruka" (Ad.), -ik, koncovka mnohých zdrobnenín v P-AdW - Odvodené od kánonického adunajského výrazu pre ruku a pre novotvarovú koncovku odvodenú od známych zdrobnenín v kánonickej adunajčine. Doslova "drobná rúčka", "drobné rúčky". Výraz pre prsty sa pôvodne vyvinul ako zdrobnenina pre ruky.
neyêd, neyîd - vysl. nejéd, nejýd - "necht", "nechty" - nyelet, "necht" (Q.), nyelet, "necht" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od výrazu z ranej verzie quenijčiny.
pâmal, pâmali, pâmlat - vysl. pámal, pámali, pámlat - "zápästie" (j. č.), "zápästia" (m. č.), "pár zápästí" (p. m. č.) - pâ, "ruka" (Ad.), málimë,"zápastie" (Q.) - Odvodené od uvedeného kánonického adunajského výrazu a od uvedeného quenijského výrazu. V úplne rovnakom elfskom tvare sa objavuje aj v telerskom nárečí.
rêma, rîmi, rêmat - vysl. réma, rími, rémat - "plece" (j. č.), "plecia" (m. č.), "pár pliec" (p. m. č.) - róma, "rameno" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
rên, rîn, rînat - vysl. rén, rín, rínat - "rameno" (j. č.), "ramená" (m. č.), "pár ramien" (p. m. č.) - ranco, "rameno" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
skêl, skîl - vysl. skél, skíl - "koža" (j. č.), "kože" (m. č.) - skelmā, "koža" (rané verzie elfčiny, MPE), helma, "koža" (RvQ) - Koža živého tvora aj koža opracovaná. Odvodené od uvedených výrazov z raných verzií elfských jazykov, vrátane ranej verzie quenijčiny (RvQ).
tâl, tâli, tâlat - vysl. tál, táli, tálat - "noha" (j. č.), "nohy" (m. č.), "pár nôh" (p. m. č.) - telco, "noha" (Q.), pâ, "ruka" (Ad.) - Analogicky odvodené od uvedeného quenijského výrazu pre nohu a od výrazu z adunajčiny a západčiny označujúceho ruku. Označuje celú dolnú končatinu, nielen nohu v užšom zmysle chodidla.
tôlak (Ad.), tôlk (Z.), tôlki, tôlkat - vysl. tólk, tólki, tólkat - "noha" (j. č.), "nohy" (m. č.), "pár nôh" (p. m. č.) - tál, "noha" (Q.), tâl, "noha" (P-AdW) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od P-AdW novotvaru, oboje označujúce nohu. Tento novotvar označuje nohu v užšom zmysle, chodidlovú časť nohy.
tôlaz, tôlazi, tôlzat - vysl. tólaz, tólazi, tólzat - "chodidlo", plocha chodidla (j. č.), "chodidlá" (m. č.), "pár chodidiel" (p. m. č.) - tál, "noha", "stupaj" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Celkom logicky podobné výrazom pre "noha" a "stupaj".
tâik, tâim - vysl. táik, táim - "palec/prst na nohe", "palce/prsty na nohách" - tâl, "noha", pâik, pâim, "prst", "prsty" - Analogicky odvodené od už existujúcich P-AdW výrazov pre "noha" a "prsty".
tudun, tudîn, tudnat - vysl. tudun, tudín, tudnat - "oko" (j. č.), "oči" (m. č.), "pár očí" (p. m. č.) - tuda, "pozorovať", "sledovať" (Z.), huzun, huzîn, "ucho", "uši" (Ad.) - Analogicky odvodené od huzun, huzîn, t.j. "ucho", "uši" a od tuda, "pozorovať", "sledovať" (sloveso v západčine) a od tudnas, tudas, "stráž", "hliadka" (podstatné meno v západčine, pre vojenskú jednotku).
tudutîha - vysl. tudutíha - "žmurknutie oka", "mihnutie oka" - tudun, "oko" (P-AdW), tíht-, "žmurk", "žmurknutie oka", "nakuknutie" (Q.) - Odvodené od P-AdW novotvaru a od uvedeného quenijského výrazu, pričom druhý menovaný výraz znamená "žmurknutie oka" alebo "nakuknutie okom". Porovnajte tiež s výrazom lûrtîha, príbuzným výrazom, ktorý sa používa ako všeobecnejšie slovo pre "okamih (v čase)", pre "chvíľu".
kumâb, kumîb (Ad.), kumab, kumîb (Z.) - vysl. kumáb, kumab, kumíb - "brucho" (j. č.), "bruchá" (m. č.) - cumbo, "brucho" (Q. rekonšt.), kumba, -kumba, "-bruchý", príp., príd. meno (Q.) - Odvodené od uvedeného rekonštruovaného quenijského výrazu, podstatného mena odvodeného od uvedeného quenijského výrazu, prídavného mena.
tuyk, tuykîn, tuykat - vysl. tujk, tujkín, tujkat - "stehno" (j. č.), "stehná" (m. č.), "pár stehien" (p. m. č.) - ciuca, cyúca, tiuco, "stehno" (Q.) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov označujúcich stehno, stehná.
zarhêth - vysl. zarhéf - "lysina", "plešina", "holina" - zârhal, "lysé" (P-AdW), shara(h), "lysé" (K.) - Odvodené od uvedeného výrazu z khuzdul (trpaslíčiny) a od P-AdW novotvarového výrazu (prídavného mena). Okrem doslovnej plešiny či lysiny na niečej hlave sa dá výraz používať aj obrazne, pre nejakú lysinu alebo holinu v teréne, v lese, a pod.
lârbu, lârbi - vysl. lárbu, lárbi - "tuk", "tuky" - lar, "tuk" (Q.), lúb, "tuk" (S. rekonšt.), laru, larma, "tuk" (RvQ) - Odvodené od uvedených quenijských a sindarských výrazov a od výrazu z ranej verzie quenijčiny.
phinêd (Ad.), phind (Z.), phindî - vysl. fin(é)d, findí - "vlas" (j. č.), "vlasy" (m. č.) - findë, "vlas", "vlasy" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Určité tvary sú phindet v jednotnom čísle a phindît v množnom čísle.
tumêb - vysl. tuméb - "hrb" - tumpo, "hrb" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.

Vnútorné ústroje (orgány), vnútorná biológia a iné ústroje tela

NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
akha, akhî (Ad.), arka, arkî (Z.) - acha, achí, arka, arkí - "kosť", "kosti" - axo (vysl. acho), askó, "kosť" (Q.) ach, asg, "kosť" (S.), as, "kosť" (RvQ) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu, sindarského výrazu a výrazu z ranej verzie quenijčiny.
hîrdê - vysl. hýrdé - "vnútornosti" - hirdë, "vnútornosti" (Q. rekonšt.), irdh, "vnútornosti" (S. rekonšt.), všetko krátke výslovnosti - Odvodené od uvedených quenijských a sindarských výrazov (rekonštruovaných z raného noldorského slovotvorného základu ʒirdǝ).
hônar, honîr - vysl. hónar, honír - "srdce", "srdcia" (fyzické) - hón, "srdce" (Q.), hûn, "srdce" (S.) - Odvodené od uvedených quenijských a sindarských výrazov. Odlišné od výrazu pre srdce v obraznom slova zmysle.
laham, lahîm (Ad.), laham, lahim (Z.) - vysl. laham, lahím, lahim - "jazyk" (j. č.), "jazyky" (m. č.) - lambe, "jazyk" (Q.), lam, "jazyk" (S.), lham(b), "jazyk" (N., raná forma), lamba, "jazyk" (T.), lambë, "jazyk", "reč" (T.), lambá, "jazyk", ústroj (RvE), lambé, "jazyk", reč (RvE), lamba, "jazyk" (RvQ), lam, "jazyk", "reč" (G.) - Odvodené od uvedených quenijských, sindarských, noldorských, telerských výrazov a výrazov z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya), z gnómčiny a z ranej verzie elfčiny. Väčšina týchto výrazov je dvojzmyselná, môže znamenať aj jazyk ako fyzický ústroj tela, aj "jazyk" v obraznom, jazykovednom slova zmysle, teda jazyk, reč nejakej kultúry.
lârbu, lârbi - vysl. lárbu, lárbi - "tuk", "tuky" - lar, "tuk", podstatné meno (Q.), lúb, "tuk", noun (S. rekonšt.), laru, larma, "tuk" (RvQ) - Odvodené od uvedených quenijských a sindarských výrazov a od výrazu z ranej verzie quenijčiny.
lebzê, lebîz - vysl. lebzé, lebíz - "pečeň", "pečene" - lepsa, "pečeň" (RvQ), lepsa, "pečeň" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu a od výrazu z ranej verzie quienijčiny (tzv. Qenya).
sêng - vysl. séng - "krv" - sercë, "krv" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
skêl, skîl - vysl. skél, skíl - "koža" (j. č.), "kože" (m. č.) - skelmā, "koža" (rané verzie elfčiny, MPE), helma, "koža" (RvQ) - Koža živého tvora aj koža opracovaná. Odvodené od uvedených výrazov z raných verzií elfských jazykov, vrátane ranej verzie quenijčiny (RvQ).

Časti tiel zvierat a nehumanoidných tvorov

NOVOTVAR - VÝSLOVNOSŤ - VÝZNAM - ODVODENÉ OD... - POZNÁMKY
amlôd, amlîd - vysl. amlód, amlíd - "chochol", "hrebienok" (j. č.), "chocholy", "hrebienky" (m. č.) - amloth, "chochol", "hrebienok" (S.) - Odvodené od uvedeného sindarského výrazu. Výraz označuje perový chochol alebo hrebienok u niektorých vtákov, ale aj perový chochol na prilbe, najmä v tvare dohora rastúcej a vetviacej sa kvetiny.
anag, anga, angat - vysl. anag, anga, angat - "čeľusť", "čeľuste", "pár čeľustí" - anta, "čeľusť", anca, "čeľuste" (S.) - Odvodené od uvedených sindarských výrazov.
bawâpaik, bawâpaim (Ad.), bavâpaik, bavâpaim (Z.) - vysl. bavápaik, bavápaim - "pero", "perá" - bawâb, "vietor", pâik, pâim, "prst", "prsty" - Doslova "veterný prst" a "veterné prsty". Dvojhláska sa tu kráti, toto slovo je ojedinelá výnimka (ale pozor, toto ešte nie je finálna verzia).
binê, binî (Ad.), bine, bini (Z.) - vysl. biné, biný (Ad.), bine, biny (Z.) - "chvost", "chvosty" - pint, "chvost" (RvQ), pimpë, "chvost" (Q.) - Odvodené od uvedeného výrazu z ranej verzie quenijčiny (tzv. Qenya) a od uvedeného quenijského výrazu.
hîrdê - vysl. hýrdé - "vnútornosti" - hirdë, "vnútornosti" (Q. rekonšt.), irdh, "vnútornosti" (S. rekonšt.), všetko krátke výslovnosti - Odvodené od uvedených quenijských a sindarských výrazov (rekonštruovaných z raného noldorského slovotvorného základu ʒirdǝ).
irid, rinag, irîd, ringa - vysl. irid, rinag, iríd, ringa - "zobák", "zobáky" - irt, "zobák" (G.), irit, irth, "zobák" (S.), anag, "čeľusť", anga, "čeľuste" (P-AdW) - Odvodené od neo-sindarského základu, vychádzajúceho z archaickejšej elfčiny, "gnómčiny", a od P-AdW novotvaru pre čeľuste.
îrtaik, îrtaim - vysl. írtaik, írtaim - "kopyto", "kopytá" - îr(t), "jeden" (pozri článok Novotvary - Číslovky), tâik, tâim, "palec/prst na nohe", "palce/prsty na nohách" - Odvodené od už existujúcich novotvarov P-AdW. Dvojhláska sa tu kráti, toto slovo je ojedinelá výnimka (ale pozor, toto ešte nie je finálna verzia).
lingkhaba (Ad.), linghaba (Z.) - vysl. lingchaba, linghaba - "rybia šupina" - ling, "ryba" (P-AdW), khap, "zahaľovať", "zabaľovať", "pokrývať" (rané verzie elfčiny MPE) - Odvodené od uvedeného novotvarového výrazu a od výrazy v jednej z raných foriem elfčiny.
karga, karîg (Ad.), karg(a), karîg, carg(a), carîg (Z.) - vysl. karg(a), karíg - "tesák" (j. č.), "tesáky" (m. č.) - carca, "tesák" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu.
nam, napa, naba, nim, napi, nabi - vysl. nam, napa, nym, napi, nabi - "pazúr" (j. č.), "pazúry" (m. č.) - namma, "pazúr" (Q.), nappa, "pazúr" (Q.), gamp, "pazúr" (S./N.) - Odvodené od uvedených quenijských, sindarských a noldorských výrazov.
ohêd, ohîd - vysl. ohéd, ohíd - "vajce" (j. č.), "vajcia" (m. č.) - ohtë, ohte, "vajce" (Q,), ohte, "vajce" (EvQ) - Odvodené od uvedených quenijských výrazov a od výrazu z ranej verzie quenijnčiny (tzv. Qenya).
phâin, phâinî - vysl. fájn, fájní - "hriva" (j. č.), "hrivy" (m. č.) - findë, "vlas", "vlasy" (Q.), mairos, "hriva" (ľudská, zvieracia), "dlhé vlasy" (G.) - Odvodené od uvedeného quenijského slova a slova z "gnómčiny", Tolkienovej ranej verzie noldorského elfského nárečia. Určité tvary sú phâinet v jednotnom čísle a phâinît v množnom čísle.
phinêd (Ad.), phind (Z.), phindî - vysl. fin(é)d, findí - "vlas" (j. č.), "vlasy" (m. č.) - findë, "vlas", "vlasy" (Q.) - Odvodené od uvedeného quenijského výrazu. Určité tvary sú phindet v jednotnom čísle a phindît v množnom čísle.
ras, rîs - vysl. ras, rís - "roh", "rohy" - ras, "roh" (Z.) - Odvodené od kánonického výrazu zo západčiny. Množné číslo je novotvarom.
vôra, vôri - vysl. vóra, vóri - "srsť", "kožuch", "kožušina" (j. č.), "srsti", "kožuchy", "kožušiny" (m. č.) - vóre, "srsť", "kožuch", "kožušina" (RvQ) - Odvodené od uvedeného výrazu z ranej verzie quenijčiny.
vôrhuz, vôrhuzi - vysl. vórhuz, vórhuzi - "ušná štetina (srsti)" (j. č.), "ušné štetiny (srsti)" (m. č.) - vôra, "srsť", "kožuch", "kožušina" (P-AdW), huzun, "ucho" (Ad./P-AdW) - Odvodené od uvedeného P-AdW novotvaru a od kánonického adunajského výrazu.

Tieto výrazy by vám mali bohato stačiť pri opisovaní anatómie rôznych tvorov Ardy, vrátane mysliacich bytostí. Článok bude priebežne dopĺňaný o nové, dodatočné výrazy aj v budúcnosti.

V prípade častí stromov a rastlín odporúčam prečítať článok o novotvaroch pre flóru, rastlinstvo.

----

Súvisiace články

Anglickojazyčná verzia tohto článku

Novotvary - Podstatné mená - Flóra, rastliny a huby

Novotvary - Podstatné mená - Fauna, zvieratá a živočíchy

Novotvary - Podstatné mená - Mysliace bytosti, nadprirodzené bytosti a príšery

Novotvary - Podstatné mená - Neživá príroda a geológia

Novotvary - Podstatné mená - Odev, obuv a odievanie

----

Externé odkazy

Eldamo.org:
ambar (Q.), ambos (Q.), amloth (S.), anca (Q.), anta (Q.), bawâb (Ad.), carca (Q.), gamp (S./N.), huznat (Ad.), huzîn (Ad.), huzun (Ad.), irt (G.), irth, irtha- (S.), lar (Q.), larma (Q.), lub (G.), mairos (G.), namma (Q.), nappa (Q.), octha (G.), okka (Q.), lambë (Q.), lambë (Q.), ohtë, ohte (Q.), ohte (RvQ), pint (RvQ), ras / rass (Z. / RvE), sercë (Q.), tumpo (Q.), vóre (RvQ)

Elfdict.com:
ambar (Q.), ambos (Q.), amloth (S.), anca (Q.), anta (Q.), bawâb (Ad.), carca (Q.), findë (Q.), gamp (S./N.) huznat (Ad.), huzîn (Ad.), huzun (Ad.), irt (G.), irth (S.), khap (MPE), lar (Q.), lambë (Q.), lambë (T.), larma (Q.), laru (Q.), lûb (S.), mairos (G.), namma (Q.), nappa (Q.), occa (Q.), octha (G.), okka (EvQ), ohtë, ohte (Q.), ohte (RvQ), pimpë (Q.), pint (RvQ), ras / rass (Z. / RvE), róma (Q.), sercë (Q.), tumpo (Q.), vóre (RvQ)

Prehľad slovnej zásoby západčin y:
(placeholder), gul (Z.) ras (Z.)